Aby vianočné stromčeky neskončili ako odpad. Projekt Požič strom zahajuje ekologické Vianoce

Hovorí sa, že Vianoce sa točia hlavne okolo vianočného stromčeka. Na jednej strane honosný rozvetvený živý symbol Vianoc, ktorý prevonia celú miestnosť. Na druhej strane odpílený kus dreviny, po pár týždňoch končiaci pri smetných košoch.

Živý alebo umelý vianočný stromček? Otázka, ktorá v poslednom čase rezonuje spoločnosťou zaujímajúcou sa čoraz viac o životné prostredie a udržateľný spôsob života. Trendom sa tak v posledných rokoch stal prenájom vianočných stromčekov.

„Každoročne sme riešili dilemu čo so stromčekom, keďže sa nám s Vianocami spája vôňa ihličia, avšak bolo nám ľúto, že živé stromčeky po pár týždňoch skončia v koši ako odpad, preto sme sa pustili do tohto nášho projektu Požič Strom,“ hovorí Lenka.

Manželia si inšpiráciu priniesli zo zahraničia, keď boli pred pár rokmi na výlete. Vďaka tomu si dnes obyvatelia Banskej Bystrice, Zvolena a okolia môžu požičať stromček, namiesto kupovania.

View this post on Instagram

A post shared by pozic_strom (@pozic_strom)

Každý stromček má svoj príbeh

„Z nás dvoch som ja tá kreatívna a manžel ten praktický a realista. Ja som sa teda snažila projekt zastrešiť marketingovo,“ vysvetľuje Lenka. Jedným z jej krokov bolo pomenovanie stromčekov po rozprávkových postavičkách, ktoré sa manželom s Vianocami neodlučiteľne spájajú.

V ponuke teda nájdeš napríklad Pyšnú princeznú, Snehovú kráľovnú, Rumburaka či Saxanu. Okrem toho, každý stromček má svoj denník, do ktorého píšu ľudia, ako so stromčekmi strávili Vianoce. 

„Manžel zabezpečuje logistiku, plánovanie, financie a ďalšie nevyhnutné veci. Ale v skutočnosti vlastne obaja robíme tak trochu z každej oblasti niečo,“ hovorí Lenka.

Podporujú lokálny trh

Nielen že má každý stromček svoj vlastný príbeh, všetky stromčeky sú výlučne od slovenských pestovateľov. Manželia sa tým snažia čo najviac podporovať lokálny trh a nevytvárať uhlíkovú stopu.

„Stále drvivá väčšina rezaných vianočných stromčekov, ktoré si viete kúpiť napríklad pred supermarketmi, sú dovážané zo zahraničia ako Dánsko alebo Nemecko. Tým pádom vytvárajú zbytočnú uhlíkovú stopu,“ objasňuje iniciátorka projektu.

V ponuke manželov nájdeš jedličky a smreky vo výške od približne 90 až do 220 cm. Ako manželia objasňujú, s najvyššími stromčekmi je náročná manipulácia, keďže vážia viac ako 50 kg. Práve preto si majú zákazníci možnosť tieto stromčeky nielen požičať, ale aj zakúpiť a zasadiť v záhrade.

„Požičiavanie funguje celkom jednoducho. Ľudia si stromček vyberú z našej ponuky na webe, vyplnia rezervačný formulár a tesne pred Vianocami im stromček dovezieme,“ vysvetľuje Lenka. Predtým stromčeky absolvujú aklimatizačný proces. 

To znamená, že strávia minimálne dva týždne v hale, kde sa prispôsobujú zmenám vonkajšej a izbovej teploty. Po rovnakej dobe si manželia aj prídu po stromček do domácností, kde boli požičané. História sa opakuje a stromčeky opäť putujú do aklimatizačnej haly. 

View this post on Instagram

A post shared by pozic_strom (@pozic_strom)

Snaha obmedziť jednorazovú spotrebu

Hlavým cieľom tohto projektu je prispieť ku udržateľným Vianociam. Je pravdou, že práve toto je obdobie, kedy v mnohým domácnostiach prevláda o čosi väčší spôsob konzumného života. „Myslíme si, že stromček v kvetináči je ideálna možnosť ako prežiť Vianoce udržateľne a s ohľadom na životné prostredie,“ hovoria manželia.

Lenka, spoločne s jej manželom Maťom, sú pár, ktorý sa snaží žiť ohľaduplne voči životnému prostrediu, separovať a minimalizovať odpad. Okrem toho tiež nakupujú v obchodoch bez obalov a čapujú si ekologickú drogériu.

VIANOČNÝ PRIESKUM: Slováci milujú kapustnicu a vianočné rozprávky. Tradičné jedlo však robíme inak než ostatní

Avšak v dnešnom stave životného prostredia sa to manželom už zdá málo. Preto sa rozhodli urobiť pre životné prostredie niečo viac – tak vznikol projekt Požič strom.

Manželia si myslia, že splatenie dlhu našej planéte bude náročné a nebude bez problémov. Hlavná ťarcha a náklady spadnú na plecia generácii, ktorá sa práve rodí. Bude to civilizačná križovatka, kde sa rozhodne, či vôbec dokážeme žiť v súlade s prírodou, alebo sme určitým druhom vírusu pre planétu ako takú.

„Dnes je veľmi ťažké odhadovať, či sa naša planéta dá zachrániť a ak áno, ako sa to udeje, prípadne malo udiať. Musíme veriť v schopnosť ľudí, že sa nám podarí dostatočne rýchlo si uvedomiť, že zabehnutý spôsob života sa musí zmeniť,“ konštatuje iniciátorka projektu a dodáva, že sa musíme viac prispôsobiť prírode.