Masívne rozpredávanie majetku: Štát láka Slovákov na pozemky a domy za 4 či 31-tisíc eur
OZ pre Dolinu
Aktivista Herich: Ľudia nám písali, že z Demänovskej doliny odchádzajú s plačom. Táto petícia stelesňuje trápenie desaťtisíciek ľudí (ROZHOVOR)
Eva Niňajová- Zlá situácia v jednej z našich najkrajších dolín, Demänovskej doline, už dlhodobo vzbudzuje emócie
- Skupinka ľudí prevažne z okolia Liptova si povedala, že je načase začať konať
- Tak vzniklo občianske združenie Pre Dolinu, ktoré spísalo petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline
- O petícii ale aj problémoch akým dolina čelí sme sa porozprávali s predsedom združenia Pavlom Herichom
- Zlá situácia v jednej z našich najkrajších dolín, Demänovskej doline, už dlhodobo vzbudzuje emócie
- Skupinka ľudí prevažne z okolia Liptova si povedala, že je načase začať konať
- Tak vzniklo občianske združenie Pre Dolinu, ktoré spísalo petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline
- O petícii ale aj problémoch akým dolina čelí sme sa porozprávali s predsedom združenia Pavlom Herichom
Zlá situácia v jednej z našich najkrajších dolín, Demänovskej doline už dlhodobo vzbudzuje emócie. Skupinka ľudí prevažne z okolia Liptova si povedala, že je načase začať konať. Tak vzniklo občianske združenie Pre Dolinu, ktoré spísalo petíciu za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline. Podľa nich je vážnym problémom výstavba, doprava ako aj ťažba drevnej hmoty, ktorá vážne ohrozuje mimoriadne a nenahraditeľné prírodné dedičstvo Slovenska, kľúčové vodné zdroje Liptova a najväčší jaskynný systém pohoria Karpát. O petícii ale aj problémoch akým dolina čelí sme sa porozprávali s predsedom združenia Pavelom Herichom, ktorý pôsobí ako speleológ.
- Aké najväčšie environmentálne problémy trápia Demänovskú dolinu
- Ako výstavba začala v Jasnej a prečo je to problém pre životné prostredie
- Prečo je problematická doprava a aké sú možnosti jej riešenia
- Aké prírodné krásy ponúka Demänovská dolina, a ako sa o ne okrádame
- Prečo ľudia z Demänovskej doliny odchádzajú s plačom
zdroj: OZ pre Dolinu
V súčasnosti združenie OZ pre Dolinu vyzbieralo pod petíciu vyše 68-tisíc podpisov. V nedávnom rozhovore pre Plusku si sa vyjadril, že cieľ je vyzbierať 100-tisíc podpisov. Prečo práve 100-tisíc?
Naším cieľom na začiatku bolo spraviť petíciu a získať, čo najviac podpisov pod ňu, aby bol hlas verejnosti bol vypočutý. My ako občania Liptova sme si už dlhšie uvedomovali, že je potrebné s touto situáciou niečo spraviť lebo sa to už dostáva do neúnosnej hranice. Cieľ 100-tisíc vyplynul až postupne, keď sme zistili, že Demänovská dolina dopláca na systémový problém a systémový problém sa dá vyriešiť predovšetkým legislatívou. Medzitým však ministerstvo deklarovalo reformné snahy zmenou zákona ochrany prírody v národných parkoch a chránených územiach. Teraz sa vlastne zdá, že tých 100-tisíc možno ani nebude nepotrebných.
Aké sú najväčšie problémy Demänovskej doliny a ako vznikli?
Najväčšie environmentálne problémy predstavuje najmä doprava a výstavba. My hovoríme, že takáto výstavba sa v Jasnej vôbec nemala stať. Podľa nariadenia vlády aj stratégie cestovného ruchu sa výstavba plánovala v sídlach dole v kotline, čiže v okolitých obciach, v meste Liptovský Mikuláš a podobne. Hore do Jasnej sa malo chodiť viacmennej len lyžovať. V prípade, že by hore v Jasnej tá výstavba nebola tak lyžiarske stredisko mohlo byť teoreticky aj väčšie a mohlo obslúžiť aj viac ľudí.
Nie je aj lyžovanie záťaž pre prírodu? Predsa len tisícky ľudí prúdia do doliny, mnoho ľudí sa sťažuje, že je moc prekročená kapacita zjazdoviek na počet ľudí. Nevnímaš aj lyžovanie ako problematické?
Environmentálna záťaž tej zjazdovky je minimálna. Zjazdovka, minimalisticky poňatá, je podstate lúka. Nerastú tam stromy, je to lúka, kde by sa mohli pásť v lete ovce alebo kravy, čo sa u nás nedeje ale v zahraničí je to bežné. Najväčšiu záťaž v tomto prípade predstavuje zasnežovanie, ktoré tiež odčerpáva vodu. Krajinu zasahujú aj samotné vleky, to je bez debaty ale súčasne treba uznať, že v Jasnej sa lyžuje dlhodobo a je to tak v poriadku – ľudia chcú lyžovať. Avšak, keby nebolo výstavby a záťaže z prevádzky hotelov a chát, lyžiarske stredisko mohlo byť kľudne aj väčšie.
V petícii aj teraz si uviedol, že ďalším problémom je doprava ako to myslíš?
Doprava je obrovský problém. Jednak z hľadiska premávky, že v silných dňoch máme zablokovanú cestu od širšieho centra Liptovského Mikuláša až do Jasnej. Domáci obyvatelia sa nevedia dostať, či na cestu alebo k svojim domovom alebo im to trvá desiatky minút s mesta do Pavčinej Lehoty sa dostať alebo podobne. To nie je normálne. No ďalšou, ešte dôležitejšou vecou je, že autá od Demänovskej ľadovej jaskyne nahor prechádzajú mimoriadne cenným a súčasne zraniteľným územím, v ktorom okrem iného máme najdôležitejšie zdroje pitnej vody Liptova. Cesta sa nedá oddeliť od tohto územia a samotná vozovka je teda v 5., najvyššom stupni ochrany. Pre porovnanie, turista v 3. stupni ochrany nesmie vybočiť z chodníka, ale my tu máme cestu v 5. stupni ochrany, po ktorej prechádzajú tisíce áut denne. Aj v lete, aj zime. V zime je problém vypuklejší, lebo premávka je sústredená do určitých hodín a jazda je pomalšia, no v lete je hustota premávky podobná, v silných dňoch ide aj o 7000 áut.
Okrem emisií CO2, ktoré autá vypúšťajú do ovzdušia aké sú ďalšie environmentálne riziká spojené s dopravou?
Jednak sa v Demänovskej doline nachádza zdroj vody, ktorý zásobuje vodou desaťtisíce obyvateľov Liptova. Doprava tiež prestavuje veľké riziká znečistenia podzemných riek a jaskýň. Veľké riziko je to pre podzemnú biotu. My v podstate vlastne nevieme, čo sme už s týmto naším správaním zlikvidovali, čo sa týka podzemného ekosystému. Treba si uvedomiť, že máme aj jaskyne, ktoré prechádzajú popod cestu v hĺbke len niekoľko málo metrov. Nešťastie celého rozvoja Jasnej spočíva vo fakte, že najväčšia časť jaskynného systému sa nachádza na začiatku doliny a stredisko na jej konci. Na značnej časti cesty tečie pod vozovkou alebo pri vozovke rieka. Takže v prípade autonehôd, ktoré sa tam stávajú pomerne často, môže vytiecť z auta nafta alebo benzín. Okamžite to ide do jaskýň a do vodného zdroja… A teda na miestach, kde máme úzky krasový kaňon, ktorý nás zásabuje pitnou vodou, kde sme vyhlásili národnú prírodnú rezerváciu a chceme mať čistý vzduch, tak namiesto toho tam máme kolóny áut.
Vráťme sa späť ku výstavbe. Mnohí vidia výstavbu v Jasnej ako podnikateľskú príležitosť storočia, kde sa ročne hrnú davy turistov, čo sa odráža aj na cenách. Prečo je výstavba nových kapacít problémom?
Výstavba je problematická z viacerých dôvodov. Pri stavbe hotelov sa používa množstvo stavebnej chémie a vznikajú stavebné odpady, ktoré sa dostávajú do prostredia. Ďalšia vec je prevádzka týchto zariadení. Kanalizácia je poruchová, a tá sa nedá udržať v dobrom stave, pretože keď príde povodeň tak berie zo sebou všetko aj celú cestu. My nemáme šancu to dlhodobo udržať, čím viac hotelov bude tým to bude väčší problém pre jaskyne aj podzemné vody. Ďalším problémom je aj degradácia stavebných materiálov, ktoré budú predstavovať v budúcnosti veľký problém. Keby tie hotely boli na začiatku doliny a jaskyne nad nimi, tak taký problém nemáme, ale je to naopak a nemôžme ochrániť jaskyne dole bez toho, aby sme chránili prírodu hore. Ďalšia vec je stránka vizuálna. Človek v národnom parku očakáva prírodné prostredie, v ktorom si oddýchne, načerpá síl a zbaví sa stresu z mesta. Namiesto toho je záver Demänovskej doliny jedným veľkým staveniskom.
Miestni alebo ľudia, ktorí pracovali v Jasnej si spomínajú, že istý čas bola zakázaná výstavba nových zariadení, čím sa to podarilo?
Vyšší územní celok Žilina mal územný plán celého Žilinského kraja a jeho záväzná časť, vyhlásená Nariadením vlády č. 223 z roku 1998, hovorila o tom, že sa nebude stavať v Národných parkoch, že sa nebudú navyšovať kapacity, súčasne, že sa budú nové kapacity stavať v sídlach dole, mimo parkov. Zároveň uvádzal, že je potrebné znížiť tlak na najvyťaženejšie turistické centrá, medzi inými sa spomínala aj Demänovská dolina. No postupom času sa čosi zmenilo.
Kedy prestalo toto nariadenie platiť a kto má teraz právomoci vytvárať územný plán?
Prešlo desať rokov a v roku 2008 (počas prvej vlády Roberta Fica, ktorý má mať údajne nadštandardné vzťahy s finančnou skupinou J&T, pod ktorú spadá Tatry Mountain Resorts (TMR), ktorej činnosť smeruje predovšetkým do Demänovskej doliny pozn. red.) sa táto záväzná časť zmenila a bolo povedané, že o navyšovaní kapacít v Národných parkoch na území Žilinského kraja rozhodne obec na svojom katastrálnom území. Teraz zrazu majú jednotlivé obce takúto obrovskú právomoc. Malá obec, ktorá má piatich poslancov, starostu a jedného, či dvoch zamestnancov na stavebnom úrade, rozhoduje o medzinárodne chránenom území či o strategických zdrojoch pre desaťtisíce ľudí. Takéto rozhodnutia ďaleko presahujú akékoľvek hranice obce, preto je namieste otázka po legitimite podobnej zmeny.
Ako do toho celého zapadajú podvodné voľby v Demänovskej doline?
Ešte predtým, v roku 2006 prebehli v obci Demänovská dolina voľby, ktoré Ústavný súd SR vyhlásil v roku 2008 ako protiústavné. Celý problém spočíval v tom, že zrazu sa začali na trvalý pobyt tesne pred voľbami prihlasovať ľudia. Z približne 150 obyvateľov odrazu bolo niečo cez tristo. Tesne pred doručením rozhodnutia súdu obci, v čase keď už starosta Šimko aj poslanci vedeli o verdikte, bolo zvolané mimoriadne zastupiteľstvo a pripravovaný nový územný plán schválilo a posunulo do ďalšieho procesu. Takže celé sa to rozbehlo podvodným konaním, čo konštatoval aj Ústavný súd a niet veľmi k tomu čo dodať.
Ako sa ďalej rozširovali územia na výstavbu?
Potom v roku 2015 sa znova rozširoval územný plán o dodatok č. 1 a boli schválené ďalšie zóny výstavby napríklad aj na Lúčkach alebo Repiskách. Dnes, ak má ktosi pocit, že na riešenia je neskoro, treba zdôrazniť, že výstavba je v súčasnosti podľa územného plánu a dodatkov len niekde v polovici.
Zmenilo sa dačo po petícii a medializovaní celého problému?
Teraz treba povedať, že obec aj majitelia pozemkov, aj verejnosť, ktorú si teraz dovoľujeme zastupovať, aj kompetentné orgány už tlačia nato aby sa táto kapacita nenaplnila. Obec teraz podniká aj konkrétne kroky. Je však na zváženie či to stačí, lebo my hovoríme, že únosnosť územia je ďaleko prekročená a tá výstavba by tam už nemala byť žiadna, práve z dôvodu ochrany prírody.
Bežná prax urbáru je, že prenajímajú developerom pozemky na sto rokov, tí tam následne vystavajú chaty alebo hotely. Nie problém, čo týka výstavby aj v samotných urbárnikoch?
Samozrejme, bez nich by sa to nepohlo. Ale druhá vec je, že veľmi záleží aj od vedenia urbáru. Situácia sa mení a mnohí vlastníci si uvedomili, že takto sa ďalej nedá ísť. Ďalšia vec je, že na urbárnikov sú vyvíjané silné tlaky aby sa tam stavalo a kto chce ten si nájde cestu. No mali sme tu regulatívy ako nariadenie vlády, ktoré čosi podobné zakazovali, tie sa zmenili. Ako chceme, aby majitelia odolávali nejakým tlakom investorov, ak sa mechanizmy samotného štátu v ich prospech ohýbajú? Čiže každý z nás nesie svoju zodpovednosť a nemyslím si, že je možné určiť jedného vinníka.
Vy, ako občianske združenie teda navrhujete stavebnú uzáveru ako riešenie?
Áno, navrhujeme dočasnú stavebnú uzáveru. To je ako legitímny krok. Dočasná stavebná uzávera sa používa podľa stavebného zákona, keď obec pripravuje nový územný plán a v procese prípravy budú rôzne posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Ale do času kým sa to celé zhodnotí treba vyhlásiť dočasnú stavebnú uzáveru, práve preto aby sa nerozbujnela výstavba. Môže sa následne zistiť v procese prípravy nového územného plánu, že toto tu nemalo stáť lebo už je prekročená únosnosť územia. Alebo toto sa nemalo stať, pretože už nám chýba voda. Dočasná stavebná uzávera je vlastne prostriedok akým zhodnotíme územie predtým než rozhodneme o jeho ďalšom užívaní. Vyzerá to ale, že ministerstvo začalo podnikať kroky, ktoré smerujú k uzávere. Bude sa jednať opäť len o dočasnú stavebnú uzáveru, kým sa neurobí rozhodnutie, ktoré územia ideme chrániť, a ktoré by mohlo ísť na ďalší rozvoj.
Pred nedávnom bolo medializované informácie, že vo vode sa nachádzajú splašky, súvisí to nejako s poruchami na kanalizácii?
Kanalizácie je poruchová, preto hovoríme, že čím viac hotelov a chát bude hore, tým väčšie riziká tú budú pre tú vodu. Kanalizácia vedie úzkym kaňonom a pravidelné povodne tu strhávajú cestu, pod ktorou je uložená. Niekde aj trčí priamo vedľa riečiska, stačí náraz veľkého bloku kameňa a dôjde k havárii. V čase povodne to v riešisku hrmí ako pri búrke, balvany sa presúvajú, narážajú do seba i brehov, rieka sa prepadáva do podzemia, mení koryto. V takýchto podmienkach neudržíme kanalizáciu dlhodoboo v poriadku. Len počas tohto kalendárneho roku sme v úseku od Pavčinej Lehoty po Lúčky našli tri miesta, kde splašky vytekali do prostredia. Dokonca aj na novo zrekonštruovanej časti sme našli poruchu. Vodári poruchy pomerne rýchlo odstránia ale aj tak sa tie splašky dostanú do jaskýň.
Ako sa prejavuje prítomnosť splaškov v jaskyni?
Zažili sme niekoľkokrát v jaskyni smrad ako v kanáli, čo je v kontexte jedného z najchránenejších oblastí Slovenska minimálne na zamyslenie. V podstate ani nevieme aký to má dopad na jaskyne. Demänovské jaskyne sú tak chránené, lebo tu máme mimoriadne vzácnu biotu, čiže rôzne tvory, ktoré tam dlhodobo žijú, alebo na istú časť roka využívajú. Máme len hrubú predstavu o tom, čo žije v jaskyniach, výskumy sú pomerne mladé a na mikrobiologickej úrovni ani nevieme, čo tam máme a tiež nevieme, čo sme už zlikvidovali. Čiže okrem toho, že znečisťujeme vodu, ktorú pijeme, tak tu máme medzinárodne uznávaný jaskynný systém a chránenú biotu, ktorú si ničíme.
A aký je váš návrh na riešenie dopravnej situácie?
Máme premyslený dopravno-revitalizačný projekt, ktorý by priniesol veľkú úľavu jednak všetkým návštevníkom, jednak prírode, jednak strategickým zdrojom (vode), a jednak aj investorom a zákazníkom hotelov a chát. Keď chceme chodiť do prírody tak asi všetci chceme vidieť prírodu a nie staveniská a rúbaniská. Navrhujeme vybudovať záchytné parkovisko pred Demänovou vedľa miesta, kde má byť v budúcnosti aj železničná stanica. Ide o výborné miesto, pretože je to na výjazde z diaľnice, súčasne na výjazde z mesta Liptovský Mikuláš a prístup k nemu je z viacerých smerov. Navrhujeme uzavrieť Demänovskú dolinu na hranici rezervácie, čiže tam kde začína najvyšší stupeň ochranu dať rampu, to miesto je nad parkoviskom Demänovskej ľadovej jaskyne. Chceme vrátiť ľuďom tie nádherné miesta strmých brál, jaskynných otvorov a riečky Demänovky. Aby tam mohli ísť na bicykli alebo s kočíkom, či peši. Dopravu by sme chceli vyriešiť buď nízko emisnými autobusmi alebo je na zváženie, či nevybudovať nejakú koľajovú (električkovú) dopravu. Takéto plány ale nie sú nič nové. Už v minulosti sa plánovali vlaky z Liptovského Mikuláša alebo dokonca aj lanovky ale nič z toho sa nerealizovalo.
Mnohí ľudia sa sťažujú, že dolinu už nepoznávajú a pritom ide o ľudí z Liptovského Mikuláša, ktorých životy boli s Jasnou často úzko prepojené. Stretávaš sa s niečím podobným?
Toto je ďalší rozmer petície, keď čítame tie komentáre k petícii alebo komentáre v návštevných knihách, nachádzaame v nich toto: „Boli sme tu, sme sklamaní. Toto už nie je dolina akú sme ju poznali.“ alebo „Odchádzame s plačom.“ Tak si vravíme, že načo je dobré takto trápiť ľudí. Situácia v Demänovskej doline stelesňuje trápenie desaťtisícov ľudí, ktorí mali vzťah k tomuto nádhernému prostrediu a súčasný stav im robí vyslovene zle. Neuveriteľné množstvo ľudí nám povedalo, že do doliny už v živote neprídu.
Čo činí Demänovskú dolinu takou výnimočnou a prečo je potrebné ju chrániť?
Demänovská dolina je jedna z najvzácnejších dolín aké na Slovensku máme. To nie sú Donovaly lebo mnohí prirovnávajú Donovaly a Demänovskú dolinu. Z hľadiska výstavby a lyžiarskeho strediska áno, avšak Donovaly nie sú ani len v národnom parku! Najmä dolná časť Demänovskej doliny s jaskyňami je nielenže národný park s 3. stupňom ochrany, ale aj jedna z najstarších prírodných rezerváciií Slovenska s 5. stupňom ochrany. Máme tu štyri národné prírodné pamiatky. Vrbické pleso a tri jaskyne. Celá dolina je súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti. Sú tu ochranné opatrenia I., II. aj III. stupňa pre vodné zdroje, chrániace najdôležitejší zdroj pitnej vody Liptove. Územie je súčasťou chráneného vtáčieho územia. Je to aj územie Európskeho významu, Demänovské jaskyne sú medzinárodne chránenou lokalitou mokradí Ramsarského dohovoru. Aktuálne sme dokázali, že tu máme najdlhšiu jaskyňu v Karpatoch. Takémuto vzácnemu územiu toto urobiť je naozaj trestuhodné.
Pred nedávnom minister Budaj požiadal o odvolanie riaditeľa Správy Národného parku Nízke Tatry Ľuboša Čillaga. Je tento krok adekvátny a rieši niečo?
Stotožňujeme sa s ministerstvom v tom, že áno dalo sa podstatne ráznejšie presadzovať záujmy ochrany prírody. Ale v postate takéto odvolanie nerieši nič ak hovoríme o systémovom probléme. Jeho odvolanie vnímame symbolicky a riešenie musia prísť inde.
Ako vnímaš novú vládu má záujem riešiť tento problém?
Áno, treba povedať, že vnímame záujem na riešení problematiky. Boli tu ľudia zo všetkých troch ministerstva relevantné. Prvé bolo Ministerstvo regionálneho rozvoja a investícii, bolo tu Ministerstvo dopravy a výstavby a hlavne boli tu z ministerstva životného prostredia. Takže áno je tu záujem problém riešiť, keďže tu boli ľudia z troch ministerstiev v priebehu jedného mesiaca. Minulá garnitúra taký záujem nemala, ale zas treba povedať, že vtedy tu ani nebola naša petíciu.
Akým smerom by sa mal turizmus na Liptove uberať?
Je potrebné zvážiť, aký typ turizmu je dlhodobo udržateľný, ak región Liptova z neho chce aj dlhodobo ťažiť. Ukazuje sa, čo súčasná pandémia len výrazne podčiarkla, že turisti začínajú preferovať menšie usadlosti s istou mierou súkromia skôr ako masové turistické aglomerácie. Ubytovacie kapacity Liptova bývajú často naplnené, no je skutočne riešením stavať donekonečna, kým bude dopyt? Veď prídeme o krajinu, ktorá tak láka ľudí sem prísť. Okrem zisku, ktorý navyše si delí predovšetkým niekoľko málo veľkých subjektov, by sme mali začať myslieť na trvalé hodnoty tak, aby sme tu po sebe nezanechali len spúšť a zdevastovanú prírodu. Dá sa veci robiť inak a je najvyšší čas s tým začať, no to už nie je predmetom tohto rozhovoru.
