Známe dominanty Bratislavy sa tento mesiac rozhodli, že zhasnú všetky svetlá

Prírodné bohatstvo strácame závratnou rýchlosťou. V moriach bude podľa odhadov do roku 2050 viac ton plastov ako rýb. Strácame zvieratá, rastliny, lesy, podzemné vody. A sme prvou generáciou, ktorá má dostatok informácií o tom, čo sa deje a ako ohrozujeme svet a budúcnosť našich detí.

Na Slovensku sa do Hodiny Zeme zapája viac ako 20 miest a desiatky firiem a organizácií. A ďalší sa môžu stále nahlásiť na stránke Hodina Zeme. Zhasnú dominanty, ako napr. Bratislavský hrad, prezidentský palác, Bojnický zámok, Spišský hrad, Trenčiansky aj Nitriansky hrad, hrad v Starej Ľubovni, Hodinová veža v Banskej Bystrici či dokonca Mariánsky stĺp v Chrenovci-Brusne.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pixabay.com

Pridajú sa tak k dominantám ako najvyššia budova sveta Burdž Chalífa v Spojených arabských emirátoch, pyramídy v Egypte, grécka Akropola, rímske Koloseum, Eiffelova veža v Paríži, Big Ben v Londýne či Empire State Building v New Yorku.

„Cieľom Hodiny Zeme je posilniť vedomie o dôležitosti ochrany prírody, trvalo udržateľného správania a spotreby, o minimalizovaní odpadov či zmene stravovania. Hodina Zeme spája všetkých tých, ktorí si uvedomujú dôležitosť ochrany našej planéty a zároveň svoju silu niečo zmeniť, “  informovala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann v tlačovej správe.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pixabay.com

WWF Slovensko sa do Hodiny Zeme zapája online kampaňou, ktorá upozorní, že bez zmeny správania neprežijeme.

„Pozývame všetkých, aby vypli na hodinu svoje sociálne siete. V prvom rade v sobotu 30. marca o 20:29, teda tesne pred okamihom, kedy zhasínajú svetové metropoly, postnime na Facebook či Instagram čisto čierny obrázok s odkazom:  Túto hodinu vypínam #MojaHodinaZeme #Connect2Earth,“ povedala Miroslava Plassmann.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: pixabay.com

Každý z nás môže pre prírodu niečo urobiť. A pri rozhodovaní sa môže inšpirovať environmentálnymi výzvami na webe HodinaZeme . Zapojiť sa a prijať výzvu môže každý, nielen jednotlivci, ale aj firmy, hotely, školy, organizácie, politici či ministerstvá.

Po minulé roky sa niektoré krajiny spojili s petíciami za zastavenie sporných projektoch priehrad (napr. Slovinsko či Chorvátsko), s kampaňami za vyhlásenie chránených území (napr. Argentína) či s bojom s plastovým odpadom (napr. Ekvádor, ktorý zakázal plastové obaly, tašky, slamky a fľaše v národnom parku na Galapágoch).

Hodinu Zeme od roku 2011 koordinovali na Slovensku členovia Sekcie ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a Slovenský zväz astronómov. Od roku 2016 sa pridala WWF Slovensko. 

„Ako astronómovia vnímame intenzívne svetelné znečistenie, ktoré nás limituje v našej práci a výskume, a to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa pustili do Hodiny Zeme. Nie je to však len problém astronómov, týka sa každého z nás. Navyše, environmentálnych problémov z roka na rok pribúda, znečistenie ovzdušia a vôd, strata biodiverzity, zmena klímy. To všetko robí z Hodiny Zeme dôležitý okamih, keď všetci na svete hovoríme, že chceme situáciu zmeniť, “ hovorí Jaroslav Merc zo Slovenskej astronomickej spoločnosti.