Aj 4 200 eur za kilo: Vzácne huby lákajú gurmánov, gastronomické poklady rastú aj na Slovensku

Dubáky či bedle pozná takmer každý hubár. Slovenská príroda však poskytuje domov aj menej známym hubám, ktoré gurmáni považujú za vyhľadávané delikatesy. Niektoré sú mimoriadne vzácne a ich cena sa šplhá k tisíckam eur.

„Čierne diamanty“ slovenských lesov

Najznámejšou pochúťkou sú hľuzovky prezývané aj „čierne diamanty“. Patria medzi najvzácnejšie a najdrahšie huby sveta. Na rozdiel od bežných húb ich nenájdeš na povrchu pôdy – rastú pod zemou, najčastejšie v symbióze s koreňmi.

Huba získava cukry a drevine pomáha prijímať vodu a minerálne živiny. Ich plodnice sa vyvíjajú prevažne pod povrchom pôdy.

Hľuzovky sa vyskytujú najmä v Stredomorí, napríklad v talianskom Piemonte, vo francúzskom Périgorde alebo v oblasti Istrijského polostrova. Hľuzovky rastú prevažne v dubových a iných listnatých lesoch. 

Na Slovensku do prvej polovice 20. storočia rástla pomerne hojne predovšetkým hľuzovka letná, ale aj iné druhy, no v súčasnosti je ich nález veľmi vzácny.

Na Slovensku sa výskyt spája najmä s teplejšími oblasťami juhu a juhozápadu. Hľuzovke letnej vyhovujú vhodné listnaté dreviny a pôda bohatá na vápnik. 

Pozor na pokuty

Množstvo druhov húb nemožno zbierať vo voľnej prírode nikde na Slovensku. (Ich aktuálny zoznam nájdeš v prílohe č. 4 vyhlášky č. 170/2021 Z.z). Kulinárski majstri a vášniví hubári by mali mať na pamäti, že medzi ne patrí aj hľuzovka letná. Ochrana je nevyhnutná – plodnice hľuzoviek sa tvoria len zriedka a ich populácie sú citlivé na vyrušovanie.  

Ich zber vo voľnej prírode je zakázaný, pokiaľ nemáš povolenie. Vlastníctvo pozemku ani súhlas majiteľa samy osebe neoprávňujú na zber chránenej hľuzovky letnej. Nelegálny zber môže viesť k vysokým pokutám, ktoré sa pohybujú od stoviek až po tisíce eur.

Aj 4 200 eur za kilogram 

Spoločenská hodnota hľuzovky bielej je stanovená na 100 eur za jednu plodnicu. Táto suma však nie je predajnou cenou ani automatickou výškou pokuty. Ide o hodnotu používanú na účely ochrany prírody a posudzovania ujmy.

Ako sme ťa  už informovali, cena za kilogram letných hľuzoviek sa podľa rôznych zdrojov pohybuje v stovkách eur.

Podľa cenového prehľadu obchodného portálu a internetového trhoviska Tartufo.com z 28. augusta 2026 sa cena hľuzovky letnej na talianskom trhu pohybovala od 270 do 380 eur za kilogram podľa veľkosti plodníc

Úplnou kráľovnou hľuzoviek je však hľuzovka biela. Podľa Tartufo z 5. októbra sa cena bielej hľuzovky pohybuje od 2 000 do 4 200 eur za kilogram podľa veľkosti plodníc. Biela hľuzovka má sezónu najmä na jeseň.

Cena sa odvíja od sezóny, pôvodu, kvality a spôsobu predaja. Aj pri čiernych druhoch sú rozdiely značné,  upozorňuje agentúra Sita. 

Presný cenník sa nedá považovať za dlhodobo platný. Ceny reagujú na úrodu, počasie, dopyt a dostupnosť. Menia sa aj podľa veľkosti plodníc a toho, či ide o výkupnú, veľkoobchodnú alebo maloobchodnú cenu.

Vzácna čírovka láka cenou

Ďalšou zaujímavosťou je čírovka statná, známa ako matsutake. V Japonsku je už stáročia považovaná za symbol šťastia a prosperity. Obľúbená je aj v Číne či v Kórei pre svoju jedinečnú arómu a vysokú cenu. V Japonsku podľa portálu PolsatNews môže sušená matsutake stáť takmer 16 000 zlotých za kilogram, čo je zhruba 3 750 eur.

Ak už v hlave spriadaš plán, ako ju budeš vyvážať zo Slovenska do Japonska, realita ťa môže odradiť. Na Slovensku je veľmi vzácna.

„V Japonsku medzi ekonomicky najvýznamnejšie ektomykorízne huby, podobne ako v ďalších ázijských krajinách, tam rastie hojne, často v čarovných kruhoch, najmä pod borovicou hustokvetou,“ povedal pred rokom pre Startitup mykológ Ján Červenka zo Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Mykológ dodáva, že na našom kontinente je považovaná za veľmi zriedkavú, o čom podľa jeho slov svedčia aj veľmi sporadické nálezy z nášho územia.

Jarná delikatesa slovenských lesov

Medzi gastronomicky cenené huby patria aj smrčky. Objavujú sa na jar a ich klobúk má charakteristickú jamkovitú štruktúru. Rastú napríklad v sadoch, záhradách či na okrajoch listnatých lesov.
V kuchyni sa používajú do omáčok, k cestovinám alebo do plniek. Pred konzumáciou však vyžadujú tepelnú úpravu.

Na rozdiel od hľuzoviek nie sú smrčky na Slovensku prísne chránené, ale zber sa riadi všeobecnými pravidlami hubárčenia. Znamená to, že ich možno zbierať pre vlastnú potrebu, no treba dbať na šetrnosť – nepoškodzovať podhubie a vyhýbať sa chráneným územiam, kde by mohol zber ohroziť vzácne biotopy.