Stačí pár desatín stupňa a klíma Zeme sa navždy zmení. Na zmeny je už neskoro, boja sa vedci
Nová štúdia globálneho otepľovania priniesla znepokojivé zistenia. Ku drastickým zmenám sme bližšie, než sme mysleli. Súčasný stav nestačí.
Globálne otepľovanie je (doslova) horúcou témou už po dlhú dobu, no svetové mocnosti sa, po mnohých varovaniach vedcov, v riešení tejto problematiky rozhýbali len niekoľko rokov dozadu. Aj napriek snahám sme sa však podľa vedcov ešte nevyhli riziku, že sa ľudstvo dostane do nezvratného bodu v procese klimatickej zmeny.
Body, z ktorých nie je návratu
Autormi rozsiahlej štúdie, ktorá hovorí o rizikách nedodržania klimatickej dohody udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 °C, je tím vedcov a odborníkov špecializujúcich sa na globálne otepľovanie a výskum zemských systémov.
Štúdia bola uverejnená v magazíne Science a ďalej o nej informuje portál ScienceAlert. Píše sa v nej o udalostiach, ktoré sú v odbornej terminológii nazývané „body zvratu klimatického systému“.
Konkrétne ide o procesy, ktoré sa dostanú do pohybu po prekročení určitého teplotného prahu, a následne sa stanú sebestačnými, čo znamená, že by sa nezastavili, ani keby sa ľudstvu podarilo zvrátiť následky globálneho otepľovania.
„V mojich očiach ide o udalosti, ktoré by doslova zmenili tvár Zeme, keby ste sa na ňu pozerali z vesmíru,“ cituje ScienceAlert jedného z autorov, profesora globálnych klimatických zmien Tima Lentona.
Body zvratu však nie sú žiadnou novinkou. Klimatická veda ich dokopy pozná až 16, avšak väčšina z nich zatiaľ nebola považovaná za bezprostredne nebezpečné.
Dokonca aj 5 najpravdepodobnejších z nich malo pôvodne nastať až pri zvýšení priemernej teploty o 3 až 5 °C, k čomu sa teraz svet nepribližuje. Vedci však vo svojej štúdii hovoria o znepokojujúcich zisteniach.
Menej, ako sme si mysleli
Súčasná úroveň otepľovania sa drží na približne 1,1 °C, čo však podľa nových zistení postačí na dosiahnutie až 3 z 5 bodov zvratu. Podľa denníka The Guardian taktiež existujú obavy, že sme spomenuté body už prekročili.
Prvým z nich je kolaps ľadovcov v Grónsku, najväčšom ostrove sveta. To by mohlo mať za následok rapídne zvyšovanie hladiny oceánov.
Ďalším z nich je kolaps dôležitého morského prúdu v Atlantickom oceáne. To by zase mohlo mať za následok výrazné zmeny v dažďoch, na vlahe ktorých sú závislé miliardy ľudí.

Rovnako znepokojivá je aj možnosť rozpúšťania permafrostu, a teda trvalo zamrznutej zeme, ktorá v sebe ukrýva bohaté zásoby oxidu uhličitého.
Jeho rozpustenie, a teda uvoľnenie spomenutého skleníkového plynu, by znamenalo nárast ich úrovne v atmosfére a možno dokonca zmarenie doterajších snáh otepľovanie zvrátiť.
Ako však ďalej informuje The New York Times, dosiahnutie zvýšenia priemernej teploty o 1,5 °C, čo mnohí odborníci už dnes považujú za nezvratné, by rozpútalo ešte ďalekosiahlejšie následky.
Medzi ne patrí napríklad vymieranie severských lesov či rozpustenie takmer všetkých horských ľadovcov. Mnohé z nich sú pri tom len „na skok“ od Slovenska.
Stačí pár desatín stupňa
Podľa najnovších zistení je finálnym bodov zvýšenie teploty o 2 °C, od ktorej Zem s prihliadnutím na súčasné úrovne vylučovania emisií nie je realisticky príliš ďaleko. Pri tejto teplote by ľudstvo dosiahlo všetkých 16 identifikovaných bodov zvratu klimatického systému.
V závere štúdie vedci zhodnotili, že Zem prekročila limit „bezpečnej klímy“ už po prekročení otepľovania na úrovni 1 °C, no taktiež dodávajú, že ďalším bodom, ktorý nesmieme prekročiť je 1,5 °C.
„Limitovanie oteplenia na 1,5 °C nezaručí, že neuvidíme prekročenie bodov zvratu,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie David Armstrong McKay, ktorého ďalej cituje NY Times. „Rozhodne to však zníži ich pravdepodobnosť,“ dodal.

V súčasnosti však len minimum krajín znížilo svoje emisie skleníkových plynov dostatočne na to, aby sme boli v tzv. „bezpečnej zóne“, ktorú stanovila Parížska dohoda.
Vedci preto zdôrazňujú, že ich výskum by mal primäť krajiny konať rýchlejšie a prijať také opatrenia, ktoré by výrazne zredukovali ich emisie, predtým, než bude neskoro.