Absurdný nápad? Čína chcela na vrchole Mount Everestu vyznačiť deliacu čiaru, rozhodla sa však pre radikálny krok

Čína chcela na najvyššom vrchole sveta vyznačiť „deliacu čiaru“, aby zabránila šíreniu nového koronavírusu medzi horolezcami, ktorí vystupujú na vrchol z nepálskej strany. Informovala o tom agentúra AP.

Napokon sa pre obavy z opätovného šírenia nového koronavírusu rozhodla tohtoročnú jarnú horolezeckú sezónu z tibetskej strany najvyššej hory sveta Mount Everestu zrušiť. Informovala o tom v sobotu štátna agentúra Sinchua s odvolaním sa na vládny úrad zodpovedný za šport.

Čína tento rok vydala povolenia pre výstup na Mount Everest pre 38 osôb, všetko svojich občanov, píše agentúra AP. Nepál vydal na apríl a máj 408 povolení. Niekoľko horolezcov už malo po zostupe do základného tábora pozitívny výsledok testu na vírus SARS-CoV-2. V minulom roku oba štáty horolezeckú sezónu pre koronavírusovú pandémiu neotvorili vôbec. 

Nápad s deliacou čiarou

Podľa Independent, ktorý odkazuje na tlačovú agentúru Xinhua, mal deliacu čiaru na najvyššej hore sveta umiestniť tím tibetských horolezeckých sprievodcov. Základom je, aby horolezci neprichádzali do styku s nikým na južnej alebo nepálskej strane. Nepálska vláda sa zatiaľ rozhodla túto „udalosť“ nekomentovať.

Podľa predsedu Nepálskeho horolezeckého zväzu Anga Čeringa Šerpu však nie je možné vyznačiť deliacu čiaru priamo na vrchole Mount Everestu.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Nirmal Purja MBE – Nimsdai (@nimsdai)

Nepál na tom nie je najlepšie

Obe krajiny vlani kvôli pandémii pozastavili horolezeckú sezónu na najvyššej hore sveta. Nepál vydal tento rok povolenia, ktoré umožňujú výstup 408 cudzincom. Urobili tak kvôli tomu, aby si zvýšili príjmy z cestovného ruchu. Čína povolila výstup len 38 horolezcom.

Zatiaľ čo Čína väčšinou pandémiu v poslednom období zvláda a má ju pod kontrolou. Naposledy zaznamenala len 11 nových prípadov. Nepál zažil naopak v posledných dňoch prudký nárast prípadov, a to nielen v nákaze, ale v počte obetí. Podľa Worldometers zaznamenal od začiatku pandémie viac ako 40 000 prípadov nákazy koronavírusom, pričom zomrelo na ochorenie COVID-19 viac ako 900 ľudí. Len včera zaznamenali viac ako 9 000 nových prípadov.

Väčšina veľkých miest zaviedla tvrdý lockdown a zrušila všetky vnútroštátne a medzinárodné lety.

zdroj: TASR/AP Gurinder Osan

Nebude to možné

Podľa pre Anga Čeringa Šerpu, ktorý sa už desaťročia venuje horolezectvu, na vrchole Everestu je deliaca čiara nereálna. Takisto vraví, že nie je možné, aby niekto nakazený koronavírusom vystúpil až na vrchol. „S respiračnými problémami by nedokázal takúto nadmorskú výšku vôbec zdolať. Už vôbec táto myšlienka je nemožná,“ dodáva pre AP.

Horolezci majú na sebe niekoľko vrstiev oblečenia, kyslíkové masky a okuliare na ochranu pred mrazom, takže riziko nákazy by aj tak bolo minimálne. CNN uvádza, že na Mount Evereste (8 848 m n. m.) nemôže byť naraz ani tucet horolezcov. 

Slovák, ktorý zdolal Everest, ale domov sa už nevrátil

Matku hôr ako prví Slováci zdolali Jozef „Juzek“ Psotka a Zoltán Demján. Spoločnosť im robil šerpa Ang Rita. Slovenskí horolezci vyliezli na najvyšší vrch našej Zeme poľskou cestou 15. októbra 1984 o 15.15 hod. Päťdesiatročný Juzek spolu s dvadsaťdeväťročným Zoltánom vystúpili na strechu sveta úplne bez kyslíka, len šesť rokov po tom, ako sa po podarilo Reinholdovi Messnerovi s Petrom Habelerom. 

Juzek a domov už nikdy nevrátil. Jeho pozostatky ostali tam, kde by si možno aj on sám prial – na Evereste, v trhline ľadovca. Zomrel 16. októbra 1984.

Jozef „Juzek“ Psotka bol prvý Slovák, ktorý zdolal Everest, no aj prvý, ktorý tam zahynul. Jeho smrť nie je dodnes objasnená

Cesta na vrchol Everestu dnes vedie cez zamrznuté telá. Dláždia ju stovky horolezcov, ktorých si najvyššia hora vzala, podobne ako Jozefa Psotku. Od štvrtého tábora na Evereste leží viac ako 250 tiel, čím sa strecha sveta stala najvyššie položeným pohrebiskom.

Najčastejšou príčinou úmrtia je zlyhanie niektorých orgánov v tzv. zóne smrti. Je to miesto, ktoré sa začína od výšky 7 925 metrov. Na túto zónu sa telo nedokáže aklimatizovať, aj preto si horolezci často so sebou berú kyslík a snažia vrchol zdolať čo najskôr.

Ak ho nemajú a dýchajú ústami dlhší čas, môže sa stať, že im zhorí celé podnebie v ústach, nehovoriac o tom, že jazyk je celý popraskaný a v okolí očí sa tvoria výrazné opuchy.