Afric­ká pod­ni­ka­teľ­ka pre­me­ni­la niči­vú rast­li­nu na výnos­ný biz­nis

Alexandra Dulaková / 9. februára 2016 / Business

Ache­nyo Ida­cha­ba je IT-čkár­ka, kto­rá sa jed­né­ho dňa roz­hod­la opus­tiť kor­po­rát­ny pra­co­vý trh v Ame­ri­ke a vybra­la sa do afric­kej Nigé­rie. Jej cieľ bol jed­no­du­chý: pomôcť miest­nym ľuďom s udr­ža­teľ­ným roz­vo­jom, aby sa vede­li svoj­po­moc­ne posta­viť na nohy a byť o tro­chu viac finanč­ne nezá­vis­lí.

Vod­ný hyacint tro­chu pri­po­mí­na lek­ná a pre nezain­te­re­so­va­ných môže pôso­biť priam čaro­vne — na povr­chu vod­ných plôch doká­že vytvo­riť hru­bý kobe­rec zele­ných lis­tov a ble­do­fia­lo­vých kve­tov. Namies­to vody vyze­rá ňou napad­nu­tá rie­ka ale­bo jaze­ro ako oby­čaj­ná lúka — tak hus­to doká­že zarásť. Len­že to, čo nám pri­pa­dá ako idyl­ka, je pre mno­hých úpl­nou kata­stro­fou.

141231121338-mitimeth-coaster-horizontal-large-gallery

foto: CNN

V Nigé­rií majú pre vod­ný hyacint via­ce­ro pre­zý­vok. Pri­rov­ná­va­jú ju kle­be­tám, pre­to­že sa šíri rov­na­ko rých­lo a je aj podob­ne škod­li­vá, k his­to­ric­kej vojen­skej ofen­zí­ve, k zru­še­ným demok­ra­tic­kým voľ­bám — čo sym­bo­li­zu­je zma­re­né náde­je, či dokon­ca k slov­né­mu spo­je­niu ozna­ču­jú­ce smrť mat­ky a die­ťa­ťa. Nega­tív­ne kono­tá­cie, kto­ré rast­li­na v ľuďoch vyvo­lá­va, majú veľ­mi jed­no­du­chý dôvod, kto­rý nie je ani zďa­le­ka tak sym­bo­lic­ký, ako spo­mí­na­né náz­vy. Aj napriek svo­jej krá­se spô­so­bu­je nigé­rij­ča­nom len prob­lé­my — a to z via­ce­rých dôvo­dov.

Prvým a prav­de­po­dob­ne naj­váž­nej­ším dôvo­dom sú hus­té kore­ne, kto­ré sa pod vod­nou hla­di­nou tiah­nu nie­koľ­ko desia­tok cen­ti­met­rov a sú poriad­ne hru­bé. Keď­že sa veľa rodín v rám­ci afric­ké­ho štá­tu živí rybo­lo­vom, den­nú súčasť ich živo­ta pred­sta­vu­jú aj rybár­ske člny. Čo však hyacint s čln­mi robí je, že sa pev­ne zachy­tí do ich pod­vod­ných moto­rov, čo pri pra­vi­del­nom opa­ko­va­ní doká­že moto­ry natrva­lo poško­diť a lode tým pádom defi­ni­tív­ne vyra­diť zo služ­by. Rybá­ri tak prí­du o svoj jedi­ný spô­sob obži­vy, keď­že nema­jú na čom vyplá­vať a čo loviť.

Apro­po, ryby. Vrstva rast­li­ny je na povr­chu taká hus­tá, že zachy­tá­va všet­ko slneč­né svet­lo a kys­lík potreb­ný na foto­syn­té­zu. Ani slneč­né lúče, ani kys­lík sa tak nedos­ta­nú k rybám žijú­cim pod povr­chom, kvô­li čomu vo veľ­kom umie­ra­jú. Pri­ro­dze­ne, nej­de len o ryby, ale aj o mno­hé iné tvo­ry, kto­ré tvo­ria vod­nú bio­di­ver­zi­tu. Okrem toho doká­že hyacint zaniesť a upchať aj vod­né kaná­ly a zne­mož­niť tak prí­stup vody do mest­ských zbe­rísk, na kto­rých závi­sia lokál­ni ľudia a ich prie­my­sel. Neču­do, že ju nená­vi­dia.

2012-11-13-452 - small

foto: Osil

Pri­tom má vod­ná rast­li­na aj veľa pros­peš­ných využi­tí, no v mno­hých prí­pa­doch stros­ko­ta­li na tom, že ich nikto neve­del, pop­rí­pa­de nebol ochot­ný, usku­toč­niť. Hyacint vod­ný môže byť využi­tý aj ako hno­ji­vo, ako súčasť bio ply­nu, myd­la, či potra­vy pre zvie­ra­tá a v nepo­sled­nom rade aj na prú­te­né výrob­ky. Zrov­na toto využi­tie zau­ja­lo it-čkár­ku pôso­bia­cu v Spo­je­ných štá­toch, Ache­nyo Ida­cha­ba. Uve­do­mo­va­la si, že väč­ši­na zlých pred­sud­kov voči oby­čaj­nej rast­li­ne pra­me­ní z odô­vod­ne­ných prí­čin, no chce­la bež­ným ľuďom doká­zať, že démo­ni­zo­va­ný hyacint doká­že slú­žiť aj na dob­ré veci a pomá­hať.

V prvom rade bolo tre­ba hyacint dostať z vody a násled­ne ho neja­ko zmys­lu­pl­ne využiť,” spo­mí­na na svo­je prvé poči­ny pre dosia­hnu­tie udr­ža­teľ­né­ho roz­vo­ja v Nigé­rií. “Naštu­do­va­la som si toho mno­ho o spô­so­boch, akým je hyacint využi­teľ­ný a potom som si vytvo­ri­la vlast­ný sys­tém. Skla­dal sa z troch kro­kov: Zber z riek, suše­nie a násled­né ple­te­nie do rôz­nych prak­tic­kých a este­tic­kých výrob­kov.” Tie doká­žu byť nie­len pek­né, ale sa naj­mä vedia pre­dať — domá­cim rov­na­ko ako aj turis­tom. A zisk z prí­rod­ných zdro­jov, kto­ré sú inak priam nežia­dú­ce, je pres­ne to, čo roz­ví­ja­jú­ca sa Nigé­ria potre­bu­je.

141231121326-idachaba-product-horizontal-large-gallery

foto: CNN

Aby roz­beh­la pro­duk­ciu, Ache­nyo sa spo­ji­la s ďal­ší­mi pra­co­vi­tý­mi žena­mi a vlast­no­ruč­ne rast­li­ny zbe­ra­li a suši­li. Tre­tí krok — ple­te­nie — pre nich pred­sta­vo­val naj­väč­šiu výzvu. Ona sama je IT-čkár­ka a o kre­a­tív­nych prá­cach toh­to dru­hu vede­la málo. “Cho­di­la som od dve­rí k dve­rám a zis­ťo­va­la, či by ma nie­kto neve­del naučiť, ako suché rast­li­ny správ­ne pliesť.” Nako­niec muse­la ces­to­vať do odľah­lej­šej čas­ti kra­ji­ny, kde ju to šikov­ní reme­sel­ní­ci nauči­li.

Pán, kto­rý ma ple­te­niu zasvä­til, však neho­vo­ril po anglic­ky a ja som neho­vo­ri­la jeho jazy­kom. Muse­li nám všet­ko pre­kla­dať miest­ne deti, ale nako­niec sme si navzá­jom poro­zu­me­li.” Mala tak potreb­nú metó­du, neko­neč­né množ­stvo mate­riá­lu a more nápa­dov, ako hyacint využiť. Koší­ky, níz­ko­ná­kla­do­vý streš­ný mate­riál, prú­te­ný náby­tok, topán­ky, prí­rod­né dopl­n­ky, ozdo­by (napr. kľú­čen­ky, oba­ly na ser­vít­ky, peňa­žen­ky, ceruz­ky), kober­ce — zoznam len pokra­ču­je. Keď­že je výro­ba lac­ná, pro­duk­ty sa dajú expor­to­vať aj do iných čas­tí sve­ta a zará­bať. No ich prvo­ra­dou fun­kci­ou je zjed­no­du­šiť život miest­nym oby­va­te­ľom, tak pred­po­ja­tým voči pôvo­du ich poten­ciál­nych zis­kov.

Idachaba-Founder-of-Mitimeth-Creations

foto: CNN

Vní­ma­nie rast­li­ny sa po čase radi­kál­ne zme­ni­lo. Už to nebol zabi­jak a niči­teľ, ale pev­ný a odol­ný živi­teľ, kto­rý doká­zal zabez­pe­čiť celé rodi­ny a poskyt­núť im trva­lé živo­by­tie. Cel­kom sme zme­ni­li jeho tvár a sčas­ti aj miest­nu kul­tú­ru.” Na svo­jej vzne­še­nej ces­te za funkč­nou a udr­ža­teľ­nou eko­no­mi­kou miest­nych oblas­tí teda uro­bi­la zásad­né — zača­la rie­šiť váž­ny lokál­ny prob­lém a záro­veň ho meniť na vďač­ný pros­trie­dok roz­vo­ja. Svo­je pro­duk­ty medzi­tým zača­la vyrá­bať pod vlast­nou znač­kou Miti­Meth a za úsi­lie jej bolo ude­le­né oce­ne­nie Car­tier Women’s Ini­tia­ti­ve Award. O prí­rod­ných výrob­koch z vod­né­ho hyacin­tu už stih­li písať mno­hé sve­to­vé aj mies­t­ke média a orga­ni­zá­cie: CNN, Elle, CNBC, The Heart of the Mat­ter, či Lioness Afri­ca. 

MitiMeth+Collage+1

foto: Squ­ares­pa­ce

Zdroj: TED, The Nati­on Onli­ne Ng, zdroj titul­nej foto­gra­fie: TED

Pridať komentár (0)