Zelenskyj opísal americký návrh: Ukrajina by za vstup do NATO zaplatila územným ústupkom

Američania otvorili citlivú otázku budúcnosti Ukrajiny. Vstup do NATO by mohol byť spojený so stiahnutím vojsk z Donbasu.

Volodymyr Zelenskyj

V rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine sa objavila mimoriadne citlivá možnosť. Americkí vyjednávači sa prezidenta Zelenského pýtali, či by Kyjev stiahol svojich vojakov zo zostávajúcej časti Donbasu, ak by za to získal členstvo v NATO, píše TN NOVA. Ukrajinský prezident takýto scenár vopred neodmietol, zdôraznil však, že rozhodnutie by nemohol prijať bez ukrajinskej spoločnosti.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Otázka, ktorá zaznela počas rokovaní medzi americkou a ukrajinskou stranou, sa dotýka dvoch najcitlivejších tém celej vojny – územnej celistvosti Ukrajiny a jej budúcej bezpečnosti. Kyjev dlhodobo žiada pevné záruky, ktoré by zabránili ďalšej ruskej agresii. Moskva naopak odmieta približovanie Ukrajiny k Severoatlantickej aliancii a otázku jej neutrality opakovane spája so svojimi požiadavkami na ukončenie konfliktu.

Nový návrh však zatiaľ nemožno označiť za dohodu ani za oficiálnu ponuku členstva v NATO. Podľa Zelenského išlo o otázku amerických vyjednávačov, ktorá otvorila priestor na diskusiu o možnom usporiadaní povojnovej bezpečnosti.

Američania položili otázku, ktorá doteraz nezaznela

Zelenskyj 13. novembra podľa portálu Kyiv Independent uviedol, že americká strana sa po prvý raz priamo pýtala, či by Ukrajina bola ochotná stiahnuť svoje jednotky z Donbasu v prípade, že by sa stala členom NATO. Ide o zásadnú zmenu v charaktere diskusie, pretože spája prípadný územný ústupok s bezpečnostnou zárukou, o ktorú sa Ukrajina usiluje už roky.

Prezident pripustil, že o takejto možnosti možno rokovať, no zároveň dal najavo, že konečné rozhodnutie nemôže byť výsledkom dohody úzkej skupiny politikov. Ak by Spojené štáty a ďalší partneri skutočne potvrdili možnosť členstva, chcel by poznať názor ukrajinskej verejnosti. Kyjev pritom naďalej odmieta, aby prípadná mierová dohoda znamenala právne uznanie okupovaných území za súčasť Ruska. Rovnako odmieta záväzok trvalej neutrality, ktorý by krajine znemožnil slobodne rozhodovať o svojich bezpečnostných partnerstvách.

Zelenskyj hovorí o bezpečnostných zárukách aj obnove krajiny

Samotné členstvo v NATO však nie je jedinou témou rokovaní. Ukrajina požaduje širší bezpečnostný balík, ktorý by zahŕňal konkrétne záväzky západných partnerov, dostatočne silnú ukrajinskú armádu, dodávky zbraní a financovanie obrany. Súčasťou prípadnej dohody by mal byť aj plán povojnovej obnovy s jasne určenými zdrojmi financovania.

Zelenskyj považuje tieto podmienky za nevyhnutné. Bez nich by totiž prípadné stiahnutie ukrajinských jednotiek mohlo vytvoriť nové bezpečnostné riziká. Ukrajina by sa vzdala kontroly nad ďalším územím, ale nemusela by mať istotu, že Rusko v budúcnosti nezaútočí znova. Prezident preto trvá na tom, že prípadná dohoda musí byť komplexná a jej súčasťou musia byť dôveryhodné záruky.

Členstvo v NATO nemôžu Ukrajine sľúbiť iba Američania

Práve tu sa nachádza jedna z najväčších prekážok celého návrhu. Spojené štáty totiž nemôžu samostatne rozhodnúť o prijatí Ukrajiny do NATO. Podľa článku 10 Severoatlantickej zmluvy musí s pozvaním nového člena súhlasiť všetkých 32 členských krajín Aliancie.

To znamená, že ani prípadná dohoda medzi Washingtonom a Kyjevom by automaticky nezaručila vstup Ukrajiny do NATO. Potrebný by bol súhlas ďalších spojencov a následné dokončenie prístupového procesu. Ukrajinská cesta do Aliancie má pritom dlhú históriu. Už na summite v Bukurešti v roku 2008 spojenci deklarovali, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom NATO. Na summite vo Washingtone v roku 2024 následne potvrdili jej cestu k členstvu, no pozvanie podmienili dohodou spojencov a splnením potrebných podmienok.

Prečo je Donbas taký dôležitý?

Donbas zahŕňa Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny. Rusko sa usiluje o kontrolu nad týmto regiónom už od roku 2014 a po začiatku rozsiahlej invázie vo februári 2022 sa stal jedným z hlavných bojísk vojny. Moskva si nárokuje celé obe oblasti, hoci ich v čase začiatku aktuálnych rokovaní nemá úplne pod kontrolou. Prípadné stiahnutie ukrajinských jednotiek by preto znamenalo odchod aj z území, ktoré Rusko vojensky nedobylo.

Pre Kyjev nejde iba o politickú či symbolickú otázku. Zostávajúce obranné pozície v Doneckej oblasti majú význam aj pre ochranu ďalších častí krajiny. Ich opustenie by mohlo zmeniť vojenskú situáciu na východe Ukrajiny a vyvolalo by otázky, aké bezpečnostné mechanizmy by mali zabrániť novému ruskému postupu.

Dôležitý je tiež rozdiel medzi faktickým stiahnutím vojsk a právnym uznaním územia za ruské. Zelenskyj odmieta druhú možnosť. Ani prípadný ústup ukrajinských jednotiek by preto podľa jeho vyjadrení nemal znamenať, že sa Kyjev vzdá svojich medzinárodne uznaných hraníc.

Čo by znamenal vstup Ukrajiny do NATO?

Najdôležitejšou výhodou členstva by bola kolektívna obrana podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Jeho základným princípom je, že ozbrojený útok proti jednému členovi sa považuje za útok proti všetkým.

Článok 5 však neznamená automatické vyslanie armád všetkých spojencov do bojov. Každá členská krajina prijíma opatrenia, ktoré považuje za potrebné, vrátane možnosti použitia ozbrojenej sily. V prípade Ukrajiny by navyše vznikli mimoriadne citlivé otázky. Ak by krajina vstúpila do NATO bez toho, aby mala pod kontrolou celé svoje medzinárodne uznané územie, spojenci by museli vyriešiť, ako by sa bezpečnostné záväzky uplatňovali v podmienkach pokračujúcej ruskej okupácie.

Takéto usporiadanie zatiaľ nie je dohodnuté. Práve preto je potrebné odlišovať politickú diskusiu o členstve od konkrétneho a právne záväzného bezpečnostného riešenia.

Rokovania priniesli nové nápady, zásadný prelom však nenastal

O možnostiach ukončenia vojny sa v uplynulých dňoch rokovalo aj v Abú Zabí. Do diplomatických kontaktov boli zapojení americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner, ktorí rokovali s ukrajinskou aj ruskou stranou. Kushner označil diskusie za produktívne a uviedol, že priniesli viacero nových návrhov, ktoré sa ďalej posudzujú. Spojené štáty sa podľa neho aktuálne sústreďujú aj na sprostredkovanie priameho dialógu medzi Moskvou a európskymi partnermi.

Na zastupovaní Európy sa už dohodli aj európski lídri. Na ďalších rokovaniach ju má zastupovať päť krajín spolu s predstaviteľmi EÚ, Moskva však žiada jediného vyjednávača.

Rokovania v Abú Zabí sa však neskončili zásadnou dohodou o prímerí alebo mieri. Určitý posun nastal v otázke výmeny zajatcov, kde sa hovorí o dohode v princípe týkajúcej sa viac ako tisícky ľudí. Sporné však zostávajú územné otázky, bezpečnostné záruky aj ďalšie podmienky ukončenia vojny.

Zelenskyj varuje, že Putin môže mať širšie plány

Ukrajinský prezident zároveň upozornil, že ruské požiadavky sa nemusia skončiť pri Donbase. Obáva sa, že Moskva sa pokúsi využiť mierové rokovania na otvorenie širšej diskusie o bezpečnostnom usporiadaní celej Európy.

Podľa Zelenského by Rusko mohlo nastoliť aj otázky týkajúce sa Fínska, Švédska, Maďarska či prítomnosti amerických vojakov v pobaltských krajinách. Takéto vyjadrenia predstavujú prezidentovo hodnotenie možných ruských zámerov, nie potvrdené nové požiadavky Moskvy.

Zelenskyj preto zdôrazňuje, že o európskej bezpečnosti nemôže rozhodovať Rusko bez účasti dotknutých štátov. Podľa neho musí byť postup opačný: najskôr zastavenie bojov a ukončenie vojny, následne bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a širšie rokovania o budúcnosti európskej bezpečnosti. Zatiaľ tak zostáva otvorená základná otázka, či sa z amerického návrhu môže stať reálna dohoda. Odpoveď nebude závisieť iba od Zelenského, ale aj od ukrajinskej spoločnosti, všetkých členov NATO a postoja Ruska.

Zdroje: tn.nova.cz, kyivindependent.com, nato.int, the-independent.com

Viac z: Európa

Najnovšie videá

Viac z: Európa

Trendové videá