Profesionálny ostreľovač: Keď trafím rukojemníka, je to moja chyba

„K zbraniam som začal inklinovať, keď som bol malý chlapec. Od otca som dostal rozobraté náboje do guľometu. Po absolvovaní základnej vojenskej služby som sa rozhodol nastúpiť k polícii a tiež, že chcem pracovať so zbraňami. Čiže to bolo moje prvé rozhodnutie,“ vysvetľuje profesionálny ostreľovač v Diskusnom klube so Šimonom Žďárským svoju motiváciu, prečo si vybral toto povolanie. Pre svoju bezpečnosť počas celého rozhovoru ostáva v anonymite.

Hovorí, že pri presnej streľbe je dôležité aby sa človek naučil vydržať sám so sebou a prispôsobil sa danej situácii. „Väčšinou ostrelovací tím pracuje vo dvojici, ako ste to videli niekde vo filmoch. Je to strelec a pozorovateľ. Samozrejme títo dvaja musia vedieť zastávať obe funkcie a musí to byť vymeniteľné. Pretože pozície je po čase potrebné prestriekať,“ hovorí a dopĺňa, že samotný čas závisí od poveternostných podmienok.

Pre ostreľovača totiž nepredstavuje problém iba zima, ale aj nadmerné teplo. V jednej pozícii totiž musí vydržať až 5-6 hodín bez pohnutia. Okrem fyzických daností je pri ostreľovačoch dôležitý aj psychický stav jedinca. Musí mať pokoru, chuť učiť sa a trpezlivosť. Niekedy sa totiž čas môže predĺžiť aj na 12 hodín, pričom treba počítať so zimou, dažďom alebo horúčavami.

Nepostrádateľnou vlastnosťou sú však najmä strelecké vlastnosti. Profesionálny snajper by mal vedieť dostreliť by pri rukojemníckych drámach okolo 150 metrov. „Sú však aj situácie, kde je krytie tímu a tam sa môže pozícia ostreľovača od epicentra premiestniť aj na 500 metrov, aby kryl tím. Čiže aby mal správny rozhľad na danú situáciu. Ak treba ísť na WC, treba to vykonať niekde v tom mieste. Je to o tom, že človek nemôže byť citlivka,“ dodáva.