Trump s Putinom sľúbili 300-tisíc ton nafty, Moskva popiera zmenu kurzu. Kam v skutočnosti mieria ruské tankery? (ANALÝZA)

Autor analýzy, Urban Rusnák, je zakladateľ poradenskej spoločnosti Geopolitics.sk, bývalý veľvyslanec SR na Ukrajine a bývalý generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty.

Mesiac po dohode Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom nie je potvrdené, že by v USA vyložili čo i len jeden náklad ruskej nafty. Z prvých štyroch tankerov sa dva plavia inam a pri ďalších dvoch stále nie je jasné, kde skončia.

Trump 9. októbra oznámil, že Rusko okamžite dodá 300-tisíc ton nafty na americký a svetový trh. V novembri malo prísť ďalších 500-tisíc ton a potom milión ton. Americké ministerstvo financií v ten istý deň vydalo licenciu, ktorá tieto obchody do 7. apríla 2027 vyníma zo sankcií. Tento americký manéver zaskočil mnohých pozorovateľov.

Trasy lodí sa dajú overiť. Tankery vysielajú polohu a cieľ plavby cez systém AIS, ktorý sledujú verejne dostupné stránky aj analytické firmy ako Kpler a Windward. Cieľ zadáva posádka a môže ho kedykoľvek zmeniť. Označenie „for orders“ znamená, že loď zatiaľ nemá určený prístav vykládky.

Kam zmizli štyri tankery z Primorska?

Jedným z tankerov, ktoré po odchode z Primorska zmenili hlásený cieľ plavby, je Talisman, ktorý sa plaví pod ruskou vlajkou a je na sankčných zoznamoch USA, EÚ a Británie. Z Primorska podľa  portálu  na sledovanie lodí VesselFinder vyplával 21. októbra s cieľom „Atlantic Coast“ a príchodom 9. novembra. Neskôr cieľ zmenil na „For Order“ a preplával Gibraltárom. Šiesteho novembra bol južne od Sicílie a smeroval na východ. Deviateho novembra ho sledovače ukazovali vo východnom Stredomorí, stále bez uvedeného prístavu.

Ďalší tanker, Leruo, má vlajku Sierry Leone a sankcie EÚ, Británie a Kanady. Keď 16. októbra opúšťal Primorsk, hlásil podľa Reuters cieľ Manaus v Brazílii. Dvadsiateho druhého októbra v Severnom mori jeho AIS uvádzal brazílsky prístav Itaqui. Potom sa objavil cieľ „Atlantic coast for order“ a od 2. novembra opäť „Brazil for order“. Je teda možné, že táto loď do Ameriky nikdy naozaj nesmerovala.

Tretí tanker  s názvom Agioi Fanendes pláva pod maltskou vlajkou, patrí gréckej spoločnosti a sankcionovaný nie je. V Primorsku naložil 22. októbra približne 40-tisíc ton a do USA mal doraziť 7. novembra. New York ako cieľ čoskoro nahradilo „for orders“. Dvadsiateho šiesteho októbra stál pri dánskom Skagene, o dva dni prešiel severne od Škótska a tam jeho stopa v bezplatných sledovačoch končí. Na otvorenom oceáne je to bežné. Analytik firmy Kpler Matt Smith pre CNN 7. novembra uviedol, že loď stále smeruje do USA, ale v posledných dňoch sa plaví pomaly.

Štvrtý tanker, Beast, naložil v Primorsku 27. októbra a hlásil smer Atlantik. Piateho novembra už mal v AIS ako cieľ Brazíliu s príchodom 25. novembra.

Licencia proti zákonu

Americké ministerstvo financií tvrdí, že jeho výnimka je v súlade so všetkými platnými zákonmi. Nemenovaný predstaviteľ administratívy pre AP uviedol, že ruská nafta na ceste zníži tlak na ceny. Neupresnil však, či sa nejaké palivo dostane priamo do USA.

Druhá strana sa opiera o zákon z roku 2022, ktorý dovoz ruských energií zakázal. Guvernérka New Jersey Mikie Sherrillová varovala prevádzkovateľov prístavov a terminálov pred postihmi. Skupina senátorov z oboch strán vyzvala Trumpa, aby dohodu zrušil. Súd o spore zatiaľ nerozhodol.

Riziko tak nesie firma, ktorá by náklad prevzala. Kpler vysvetľuje zmeny trás neochotou amerických obchodníkov, no žiadny kupec ani prepravca ich verejne nezdôvodnil. Pri lodiach Talisman a Leruo pribúda ďalšia prekážka, lebo embargá EÚ a Británie voči nim zostávajú v platnosti.

Moskva správy o zmenách kurzu odmieta. Putinov vyslanec Kirill Dmitrijev ich označil slovom „Fake“ a tvrdil, že tankery pokračujú do USA. Trasa Talismanu v Stredomorí jeho slová nepotvrdzuje – podľa VesselFinder smeruje do Egyptu.

Nafta ide k starým zákazníkom

Ruská nafta podľa všetkého medzitým smeruje tam, kam sa plavila aj predtým. Podľa dát Kplera Turecko tento rok do 20. októbra prevzalo približne 34 % nakládok, Brazília 24 % a Maroko 10 %.

Príjem Moskvy z americkej výnimky preto nezávisí od vykládky nafty v New Yorku. Americkým vodičom by tento objem aj tak vôbec nepomohol. Tristotisíc barelov na lodi Agioi Fanendes je podľa CNN približne desatina toho, čo americká doprava spotrebuje za jeden deň.

Washington ani Moskva nezverejnili cenu, platobné podmienky ani zúčastnené firmy. AIS poskytuje najlepšiu verejnú digitálnu stopu tejto dohody.

Otázkou na zamyslenie ostáva, či na najvyššej úrovni oznámený obchod bol od počiatku iba PR akciou na podporu pozícií Republikánov pred voľbami do Kongresu a Senátu USA, alebo na ňom chcel aj niekto v USA dobre zarobiť. Tak-či onak to po mesiaci vyzerá zatiaľ na poriadne fiasko.

Analýza vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.