3 800 eur na zamestnanca: Nový rebríček odhalil, v ktorých firmách na Slovensku zarobíš najviac

10. novembra 2026 o 11:19

Rebríček ukazuje 30 najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Spolu dávajú prácu 140-tisíc ľuďom. Rozdiely v ich platoch sú priepastné.

3 800 eur na zamestnanca_ Nový rebríček odhalil, u ktorých firiem na Slovensku zarobíš najviac

Linda Cebrová

Tridsať najväčších zamestnávateľov na Slovensku dáva dokopy prácu približne 140-tisíc ľuďom. Vyplýva to z analýzy spoločnosti FinStat, ktorá porovnala počty ich zamestnancov, mzdové náklady aj zisky. Čísla ukazujú, kde sa na Slovensku zarába najlepšie, komu ubúdajú ľudia a ktoré firmy ťahajú ekonomiku.

Kto sú najväčší zamestnávatelia na Slovensku

Na čele rebríčka sú aj v roku 2025 Železnice Slovenskej republiky s 12 836 zamestnancami. Druhý je Volkswagen Slovakia s 10 444 ľuďmi, ktorý posledné tri roky zamestnáva stabilne okolo 10,4-tisíca ľudí. Práve tu však môže prísť zmena, keďže sa diskutuje o presune tretiny výroby do USA, čo by mohlo doterajší počet pracovných miest v ďalších rokoch ohroziť. Trojkou je Slovenská pošta s 9 751 zamestnancami.

Zaujímavé je, že poradie najväčších zamestnávateľov by v skutočnosti mohlo vyzerať aj úplne inak. „Keby bolo Ministerstvo vnútra SR spoločnosťou a nie orgánom štátnej správy, bolo by najväčším zamestnávateľom, keďže v roku 2025 malo vyše 36-tisíc zamestnancov,“ uvádza analytik FinStatu Martin Lindák.

Viac ako 60 % zamestnancov z rebríčka pritom pracuje v troch odvetviach. Doprava zamestnáva 33 569 ľudí, maloobchod 27 559 a automobilový priemysel 25 770. Štyri najväčšie banky majú spolu 12 448 zamestnancov.

Kde platia najviac a kde najmenej

Práve pri platoch sú rozdiely najväčšie. Priemerné mzdové náklady na zamestnanca v rebríčku stúpli za dva roky o vyše 12 %, z 2 020 na 2 274 eur mesačne. Nejde o čistú mzdu, ale o takzvaný ekvivalent hrubých miezd vrátane platov vedúcich pracovníkov, takže reálne výplaty sú nižšie.

Pri výbere práce by si dal/a prednosť vyššiemu platu, alebo istote veľkého zamestnávateľa?

Vyšší plat je pre mňa dôležitejší.

Uprednostním stabilitu a istotu.

Rozhodujú aj benefity a pracovný čas.

Záleží od konkrétnej firmy a pozície.

Najvyššie mzdové náklady má bratislavské centrum spoločnosti Dell, a to 3 826 eur mesačne. Nasleduje Volkswagen s 3 482 eurami, Slovenská sporiteľňa s 3 302 eurami a Tatra banka s 3 265 eurami. Na opačnom konci je Slovenská pošta s 1 250 eurami mesačne, čo je trikrát menej ako platí Dell.

Pod hranicou 1 800 eur sú aj obchodné reťazce Lidl, Billa, Kaufland, Tesco a dm, ako aj Železnice SR. Najrýchlejšie rástli mzdové náklady v ZSSK Cargo a v Slovenských elektrárňach, zhodne o štvrtinu, naopak v Lidli stúpli len o 3 %.

Ktoré firmy zarábajú najviac na 1 zamestnanca

Veľkosť firmy ešte nehovorí o tom, koľko reálne zarobí. Na jedného zamestnanca pripadlo v roku 2025 v priemere 20,9-tisíca eur čistého zisku, no rozptyl je obrovský. Jednotkou sú Slovenské elektrárne, ktoré dosiahli historicky najvyšší zisk takmer 980 miliónov eur, čo v prepočte na jedného zamestnanca predstavuje až 227,6-tisíca eur.

Druhá Kia Slovakia vytvorila 125,9-tisíca eur na zamestnanca, čo je však výrazne menej ako v predchádzajúcom roku. Nasledujú banky na čele so Slovenskou sporiteľňou. Nie všetkým sa však darilo. V strate skončilo 9 z 30 firiem, pričom najväčšiu stratu na zamestnanca mal výrobca svetiel ZKW Slovakia na úrovni 12,6-tisíca eur pri celkovej strate 31 miliónov eur.

Do mínusu sa dostali aj ZSSK Cargo so stratou 29 miliónov eur a oceliarne Nippon Steel Slovakia, bývalý U. S. Steel Košice, so stratou 56 miliónov eur.

Rozdiely vidno aj pri pridanej hodnote, teda tom, koľko firma sama pridá k produktu či službe. V priemere to bolo 67,2-tisíca eur na zamestnanca, Slovenské elektrárne však dosiahli až 454-tisíc eur. „Zápornú pridanú hodnotu majú ZSSK, Železnice SR a Dopravný podnik Bratislava, ich tržby nepokryjú ani spotrebu materiálu, energie a služieb,“ vysvetľuje Lindák. Ich prevádzka vo veľkej miere závisí od platieb od štátu a samospráv.

Komu ubúdajú a komu pribúdajú ľudia

Hoci sa celkový počet zamestnancov za dva roky takmer nezmenil, jednotlivé odvetvia idú opačným smerom. Obchodné reťazce naberajú, od roku 2023 pribrali vyše 1 600 ľudí, najviac dm, Lidl a Kaufland. Ako sme písali, opačný trend zažíva priemysel, kde sa prevádzky skôr rušia.

Najviac ľudí za tri roky stratila Slovenská pošta, a to 994 zamestnancov, pričom ešte v roku 2016 ich mala takmer 14-tisíc. Takmer rovnako ubudlo ľudí v nákladnej železničnej doprave, keď ZSSK Cargo prišla o 773 zamestnancov.

Zamestnanci ubúdajú aj v strojárstve. Dvom slovenským závodom Schaeffleru ubudlo spolu 1 227 ľudí a nitrianskemu Jaguaru Land Roveru 505. Naopak, trnavská automobilka PCA Slovakia pribrala 732 ľudí v súvislosti s návratom výroby, keď jej tržby stúpli o 2,4 miliardy na vyše 4,4 miliardy eur.

Čo hovoria čísla o slovenskej ekonomike

Rebríček pekne odkrýva rozdelenie slovenskej ekonomiky. Na jednej strane stoja ziskové a dobre platiace firmy, ako sú banky, energetika, automobilky či technologické centrá typu Dell. Na druhej strane sú veľkí štátni zamestnávatelia a obchodné reťazce, ktoré dávajú prácu desaťtisícom ľudí, no s výrazne nižšími platmi.

Zároveň je vidno dlhodobý posun. Kým priemyslu a doprave ľudia ubúdajú, maloobchod a čiastočne technologické a bankové centrá rastú. Ako sme písali aj v prípade automobiliek, práve závislosť Slovenska od priemyslu a montáže ho robí citlivým na každé rozhodnutie zahraničných centrál. Pre bežného zamestnanca z toho plynie jednoduchý záver. To, koľko si zarobí, dnes vo veľkej miere závisí od toho, v ktorom z týchto odvetví pracuje.

Čítaj viac: Biznis a startupy

Zdroj: Analýza FinStat