Simo­na Novot­ná — Úspeš­ná slo­ven­ská letuš­ka okúz­li­la Bah­rajn

Tatiana Blazseková / 5. apríla 2017 / Rozhovory

zdroj: archív Simona Novotná

Simo­na je pre mňa sym­bo­lom sku­toč­nej bojov­níč­ky. Za kaž­dý­ch okol­nos­tí nasle­du­je svoj cieľ a nové výzvy pri­jí­ma so šar­mom, legan­ci­ou a úprim­nou poko­rou. Po vyštu­do­va­ní kon­zer­va­tó­ria sa vyda­la na sólo­vú drá­hu letuš­ky do Bah­raj­nu. Spev však stá­le ostá­va naj­väč­šou váš­ňou. O tom, že život letuš­ky nie je len o úsme­vo­ch a zdvo­ri­lý­ch pozdra­vo­ch som sa poroz­prá­va­la so Simo­nou Novot­nou.

Vyštudovala si konzervatórium, ale život ťa zavial na iné cestičky, či lepšie povedané, na letiskové dráhy.

Po konzervatóriu som sa chcela venovať  sólovému spevu. Spievala som v kapele, ktorá sa venovala čiste cover verziám skladieb no to mi nestačilo. K práci letušky ma inšpirovala sesternica, ktorá toto „posolstvo“ do našej rodiny priniesla ako prvá. Skúsila som to teda aj ja, nakoľko som  sa chcela postaviť na vlastné nohy a zarobiť si na album a veci spojené s hudbou. Prihlásila som sa na pozíciu letušky do českej leteckej spoločnosti a vyšlo to. Lietala som do dovolenkových destinácii, viac-menej všetky krajiny Európskej únie a takisto niektoré štáty Afriky.

15356548_648088338703868_4063458070107845995_n

Zdroj Foto: Simona Novotná

SONY DSC

Zdroj Foto: Simona Novotná

Čo nasledovalo po českej aerolinke?

Napokon som sa dostala do aeroliniek Bahrajnského kráľovstva. Z Bahrajnu sme lietali do Thajska, Indie, Pakistanu, Etiópie,  Filipiny  čiže Ázia, Afrika, Európa a samozrejme aj kratšie linky ako Saudská Arábia, Katar a podobne. Na niektorých miestach sme ostávali aj dlhšie.  Stihla som si tak obehnúť nejaké pamiatky , trhy a pokochať sa úžasnou prírodou.

11137188_10206716110119847_2010394864230357815_n

Zdroj Foto: Simona Novotná

Keď sa povie letuška, každý si predstaví dlhonohú krásnu slečnu, s úsmevom od ucha k uchu. Krása asi nebude jediným parametrom. Aké sú kritéria na toto povolanie?

Perfektná angličtina je prvoradá.  Ak prejde všetkými kolami, budúca letuška absolvuje kurz, ktorý trvá skoro dva mesiace. Učí sa tu všetko od konštrukcie lietadla až po riešenie kritických situácii.  Musím povedať, že spôsob výuky v Európe je skutočne kvalitný a veľmi detailný.

Môžeš však byť akokoľvek pekný, ale ak nevieš riešiť situácie a nevieš zodpovedať otázky preberané na kurze, vyhodia ťa aj počas jeho trvania. Človek, musí byť komunikatívny, stresu a tlaku vzdorný. Asertivita, kreativita a prirodzené líderstvo sú pre túto prácu nevyhnuté.  Mnohí si myslia, že fungujeme štýlom  „coffee, tea or me“. Veľmi sa mýlia.

20150601_075610

Zdroj Foto: Simona Novotná

13173967_10209319003990567_6848206398977502966_n

Zdroj Foto: Simona Novotná

Boli aj takí?

Samozrejme! Takí boli, sú a budú. Podľa mňa všetko je vecou vzdelania. Ľudí, ktorí zmýšľajú takýmto spôsobom mi je troška ľúto. Väčšinou zmenia názor po prvej silnejšej turbulencií. :)

Aká je u letušiek a stewardov konkurencia?

V Európe som konkurenciu necítila. Kolektív bol skvelý, dodnes sa stretávame a priatelíme.  V Bahrajne to bolo iné, arabské kolegyne na  Európanky dosť žiarlili. Vieme však, že sme na jednej lodi a musíme byť tím.  Po prvej kritickej situácií a podaním pomocnej ruky zistili, že sa na nás môžu spoľahnúť. Kultúrna bariéra bola prelomená.

20150602_140615

Zdroj Foto: Simona Novotná

Ako vyzerá pracovný týždeň letušiek?

Je tam toho trošku viac. Dva až tri týždne dopredu dostaneme „roster“, rozpis letov. Samozrejme, je nutné počítať aj so zmenami, takže človek musí byť flexibilný. Pripravení v uniforme prídeme do officu, kde máme stretnutie a predletovú prípravu. Potom ideme spolu na letisko, prejdeme kontrolou    rovnakou ako pasažieri a ideme do lietadla, kde si ho cele pripravíme. Podľa check listu spravíme bezpečnostnú kontrolu aby bolo tip-top. Skontrolujeme pasažierov, spraví sa demonštrácia núdzových prostriedkov a letíme.

Asi to nie je len o tom, že si cestujete po svete, raňajkujete v Paríži a večer si užívate západ slnka na Bahamách.

Časté cestovanie v sebe nesie aj niekoľko nepríjemných momentov. Časté zmeny prostredia, výšok, tlaku sú na kondičku celkom náročné. Predstavte si, že ste ako nafúknutý obal od bagety. Pre orgány je časté lietanie veľká  záťaž. Preto existujú letové normy, za ktoré sme vďační. :)

Človek musí byť tiež neskutočne trpezlivý. Denne sa stretávame so 400 a viac ľuďmi, každému vysvetľujeme rovnaké veci, prečo musí byť pripútaný, čo sú to turbulencie, ako ostať pokojným. Letuška alebo steward musí ukázať že sa nebojí, že je líder a profesionál, ktorý vie, čo má robiť a ľudia mu musia dôverovať.  Aj ja som len človek a párkrát sa mi stalo, že som musela ísť na toaletu, narátať do 20 a vyjsť s úsmevom.

20150513_180020

Zdroj Foto: Simona Novotná

Akú najkritickejšiu situáciu si zažila, kde ti nebolo všetko jedno?

Spomínam si na dva takéto momenty. Bol to jeden z mojich prvých letov z Bahraju do Iránu. Nastúpili sme bez problémov, všetko išlo hladko. Keď však malo lietadlo pristávať, započula som veľmi hlučné zvuky lietadiel a hrozného rachotu. Ľudia sa začali modliť. Všetci naraz. Cítila som sa ako vo vojnovom filme a vo vnútri som sa lúčila s rodinou. V ten moment som sa začala modliť aj ja. Ako sa neskôr ukázalo, pristávajúce aj odlietavajúce lietadla sa pohybovali veľmi blízko seba, keďže pristávajúca dráha bola veľmi malá a myslím že len jedna. Bol to pre mňa veľmi stresujúci okamžik.

Druhý kritický moment  nastal pri lete z Bahrajnu do Peshawaru v Pakistane. Na palube odpadol objemnejší pasažier a všetci začali príšerne panikáriť. Cestujúceho som prebrala, tvrdil že je všetko v poriadku a že nutne musí využiť toaletu. Celý zelený odišiel a poprosila som ho nech sa nezamyká. Odpadol však zasa.  Rautekovým hmatom som ho vytiahla a začala sa prvá pomoc. Všetko však dobre dopadlo.

Táto práca človeka zocelí. Čo ti to dalo do života?

Naučilo ma to veľa o ľuďoch. Nikdy netreba dať na prvý dojem, to je najhoršia vec, akú môžete urobiť. Taktiež som zistila, že občas je lepšie zakusnúť si do jazyka a nechať si niektoré veci pre seba. Najdôležitejšia vec je však ostať pokorný.  Človek sa tam naučí viac počúvať iných, viac premýšľa a na svoj problém sa vie pozrieť z viacerých uhlov.

20150602_142611

Zdroj Foto: Simona Novotná

K hudbe si sa však vrátila a to naplno. Momentálne sa však venuješ spevu. Píšeš si texty vždy sama?

Momentálne mám od letuškovania pauzu a chcem sa naplno venovať vlastnej tvorbe. Texty si píšem sama v slovenčine ale aj v angličtine. Nie som nejaký virtuóz, ktorý vie napísať linky pre všetky hudobné nástroje.  Hrám na gitare a na klavíri, takže základu melodickú linku si napíšem sama a ostatné aranžmán doladíme s hudobníkmi.

Čo ti hudba dáva a čo chceš prostredníctvom nej ukázať svetu.

Snažím sa, aby každá skladba bola iná. Píšem o rôznych veciach, ktoré sa stali mne, mojim priateľom. Námety preto netreba hľadať, často prichádzajú úplne samé. Hudba reflektuje môj pohľad na život a svet ako taký.  Láska je samozrejme nevyčerpateľná téma asi pre každého. Myslím si, že je dôležité, aby človek miloval hudbu v sebe nie seba v hudbe. Snažím sa byť neovplyvniteľnou čo sa týka soundu. Verím aj v akúsi hudobnú demokraciu, a preto  netvorím podľa  hudobných vĺn , ktoré k nám prichádzajú zo sveta. Bude to asi znieť pateticky, ale  keď sa hudbe nevenujem  mám pocit že svoj dar hádžem do koša. Je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Stále sa vraciam k hudbe. Či budem chemička, smetiarka, učiteľka, vždy chcem robiť hudbu, aj keď je to skúška trpezlivosti, odhodlania a presvedčenia. Super, veď mám na to celý život..

14915677_625108277668541_8223826801929911447_n

Zdroj Foto: Simona Novotná

Ty a sociálne média. Všimla som si, že máš vlastnú fanpage, ktorá je veľmi úprimná a autentická.

O dôležitosti a presahu sociálnych médií nie je pochýb. Umožňuje to ľuďom prezentovať sa, povedať niečo tomuto svetu. Ak si dám video na Youtube alebo Facebook, ľudia môžu vidieť moju tvorbu. Momentálne som pripravila 24 skladieb, ktoré chcem nahrať s hudobníkmi a dať ich na Youtube. Doteraz som sa viac sústredila skôr na moju fanpage, kde pridávam úryvky skladieb. Tieto média sú v dnešnom svete veľmi potrebné a je dôležité ich vedieť použiť vo svoj prospech.

Ako by si pomenovala svoj štýl? V čom sa cítiš ako doma?

Čo sa týka hudobných štýlov,  ako som už spomínala, vždy prichádzajú nejaké vlny, ktoré sú aktuálne a moderné. Snažím sa byť autentická a nadčasová. Nechcem sa škatuľkovať do žiadnej kategórie. Jeden deň si zložím chanson, ak mám chuť zdžedovať, ho tak to urobím. Chcem cítiť slobodu štýlu v mojej tvorbe. Bola by som rada, aby by sa ľudia v mojej tvorbe našli, aby to precítili. Môže byť skvelý hit, ale ak to spevák zaspieva bez vášne, človeku to nič nepovie.

Chystáš album?

Nahrať album so živou kapelou je mojím snom, za ktorý sa modlím už dlho. Určite v ňom bude najnovšia skladba Hide and Seek, ku ktorému už vznikol aj videoklip. Album bude mojou výpoveďou a očistou. Prostredníctvom skladieb vyrozprávam svoje príbehy, skúsenosti. Bude o ľuďoch, o „učiteľoch“ ktorých denno-denne stretávame. Bude to o škole života. Momentálne hľadám tých správnych a zodpovedných ľudí, s ktorými by som album nahrala. Termín je však v nedohľadne. Beriem to tak, že bude nahraný v ten správny čas.

 

Pridať komentár (0)