Pracovali celý život, no dostávajú nižšie dôchodky. Mihál vysvetlil, prečo sú starší Slováci v nevýhode

Predstav si dvoch ľudí, ktorí celý život pracovali, poctivo platili odvody a do dôchodku odišli s rovnakým počtom odpracovaných rokov. Jeden si užíva penziu viac ako dve desaťročia, druhý na ňu nastúpil len nedávno.

Napriek porovnateľnej pracovnej minulosti môže medzi ich mesačnými dôchodkami vzniknúť rozdiel aj niekoľkých stoviek eur. Rozhodujúce pritom nemusí byť to, koľko rokov odpracovali, ale kedy im Sociálna poisťovňa priznala dôchodok.

Ako upozorňuje portál Peniaze.sk, príčina siaha do minulosti, keď štát postupne zmenil spôsob každoročného zvyšovania dôchodkov. Výsledkom je situácia, v ktorej starší penzisti môžu zaostávať za mladšími, hoci počas aktívneho života pracovali rovnako dlho.

Rovnaký počet odpracovaných rokov, rozdielne dôchodky

Rozdiely ukazuje modelový príklad dvoch slovenských dôchodcov. Ján odišiel do dôchodku v roku 2005. Dnes má 82 rokov a jeho mesačná penzia dosahuje necelých 680 eur. Jeho mladší sused Peter ukončil pracovnú kariéru až v roku 2026. Napriek tomu, že obaja odpracovali 45 rokov, Peter dostáva približne 850 eur mesačne.

Rozdiel predstavuje približne 170 eur mesačne, teda viac ako 2 000 eur ročne. Pre seniora, ktorý pravidelne platí za lieky, bývanie či zdravotnú starostlivosť, môže ísť o významnú sumu.

Priemerný starobný dôchodok dosahuje v roku 2026 približne 729,90 eura. Približne 17 % dôchodcov pritom poberá viac ako 1 000 eur. Samotný vek však výšku penzie neurčuje. Rozhodujú aj celoživotné zárobky, obdobie dôchodkového poistenia a pravidlá výpočtu dôchodku.

Mzdy rástli rýchlejšie ako staršie dôchodky

Na rozdielny vývoj upozornil daňový a odvodový expert Jozef Mihál: „V roku 2005 bola na Slovensku priemerná mzda menej ako 600 eur. Dôchodca, ktorý mal v roku 2005 priznaný dôchodok 300 eur, čo bol na tie časy nadpriemerný dôchodok, v roku 2026 poberá dôchodok vo výške 677,80 eur. Po 21 rokoch a príslušných valorizáciách je jeho dôchodok dnes o 113 % vyšší, ako bol v roku 2005. Priemerná mzda na Slovensku bude za rok 2026 odhadom 1 700 eur. Po 21 rokoch sa tak priemerná mzda zvýšila o 173 %.“

Jeho porovnanie ukazuje, že dôchodky síce rastú, no nemusia držať krok so zárobkami pracujúcich. Kým v roku 2005 predstavovala modelová penzia približne 51,4 % priemernej mzdy, v roku 2026 tento podiel klesol na približne 39,8 %. Dôchodca teda dostáva nominálne viac peňazí, no jeho príjem v porovnaní s priemernou mzdou postupne zaostáva.

Štát zmenil spôsob zvyšovania dôchodkov

Jedným z hlavných dôvodov je valorizácia, teda pravidelné zvyšovanie priznaných dôchodkov. Po reforme z roku 2003 začalo Slovensko využívať takzvaný švajčiarsky model. Od roku 2004 zohľadňoval pri zvyšovaní penzií dva ukazovatele: polovicu tvorila inflácia a druhú polovicu rast priemernej mzdy.

Seniori tak získavali kompenzáciu zdražovania a zároveň sa čiastočne podieľali na raste životnej úrovne pracujúcich. Počas druhej vlády Roberta Fica však štát začal pravidlá meniť. V rokoch 2012 až 2018 systém prešiel viacerými úpravami.

Od januára 2018 sa pri percentuálnej valorizácii začala uplatňovať dôchodcovská inflácia, ktorá sleduje vývoj cien tovarov a služieb nakupovaných seniormi. Cieľom je chrániť ich kúpnu silu. Problém však vzniká, keď mzdy rastú rýchlejšie ako ceny.

Ak sa napríklad mzdy zvýšia o 7 %, ale dôchodcovská inflácia dosiahne iba 2 %, valorizácia naviazaná na infláciu nedokáže udržať rovnaké tempo rastu. Pri dlhodobom opakovaní takéhoto vývoja sa rozdiel medzi staršími dôchodkami a zárobkami pracujúcich zväčšuje.

Najstarším dôchodcom chce štát garantovať aspoň 708 eur

Rozdiely medzi staršími a mladšími dôchodcami by mohla čiastočne zmierniť pripravovaná legislatívna zmena. Koaliční poslanci SNS navrhli, aby mali najstarší seniori od januára 2027 garantovaný minimálny dôchodok približne 708 eur mesačne. O tomto návrhu sme ťa už informovali. 

Na zvýšenie by však nedosiahol každý dôchodca. Senior musí splniť dve základné podmienky – dosiahnuť vek najmenej 85 rokov a získať aspoň 30 rokov dôchodkového poistenia. Návrh stanovuje minimálnu penziu na úrovni 240 % životného minima, čo pri súčasnej sume 295,22 eura predstavuje približne 708,53 eura.

Ak už senior poberá vyšší dôchodok, nové pravidlo mu automatické zvýšenie nezaručí. Sociálna poisťovňa by podľa návrhu mala o nárokoch vybraných dôchodcov rozhodnúť do 31. marca 2027.

Zmena však zatiaľ predstavuje legislatívny návrh, ktorý musí schváliť parlament. Ani prípadné zvýšenie minimálnych dôchodkov pritom neodstráni základnú príčinu rozdielov medzi generáciami penzistov. Tou zostáva spôsob výpočtu a valorizácie dôchodkov, ktorý sa v priebehu rokov menil. Najstarším seniorom by však nová garancia mohla zabezpečiť vyšší pravidelný mesačný príjem.