Prečo má toľko epidémií pôvod v Ázii či Afrike? COVID-19 nie je prvou ani poslednou

Koronavírus spôsobuje mnohé ochorenia. To najnovšie má označenie COVID-19 a je spôsobené koronavírusom SARS-CoV-2, informuje spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) aj Úrad verejného zdravotníctva SR. Epicentrom tohto ochorenia sa stala Ázia, Čína, konkrétne mesto Wu-chan.

SARS sa objavil v roku 2002 v Číne, vírus bol o niekoľko mesiacov identifikovaný a označený touto skratkou, ktorá v preklade znamená Závažný akútny respiračný syndróm (Severe acute respiratory syndrome). Vírus sa rozšíril do 26 krajín a umrelo 770 ľudí.

Od roku 2012 je vo svete prítomný ďalší odtienok koronavírusu, volá sa MERS. Tento bol zaznamenaný v krajinách Blízkeho východu a postihol viac ako 1 000 ľudí, píše ÚVZSR. Bízkym východom sa v tomto prípade rozumejú krajiny severnej Afriky a západnej Ázie. V roku 2015 sa ochorenie rozšírilo až do Severnej Kórei, kde zasiahlo 30-40 % obyvateľstva.

Je to skutočne tak. Za posledných 20 rokov sa choroby spôsobené koronavírusom opakujú čoraz častejšie.

Prečo práve tieto kontinenty?

Za celým stojí extrémny nárast obyvateľstva a zmena mestskej krajiny. Svet sa začal hýbať. V celej Ázii a Tichomorí dochádza k silnej urbanizácii, podľa informácii portálu discovermagazine.com tu žije viac ako 60 % populácie celého sveta. Počas prvých 10 rokov 21.storočia sa do týchto krajín prisťahovalo viac ako 200 miliónov ľudí, čo je pre mnohých nepredstaviteľné číslo a pre krajiny mnohokrát neúnosné.

Kvôli tak výraznej migrácii vznikla potreba vytvoriť nové obytné miesta. Rýchlo sa začali lesné priestranstvá meniť na urbánne časti a fauna sa v mnohých prípadoch nemala čas odsťahovať na nové miesto. Preto sa divé zvieratá niekedy miešali s ľudskou populáciou. Tie sú pôvodcami mnohých známych vírusov, aj nového koronavírusu.

Kolobeh odlesňovania a ľudskej expanzie, stratou biotopu ničí dravce, ktoré okrem iného ničia aj hlodavce. Tie sa začnú množiť, pretože chýba prirodzený predátor. Podľa štúdií, ktoré pochádzajú práve z výskumov v Afrike, spôsobujú tieto choroby, známe ako zoonotické, upresňuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Rovnakým problémom je v Ázii a Afrike aj poľnohospodárstvo a nútená samostatnosť v pestovaní plodín a chove zvierat.

„Tropické regióny bohaté na hostiteľskú biodiverzitu už vlastnia veľkú skupinu patogénov, čo výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že sa objaví nový patogén,“ píše disovermagazine.com s tým, že poľnohospodársky systém v Afrike a Ázii  k zlepšeniu situácie nepomáha.

Rodiny, ktoré sa zásobia sami a žijú z produktov vlastného hospodárstva nemajú dosah na vládnu kontrola chorôb, ani prístup k výživovým doplnkom a ustajnenie týchto zvierat je mimoriadne obmedzené. Hovädzí dobytok, kurčatá a ošípané, ktoré môžu prenášať endemické choroby, sú často v úzkom kontakte s rôznymi zvieratami ale aj ľuďmi.

O trhoch so živými zvieratami sa už popísalo mnoho, v súčasnosti dochádza práve kvôli neriadenému šíreniu ochorenia COVID-19 k ich postupnému rušeniu, informoval včera The Guardian.

V posledne dobe aj zvýšené nedovolené zásahy poľovníkov ohrozuje niektoré živočíšne druhy najmä v Afrike, narušuje sa tak ekosystém a ruší sa prirodzená hranica medzi voľne žijúcimi zvieratami a ľuďmi, ktoré sú nútené spolunažívať vo veľmi tesnej blízkosti.