Ved­ci obja­vi­li ženu, kto­rej oči doká­žu vní­mať o 99 mili­ó­nov farieb viac ako nor­mál­ny člo­vek

Rudolf Nečas / 20. januára 2017 / Zaujímavosti

Po viac ako 25 rokoch hľa­da­nia, neuro­ló­go­via vo Veľ­kej Bri­tá­nii nedáv­no ozná­mi­li, že obja­vi­li ženu, kto­rá má v očiach zvlášt­ny typ čapí­kov — recep­to­ro­vých buniek, kto­ré dete­gu­jú far­by.

Pod­ľa odha­dov to zna­me­ná, že môže vidieť o neuve­ri­teľ­ných 99 mili­ó­nov viac farieb než my ostat­ní. Ved­ci si mys­lia, že je jed­ným z mno­hých ľudí so super­zra­kom, kto­rým hovo­ria “tet­rac­hro­ma­ti”. Väč­ši­na ľudí je tric­hro­mat­mi, čo zna­me­ná, že v našich očiach máme tri typy čapí­kov. Kaž­dý typ čapí­ka doká­že roz­lí­šiť asi 100 odtie­ňov, tak­že pri všet­kých mož­ných kom­bi­ná­ciách tých­to čapí­kov to zna­me­ná, že môže­me roz­lí­šiť asi 1 mili­ón rôz­nych farieb. 

many-colors-world_26fff0c084866dd

foto: reference.com

Väč­ši­na far­bo­sle­pých ľudí má len dva funkč­né typy čapí­kov, čo je dôvod, pre­čo môžu vidieť len oko­lo 10 000 odtie­ňov. Tak­mer všet­ky ostat­né cicav­ce, vrá­ta­ne psov a opíc Nové­ho sve­ta sú tiež dic­hro­mat­mi. Ale jed­na lekár­ka v sever­nom Anglic­ku má šty­ri typy čapí­kov, pri­čom poten­ciál­ny počet farieb, kto­ré doká­že roz­lí­šiť je až 100 mili­ó­nov.

Iden­ti­fi­ko­va­ná len ako cDa­29, ved­ci koneč­ne našli túto ženu pred dvo­ma rok­mi po viac ako 25 rokoch hľa­da­nia a mys­lia si, že na sve­te exis­tu­je viac ľudí ako je ona.

p0143l18

foto: bbc.co.uk

Tak ako zís­kaš štvr­tý typ čapí­ka?

Myš­lien­ku tet­rac­hro­ma­tov ako prvý navrhol už v roku 1948 holand­ský vedec HL de Vries, kto­rý obja­vil nie­čo zau­jí­ma­vé o očiach far­bo­sle­pých ľudí. Far­bo­sle­pí ľudia majú len dva nor­mál­ne čapí­ky a jeden zmu­to­va­ný čapík, kto­rý je menej cit­li­vý na zele­né ale­bo čer­ve­né svet­lo. Mat­ky a dcé­ry far­bo­sle­pých mužov mali jeden zmu­to­va­ný čapík a tri nor­mál­ne čapí­ky.

To zna­me­ná, že mali šty­ri typy čapí­kov, a to aj keď len tri z nich fun­go­va­li nor­mál­ne. To bolo do tej doby neslý­cha­né. Napriek význa­mu obja­vu nikto neve­no­val veľ­kú pozor­nosť tet­rac­hro­ma­tom až do kon­ca 80. rokov, kedy John Mol­lon z Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty začal hľa­dať ženy, kto­ré by moh­li mať šty­ri fun­gu­jú­ce čapí­ky.

132151308_21n

foto: news.xinhuanet.com

Za pred­po­kla­du, že dcé­ry far­bo­sle­pých majú ten­to štvr­tý čapík, Mol­lon odha­du­je, že pri­bliž­ne 12 per­cent žen­skej popu­lá­cie by malo byť tet­rac­hro­mat­mi. Ale všet­ky jeho tes­ty uká­za­li, že tie­to ženy doká­žu vní­mať iba rov­na­ké far­by ako zvy­šok z nás, teda iba tri typy čapí­kov fun­go­va­li, tak­že nebo­li pra­vý­mi tet­rac­hro­mat­mi.

Potom v roku 2007 sa neuro­ved­ky­ňa Gab­rie­le Jor­da­no­vá z Newcast­le Uni­ver­si­ty vo Veľ­kej Bri­tá­nii, kto­rá kedy­si pra­co­va­la po boku Mol­lo­na, roz­hod­la skú­siť tro­chu iný test pre hľa­da­nie super­zra­ku. Vza­la 25 žien, kto­ré mali štvr­tý typ čapí­ka a umiest­ni­la ich do tem­nej miest­nos­ti. Pri pohľa­de do sve­tel­né­ho zaria­de­nia sa pred oča­mi tých­to žien zablys­li tri fareb­né kru­hy svet­la.

p03my19x

foto: bbc.com

Pre tric­hro­ma­tov všet­ky vyze­ra­li rov­na­ko, ale Jor­da­no­vá pred­po­kla­da­la, že sku­toč­ný tet­rac­hro­mat by mal byť schop­ný ich odlí­šiť vďa­ka extra cit­li­vos­ti zís­ka­nej vďa­ka štvr­té­mu čapí­ku. Neuve­ri­teľ­ne, jed­na z tes­to­va­ných žien, cDa­29, bola schop­ná roz­lí­šiť tri rôz­ne fareb­né kru­hy v kaž­dom tes­te.

Tak­že, ak toľ­ko dcér far­bo­sle­pých má šty­ri čapí­ky, pre­čo sme zatiaľ našli len jedi­né­ho pra­vé­ho tet­rac­hro­ma­ta? Naprí­klad pre­to, že tím zatiaľ hľa­dal len v Spo­je­nom krá­ľov­stve. Ale Jor­da­no­vá si mys­lí, že väč­ším prob­lé­mom je, že ozaj­st­ní tet­rac­hro­ma­ti nikdy nepou­ži­li svoj štvr­tý typ čapí­kov, a pre­to nikdy neob­ja­vi­li svo­je špe­ciál­ne vide­nie.

Je potreb­né uro­biť ešte veľa prá­ce a výsled­ky Jor­da­no­vej musia byť repli­ko­va­né a ove­re­né. Ale ak môže­me potvr­diť, že tet­rac­hro­ma­ti sku­toč­ne exis­tu­jú, pou­čí nás to o limi­toch ľud­ských zmys­lov a moh­lo by to pomôcť ved­com vyvi­núť lep­šie ume­lé sní­ma­cie zaria­de­nia a pomôcť zis­tiť viac o tom, ako fun­gu­je vide­nie.

d3bce100-c4df-4350-b69d-92b257ec6b18-1210-680

foto: now.howstuffworks.com

zdroj: sciencealert.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie:bbc.co.uk/reference.com

Pridať komentár (0)