Takmer 40 % Slovákov by dnes išlo študovať úplne iný odbor: Veľký prieskum odhalil, ktoré vysoké školy ľudia najviac ľutujú
Mnohí Slováci by si dnes vybrali úplne iný odbor. Zisti ktoré školy majú v praxi slabé využitie. Tvoja kariéra možno potrebuje nové zručnosti.
Tretina respondentov na Slovensku je presvedčená, že bez vysokoškolského titulu by v kariére nedosiahli to, čo sa im podarilo. Uvádza to 34 percent respondentov v prieskume, ktorý v novembri 2026 realizovala Ambis Univerzita prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos na respondentoch v SR aj ČR. Ďalších 33 percent slovenských respondentov uvádzalo, že diplom im pomohol, no nemal na ich úspechu kľúčový podiel, 27 percent si myslí, že titul nemal na ich kariéru žiadny vplyv.
Tri percentá opýtaných tvrdili, že im uškodil a boli na konkrétnu pozíciu prekvalifikovaní. Čísla z ČR sú podobné, no podiel respondentov, ktorí si myslia, že titul nemal kľúčový vplyv na ich kariéru bol mierne vyšší (39 %), a podiel tých, ktorí uvádzali, že titul nemal žiadny vplyv bol mierne nižší (22 percent). Zhodne po tri percentá respondentov v oboch štátoch nevedeli na otázku odpovedať.
Potreba titulu v špecifických odboroch
„Bez vysokoškolského titulu sa vo svojej profesii nezaobídu absolventi zdravotníckych odborov. Až pre 62,5 percenta bol nevyhnutný pre dosiahnutie toho, čo sa im v pracovnom živote podarilo. Ďalším 21 percentám aj keď menej významne, ale pomohol. Kľúčový podiel na kariérnom úspechu však mal aj pri absolventoch odborov bezpečnosť a medzinárodné vzťahy, ale aj učiteľstvo – potvrdilo to 52 percent oslovených” uviedli z Ambis Univerzity. Jej rektorka Martina Mannová dodala, že ide o skupiny, pre ktoré je typické, že ich profesia si vyžaduje veľmi detailné znalosti, ktoré nemožno získať bez vysokoškolského štúdia a praxe.
Súlad štúdia a praxe
Prieskum ukázal, že 35 percent oslovených Sloveniek a Slovákov pôsobí v odbore, ktorý vyštudovali. Ďalších 29 percent pracuje v príbuznej oblasti a 32 percent sa živí niečím úplne iným. Na porovnanie, v Česku sa niečím úplne iným živí 28 percent ľudí vo veku 30 až 50 rokov s vysokoškolským vzdelaním.
Čísla sú podobné aj v ČR, vo svojom odbore pracuje 37 percent českých respondentov. Rektorka Mannová poznamenala, že kariérne poradenstvo na stredných a vysokých školách by sa malo zameriavať nielen na to, čo chcú mladí študovať, ale aj na to čím sa chcú po štúdiu živiť. Najčastejšie v súlade s budúcou kariérou sú zdravotnícke odbory.
„Osem z desiatich ľudí v zdravotníctve po absolvovaní VŠ aj pracuje (v ČR dokonca až viac ako 90 %). Na druhom mieste s 55 percentami skončilo učiteľstvo a na treťom s vyše 53 percentami právo. Naopak, najčastejšie úplne inde ako vo vyštudovanej špecializácii pracujú absolventi prírodných vied, matematiky a poľnohospodárstva (cca 54 % mimo odboru), psychológie, sociálnej práce a iných spoločenských vied (47 %) a humanitných odborov ako umenie, história či filozofia (46 %),” priblížila univerzita.
Zmenili by svoje študijné rozhodnutie?
Nemalá skupina Sloveniek a Slovákov vo veku od 30 až 50 rokov by sa v súčasnosti nerozhodla pre ten istý odbor, ktorý vyštudovali. Uvádzalo to 37 percent respondentov. Medzi mužmi by sa 32 percent rozhodlo pre iný odbor, ak by sa mohli rozhodnúť ešte raz, medzi ženami to bolo bezmála 42 percent. „Najčastejšie by siahli po prihláškach na technické študijné smery, psychológiu a IT,” spresnila univerzita.
Ďalších 39 percent opýtaných uviedlo, že by vyštudovali ten istý odbor na tej istej škole, 12 percent zas uviedlo, že by si vybrali ten istý odbor, avšak na inej škole. Tri percentá respondentov by na vysokú školu nešli, ak by sa mohli znova rozhodnúť a deväť percent nevedelo na otázku odpovedať. V Česku bol vyšší podiel tých, ktorí by vyštudovali rovnaký odbor na rovnakej škole, a to 47 percent, pre úplne iný odbor by sa rozhodlo 32 percent opýtaných.
„Dnes digitálne inovácie umožňujú plnohodnotné štúdium aj v zmiešanom formáte – prezenčné a diaľkové, či dokonca v online formáte. Náš prieskum v lete tohto roka odhalil, že päť percent Slovákov a Sloveniek vo veku 30 – 50 rokov študuje na VŠ a ďalších 23 percent to plánuje. Väčšina z nich práve formou diaľkového či zmiešaného štúdia,“ vraví Mannová.
Potreba ďalšieho vzdelávania
Z aktuálneho prieskumu tiež vyplýva, že viac ako polovica Slovákov a Sloveniek si myslí, že by si mali doplniť vedomosti v oblasti cudzích jazykov. Ďalších 29 percent uvádzalo, že by si mali doplniť vedomosti v práci s umelou inteligenciou a 23 percent menovalo zvládanie stresu či medziľudských vzťahov. Po 20 percent opýtaných si myslí, že si potrebujú doplniť vedomosti v oblasti digitálnych zručností a komunikácie a soft skills.
Osemnásť percent menovalo finančnú gramotnosť, 15 percent zákony a predpisy a 14 percent personálny manažment. Taktiež si 11 percent opýtaných myslí, že by si mali doplniť vedomosti v oblasti online marketingu a sociálnych sietí. Šesť percent sa vyjadrilo, že si vedomosti doplniť nepotrebuje. Pri tejto otázke si respondenti mohli vybrať viacero možností.