Fico hovorí o iPhone za 1 600 eur, no Slováci nemajú z čoho žiť: Toto je 5 dôvodov, prečo je opak jeho slov pravdou (KOMENTÁR)

Premiér Robert Fico tvrdí, že životná úroveň Slovákov sa výrazne zlepšila. Ako jeden z príkladov uviedol skúsenosť svojho bratranca, ktorý si chcel kúpiť iPhone za 1 600 eur, no v obchode ho už nezohnal. Telefón bol totiž vypredaný. Podľa premiéra aj takáto situácia ukazuje, ako sa zmenili možnosti slovenských domácností. Čo však hovoria ekonomické dáta?

Fico o skúsenosti svojho príbuzného hovoril počas slávnostného večera slovenského priemyslu a dopravy 9. novembra 2026. Príbehom o drahom telefóne ilustroval svoj pohľad na rast životnej úrovne, hoci pripustil, že Slovensko má stále svoje problémy.

Vypredaný iPhone za 1 600 eur však ešte nemusí znamenať, že Slováci bohatnú. Dostupnosť luxusnej elektroniky totiž nehovorí nič o tom, koľko peňazí zostáva bežným domácnostiam po zaplatení nájmu, energií, potravín či hypotéky.

Pozreli sme sa preto na 5 ekonomických ukazovateľov, ktoré odhaľujú, ako sa za posledných päť rokov zmenila životná úroveň Slovákov. Zamerali sme sa na infláciu, ceny potravín a bývania, finančné rezervy aj dostupnosť základných potrieb.

Predtým sme platili 100 eur, dnes 133 eur

Slovákom za posledných päť rokov výrazne vzrástli výplaty, no spolu s nimi aj ceny potravín, energií, bývania či služieb. Podľa Štatistického úradu SR (1) dosiahla inflácia v roku 2022 až 12,8 % a v roku 2023 ďalších 10,5 %. Zdražovanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.

Medzi rokmi 2021 a 2025 vzrástli spotrebiteľské ceny približne o 33 %. V praxi to znamená, že za nákup, ktorý v roku 2021 stál 100 eur, sme v roku 2025 zaplatili približne 133 eur. Rast platov pritom nedokázal vždy držať krok so zdražovaním. V roku 2022 klesli reálne mzdy o 4,5 % a v roku 2023 o ďalších 0,7 %. Zamestnanci tak síce dostávali na účet viac peňazí, no ich kúpna sila sa znižovala.

Hoci Slováci v posledných rokoch zarábajú viac a reálne mzdy v rokoch 2024 a 2025 opäť rástli, predchádzajúca vlna zdražovania výrazne oslabila kúpnu silu ich výplat. Vyššie platy tak musia najskôr dobiehať ceny, ktoré za posledné roky vzrástli približne o tretinu. Samotné zvýšenie mzdy preto ešte neznamená, že si domácnosti môžu dovoliť výrazne viac než pred piatimi rokmi.

Potraviny zdraželi o viac ako 46 %. Bežný nákup stojí podstatne viac

Výrazné zdražovanie pocítili Slováci aj pri každodenných nákupoch. Podľa údajov Štatistického úradu SR (2) vzrástli ceny potravín a nealkoholických nápojov od januára 2021 do septembra 2026 približne o 46,2 %.

V praxi to znamená, že za rovnaký nákup potravín a nápojov, ktorý začiatkom roka 2021 stál 100 eur, by sme v septembri 2026 zaplatili približne 146 eur. Ide o prepočet priemerného rastu cien, nie o cenu konkrétneho nákupného košíka.

Najvýraznejšie zdražovanie priniesli roky 2022 a 2023. V samotnom roku 2023 vzrástli ceny potravín a nealkoholických nápojov o 17,3 %.

Zdražovanie sa však neskončilo ani neskôr. V roku 2025 podľa štatistikov vzrástli ceny nealkoholických nápojov takmer o 18 %. Mlieko, syry a vajcia, ale aj oleje a tuky zdraželi v priemere o viac než 6 %. Naopak, mäso a zelenina v tomto roku mierne zlacneli.

Práve potraviny predstavujú výdavok, ktorému sa domácnosti nedokážu vyhnúť. Vyššie ceny preto najvýraznejšie zasahujú rodiny, ktorým po zaplatení základných potrieb zostáva len malá finančná rezerva.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

Vlastné bývanie sa vzdialilo na Slovensku od reality

Kým ceny potravín zasahujú každodenné nákupy, zdražovanie nehnuteľností komplikuje Slovákom cestu k vlastnému bývaniu. Podľa Národnej banky Slovenska (1) stál štvorcový meter nehnuteľnosti v roku 2021 v priemere 2 092 eur. V roku 2025 to už bolo približne 2 800 eur, teda o takmer 34 % viac.

Rozdiel najlepšie ukazuje konkrétny príklad. Byt s rozlohou 60 štvorcových metrov by pri týchto priemerných cenách stál v roku 2021 približne 125 500 eur, v roku 2025 už 168 000 eur. Kupujúci by tak potreboval o viac než 42-tisíc eur navyše.

Zdražovanie pokračuje aj v roku 2026. Podľa najnovších údajov NBS dosiahla priemerná ponuková cena bývania v treťom štvrťroku 3 120 eur za štvorcový meter, čo predstavuje medziročný nárast o 10,9 %.

Vyššie ceny pritom znamenajú aj potrebu väčších vlastných úspor či vyššej hypotéky. Pre mladé rodiny a ľudí, ktorí si kupujú prvé bývanie, sa tak vlastná nehnuteľnosť stáva čoraz nákladnejším cieľom.

Úrokové sadzby atakujú 4 %

Situáciu navyše komplikujú drahšie hypotéky. Kým v roku 2021 sa úrokové sadzby pri hypotékach s fixáciou na jeden až päť rokov pohybovali približne okolo 1 %, v auguste 2026 dosiahli podľa údajov NBS (2) už 3,73 %. Vyššie úroky znamenajú vyššie mesačné splátky, a teda aj väčšiu záťaž pre rodinné rozpočty.

Získať hypotéku navyše nie je také jednoduché. NBS uplatňuje prísny limit DSTI, podľa ktorého môžu splátky všetkých úverov tvoriť spravidla najviac 60 % čistého príjmu domácnosti po odpočítaní životného minima. Banky pritom musia zohľadniť aj rezervu na prípadné zvýšenie úrokov.

V praxi to znamená, že aj domácnosť so stabilným príjmom nemusí dostať hypotéku v požadovanej výške. Kombinácia drahších nehnuteľností, vyšších úrokov a úverových limitov tak komplikuje cestu k vlastnému bývaniu najmä mladým rodinám.

Každý 4. Slovák nemá rezervu ani na výdavok 461 eur

 

Pokazená práčka, oprava auta alebo nečakaný účet. Pre značnú časť slovenských domácností môžu aj takéto bežné situácie predstavovať finančný problém.

Podľa najnovších údajov Eurostat si v roku 2025 až 26 % obyvateľov Slovenska nedokázalo dovoliť nečakaný výdavok vo výške 461 eur. Ide približne o každého štvrtého človeka. Problém sa pritom netýka iba finančných rezerv. Až 29,1 % obyvateľov si nemohlo dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova a 19,6 % nemalo dostatok financií na výmenu opotrebovaného nábytku.

Situácia sa síce medziročne mierne zlepšila. V roku 2024 nedokázalo nečakaný výdavok pokryť 28,2 % obyvateľov, v roku 2025 ich podiel klesol na 26 %. Za posledných päť rokov sa však tento ukazovateľ takmer nezmenil – v roku 2020 dosahoval 26,1 %.

To znamená, že napriek rastúcim výplatám a zmenám v ekonomike zostáva približne štvrtina Slovákov finančne zraniteľná. Vypredaný telefón za 1 600 eur preto nevypovedá o možnostiach všetkých domácností.

Tisíce Slovákov si nemôžu dovoliť ani kvalitné jedlo každý druhý deň

Kým časť Slovákov nakupuje telefóny za 1 600 eur, iní majú problém zaplatiť aj základné potraviny. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR si v roku 2025 až 14,2 % obyvateľov Slovenska nemohlo finančne dovoliť jedlo s mäsom, rybou alebo vegetariánskou alternatívou každý druhý deň.

Ide približne o každého siedmeho obyvateľa. Hoci sa situácia oproti roku 2024, keď tento problém uvádzalo 17,1 % ľudí, zlepšila, dostupnosť kvalitnej stravy zostáva pre mnohé domácnosti problémom.

Ešte výraznejšie rozdiely vidno medzi ľuďmi ohrozenými chudobou. Podľa Eurostatu si v roku 2024 takmer 40 % Slovákov ohrozených príjmovou chudobou nemohlo dovoliť takéto jedlo každý druhý deň. Slovensko malo v tejto skupine najvyšší podiel spomedzi krajín Európskej únie.

Tieto čísla ukazujú, aké rozdielne sú finančné možnosti slovenských domácností. Zatiaľ čo pre niekoho je problémom nedostupný drahý telefón, pre iného zostáva výzvou zabezpečiť pravidelnú a kvalitnú stravu.

Názory vyjadrené v tomto komentári reprezentujú výlučne postoj autora a nemusia sa zhodovať s oficiálnym stanoviskom redakcie.