Štát vybral od Slovákov o 1,38 miliardy eur viac. Napriek tomu má problém, ktorý sa blíži k 90 miliardám

Štát vybral na daniach viac, než vlani, no Slovensko stále dlhuje 86,4 miliardy eur. Mzdy rastú, zamestnanosť však klesá v siedmich odvetviach.

Ladislav Kamenický, peniaze

Na prvý pohľad to vyzerá ako dobrá správa pre slovenskú ekonomiku. Štátna kasa sa plní rýchlejšie a zamestnanci si vo výplatách prilepšujú. Najnovšie čísla však odhaľujú aj menej optimistickú stránku – rastúce mzdy totiž automaticky neznamenajú, že firmy potrebujú viac ľudí.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Daňové príjmy stúpli o takmer 1,4 miliardy eur

Slovenské verejné financie zaznamenali za prvých desať mesiacov roka výrazný medziročný nárast daňových príjmov. Štát získal na daniach takmer o 1,4 miliardy eur viac ako v rovnakom období minulého roka. Súčasne najnovšie údaje o trhu práce ukazujú, že priemerné mzdy rastú vo všetkých sledovaných odvetviach, no zamestnanosť vo viacerých z nich klesá.

Podľa údajov Finančnej správy SR dosiahli daňové príjmy štátneho rozpočtu k 31. októbru 2026 medziročný rast o 1,38 miliardy eur, čo predstavuje zvýšenie o 8,3 percenta. Celkový hrubý výnos daní bol vyšší o 1,84 miliardy eur, teda o 9,3 percenta. Najvýraznejšie k pozitívnemu vývoju prispeli vyššie príjmy z dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z príjmov právnických osôb.

„Vývoj daňových príjmov za prvých desať mesiacov roka ukazuje pokračujúci medziročný rast. Štátny rozpočet získal medziročne o takmer 1,4 miliardy eur viac, pričom najvýraznejšie sa zvýšili príjmy z DPH a dane z príjmov právnických osôb,“ uviedol prezident finančnej správy Jozef Kiss.

Verejný dlh Slovenska sa blíži k hranici 90 miliárd eur

Slovenské verejné financie pritom čelia aj ďalšej výraznej výzve – rastúcemu štátnemu dlhu. Ako sme informovali v predchádzajúcom článku, podľa údajov Eurostatu dosiahol verejný dlh Slovenska ku koncu júna 2026 až 86,4 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka ide o nárast približne o 2,95 miliardy eur.

Zadlženie tak rastie napriek tomu, že jeho pomer k hrubému domácemu produktu mierne klesol. Kým v druhom štvrťroku 2025 predstavoval 61,9 percenta HDP, o rok neskôr to bolo 60,6 percenta. Tento pokles však neznamená, že Slovensko dlhuje menej. Podiel sa znížil preto, že nominálna hodnota ekonomiky rástla rýchlejšie ako samotný dlh.

Na riziká ďalšieho zadlžovania upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Bez dodatočných opatrení by sa verejný dlh mohol v nasledujúcich rokoch priblížiť k hranici 100 miliárd eur.

Popri vysokej úrovni verejného dlhu tak zostáva dôležitou otázkou aj to, ako sa štátu darí získavať príjmy z daní a aký obraz o ekonomike vykazujú najnovšie údaje z trhu práce.

Výber daní od firiem a zamestnancov rastie

Výrazný nárast zaznamenali najmä dane vyberané daňovými úradmi. Ich výnos medziročne stúpol o 2,9 miliardy eur, čo predstavuje zvýšenie o 19,9 percenta. K rastu prispeli predovšetkým DPH, daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb a daň z finančných transakcií.

Pozitívny vývoj eviduje finančná správa aj pri dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, teda pri dani odvádzanej zo zamestnaneckých príjmov. Jej výnos prekročil rozpočtové očakávania o 80,7 milióna eur. Podľa finančnej správy k tomu prispela úprava daňového bonusu a zavedenie tretej a štvrtej sadzby dane od začiatku roka 2026.

Hrubý výnos dane z príjmov fyzických osôb bol celkovo o 80,9 milióna eur vyšší, ako predpokladal rozpočet. Medziročne vzrástol o 16,7 percenta. Nad plánom sa ocitli aj spotrebné dane, ktoré priniesli o 53,6 milióna eur viac, a daň vyberaná zrážkou, ktorej výnos prekročil rozpočet o 25,6 milióna eur.

Mzdy rastú, zamestnanosť v siedmich odvetviach klesla

Do širšieho obrazu ekonomického vývoja zapadajú aj údaje Štatistického úradu SR o mzdách a zamestnanosti. Podľa štatistík aktualizovaných 12. novembra 2026 sa priemerná nominálna mesačná mzda v septembri medziročne zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach. Jej rast sa pohyboval od 1,7 percenta v informáciách a komunikácii až po 11,9 percenta v stavebníctve.

Po zohľadnení inflácie, teda pri reálnych mzdách, si polepšilo deväť z desiatich odvetví. Najvýraznejší rast zaznamenalo stavebníctvo, kde reálne mzdy stúpli o 8,5 percenta. Viac ako päťpercentný rast evidovali aj ubytovanie a veľkoobchod. Naopak, v informáciách a komunikácii reálne mzdy klesli o 1,4 percenta.

Obraz trhu práce však nie je jednoznačne pozitívny. Zamestnanosť v septembri medziročne klesla až v siedmich z desiatich sledovaných odvetví. Najvýraznejší úbytok zaznamenala doprava a skladovanie, kde počet zamestnaných osôb klesol o štyri percentá. Pokles o 3,1 až 3,7 percenta evidovali aj veľkoobchod, maloobchod a predaj a oprava motorových vozidiel.

Rast zamestnanosti zaznamenali iba tri odvetvia. Išlo o vybrané trhové služby, kde stúpla o päť percent, ubytovanie so zvýšením o 4,6 percenta a stavebníctvo, kde dosiahol rast 1,2 percenta.

Ako vnímaš aktuálny vývoj slovenskej ekonomiky?

Daňové príjmy sú vyššie, rozpočet však zaostáva za plánom

Napriek medziročnému rastu príjmov štát zatiaľ nenaplnil rozpočtové očakávania. K 31. októbru dosiahlo plnenie daňových príjmov 97,2 percenta plánovanej úrovne. V porovnaní s rozpočtom tak chýbalo 526,3 milióna eur.

Najväčší rozdiel sa týka DPH, ktorej výnos zaostal za plánom o 298,9 milióna eur. Hoci jej výber medziročne vzrástol o takmer 986 miliónov eur, rozpočet počítal s ešte rýchlejším rastom. Nižšie príjmy oproti plánu vykázala aj daň z príjmov právnických osôb, ktorá zaostávala o 142,5 milióna eur.

Finančná správa upozorňuje aj na vplyv prevodov podielových daní samosprávam. Od mája 2026 im bolo v rámci takzvaného systémového automatu poukázaných 159,8 milióna eur navyše. Zostávajúcich 79,8 milióna eur sa má kompenzovať v novembri a decembri, čo by malo prispieť k zlepšeniu plnenia rozpočtu do konca roka.

Údaje tak ukazujú dve paralelné tendencie: daňové príjmy štátu medziročne rastú a zamestnanci vo väčšine sledovaných odvetví si v reálnom vyjadrení prilepšili. Zároveň však pokles zamestnanosti vo viacerých sektoroch a zaostávanie daňových príjmov za rozpočtovým plánom naznačujú, že vývoj slovenskej ekonomiky nie je vo všetkých oblastiach rovnomerný.

Čítaj viac: Ekonomika
Zdroje: financnasprava.sk, slovak.statistics.sk, startitup.sk

Viac z: Ekonomika

Najnovšie videá

Viac z: Ekonomika

Trendové videá