Ako by vyzerala vojna medzi USA a Iránom? Skrytú stránku vojen predstavuje najmä biznis

  • Prípadná vojna má potenciál byť jedným z najhorších konfliktov v histórii, ako by to dopadlo?
  • Za ozbrojenými konfliktmi, zbrojením či vojnami sa však skrýva aj biznis či miliardové zisky
  • V článku sa okrem iného dozvieš to, kto najviac zarába na vojnách, koľko stoja, ale aj to, že na vojny míňame niekoľkonásobne viac, než na mier
 srcset
TASR
  • Prípadná vojna má potenciál byť jedným z najhorších konfliktov v histórii, ako by to dopadlo?
  • Za ozbrojenými konfliktmi, zbrojením či vojnami sa však skrýva aj biznis či miliardové zisky
  • V článku sa okrem iného dozvieš to, kto najviac zarába na vojnách, koľko stoja, ale aj to, že na vojny míňame niekoľkonásobne viac, než na mier

Medzinárodné spoločenstvo v posledných dňoch pozorne sleduje napäté vzťahy medzi USA a Iránom, ktoré sa začali uberať negatívnym smerom. Dôvody pramenia z histórie, ideológie či geopolitiky.

Konfliktu medzi USA a Iránom predchádzal celý rad historických súvislostí. Spojené štáty uvalili na Irán zatiaľ najtvrdšie sankcie v roku 2018, kedy Irán odkázal, že ich bude obchádzať, ako sa len bude dať.

Iránsky prezident označil sankcie za akt „hospodárskej vojny“ a uviedol, že jeho krajina určite vyhrá. Informoval o tom ešte minulý rok americký New York Times. Aby toho nebolo málo, Irán začal porušovať niektoré dohody, ktoré mala krajina podpísané s USA ohľadne jadrového programu a obohacovania uránu.

Kto bol Qasem Suleimani?

Súčasne boli v Perzskom zálive bombardované tankery s ropou a napätie sa stupňovalo aj zostrelením amerického vojenského dronu. Pretrvávajúce napätie je spôsobené zabitím iránskeho vojenského generála Qasema Soleimaniho. Príkaz na zabitie dala vláda USA na čele s Donaldom Trumpom.

Suleimani bol na čele iránskej armády 20 rokov. Viedol boj s Islamským štátom pomocou revolučných gárd. Minulý rok však boli revolučné gardy Spojenými štátmi vyhlásené za teroristickú organizáciu. Suleimani sa tak stal potenciálnym cieľom, čo sa nakoniec aj potvrdilo.

Americký Pentagon v tom čase uviedol, že Solejmáni vytváral plány na útoky proti americkým diplomatom v Iraku. Veliteľa armády taktiež obvinili, že schvaľoval útoky proti veľvyslanectvu USA v Bagdade.

Od tej doby sa uskutočnilo viacero predovšetkým diplomatických či vojenských krokov z oboch strán a odborníci okrem porušenia medzinárodného práva či boja proti terorizmu polemizujú aj o možnosti, že tento spor by mohol vyústiť až do otvoreného konfliktu či vojny. Od zabitia iránskeho vodcu uplynulo len 5 dní a Irán tak 18. januára prišiel s odvetou, v rámci ktorej napadol americké vojská. V ten istý deň taktiež došlo k neúmyselnému zostreleniu ukrajinského lietadla.

Aj napriek vypätej situácii si však bezpečnostný analytik Jaroslav Naď myslí, že k vojne medzi týmito mocnosťami nedôjde. „Ani jedna zo strán nemá záujem na konflikte väčšieho rozsahu,“ uviedol pre Startitup. Ak by napokon došlo k vážnemu konfliktu, USA má podľa Naďa najkvalitnejšie ozbrojené sily na svete, ktoré výrazne prevyšujú tie iránske.

Ako by mohol vyzerať jeden z najhorších konfliktov v histórii?

Prípadná vojna má potenciál byť podľa portálu Vox jedným z najhorších konfliktov v histórii. Spravodajská spoločnosť Statfor podľa portálu Vox v roku 2011 Irán nazvala „pevnosťou“. Hlavným dôvodom označenia Iránu za pevnosť je geografická poloha. Už počas iránsko-irackej vojny sa ukázalo, že vodné toky juhozápadného Iránu sú močaristé a dajú sa relatívne ľahko ochrániť. Navyše, útočník by narazil aj na rozsiahle pásmové pohorie Zagros.

Ak by sa Trump pokúsil zahájiť inváziu, na to, aby prevzal kontrolu nad hlavným mestom a následne aj celou krajinou, potreboval by podľa nich viac než 1,5 milióna vojakov. Najviac pravdepodobným scenárom by bolo predovšetkým využitie vzdušnej a námornej sily, spolu s bombardovaním strategických cieľov.

Vzdušné sily USA sa v hodnotení indexu vojenskej sily umiestnili na prvom mieste. Najsilnejšou stránkou Iránu je síce námorníctvo, no Spojené štáty v porovnaní vojenskej sily predbehli Irán aj v tejto oblasti. Vďačia za to najnovším technológiám a arzenálu, v ktorom sa okrem iného nachádzajú lietadlové lode, ponorky, viaceré typy bombardérov, vrtuľníkov, či v neposlednom rade útočných dronov.

Vybavenie USA vs. Irán

Ak si porovnáme armádu Spojených štátov s inými krajinami, tak zistíme, že USA míňa najviac peňazí na svoju obranu. Len v roku 2018 vynaložila vláda USA približne 649 miliárd na obranu, než ďalších 7 krajín dokopy zahrňajúcich Čínu, Indiu, Saudskú Arábiu, Francúzsko, Rusko, Nemecko alebo Veľkú Britániu.

Tieto peniaze nezahŕňajú len nákup tankov, stíhačiek alebo obrnených vozidiel. Armádu USA tvorí dokopy viac ako 2-milióny ľudí.

Podľa oficiálnych údajov Ministerstva obrany USA je aktívnych približne 1,3 milióna. Zvyšok tvoria civilné zálohy. Spojené štáty majú podľa odhadov najsilnejšiu vzdušnú vojenskú silu.

S čím všetkým USA disponuje nie je ľahké presne overiť, ale môžeme spomenúť tie najdôležitejšie a najsilnejšie stíhacie stoje ako: F-22 Raptors, F-15E Strike Eagles, Super Hornets alebo stíhačky F-16.

Irán na druhej strane míňa na zbrojenie oproti USA zanedbateľnú čiastku. Ročne to vychádza na približne 30-40 miliárd. Pre porovnanie, náklady na jednu lietadlovú loď Ford-Class Aircraft carrier predstavujú približne 15,2 miliardy dolárov. V súčasnosti má armáda USA k dispozícii dve, z toho jedna je neaktívna. Do roku 2058 plánuje americká armáda investovať do ďalších 10-tich kusov.

S podobnými príkladmi, kde USA investuje nad miliardu dolárov za kus bojovej techniky, by sme mohli pokračovať. Spomeňme napríklad bojovú loď Arleigh Burke Class. Odhady na jednu loď predstavujú približne 5-6 miliárd dolárov.

Čo sa týka investovaných peňazí do armády, tak jednoznačne vyhrávajú Spojené štáty. Čo sa týka samotného vybavenia a ľudí, tak Spojené štáty disponujú s približne dvomi miliónmi vojakov, 13 400 bojovými lietadlami, 5700 helikoptérami, 6200 tankmi, 20 lietadlovými loďami alebo 68 ponorkami. Bez diskusie môžeme povedať, že čo sa týka vybavenia armády USA, tak Irán je len malým a ešte menším príbuzným.

Obrovský silový nepomer

Irán má približne 610-tisíc aktívnych vojakov a približne 400-tisíc v zálohe. Spolu teda tvoria viac ako milión, čo je oproti armáde USA, o viac ako polovicu menej. Ich letectvo sa odhaduje na približne 509 lietadiel. Iránsku leteckú výbavu tvoria stroje z USA – F4 Phantom, Francúzska – Mirage F1 alebo ruské stíhačky SU 22. Väčšina je zastaralá, ale časť prešla modernizáciou.

Irán je však silný hlavne na zemi, kde sa mu darí v protivzdušnej obrane. „Iránske raketové systémy sú vzhľadom na relatívny nedostatok vzdušných síl kľúčovou súčasťou jeho vojenského arzenálu,“ píše BBC. Irán má približne 1700 tankov.

Krajina vlastní niekoľko starších modelov kúpených z USA alebo Ruska. Tanky sú však veľmi zastarané, a preto v roku 2018 Irán oznámil, že ich nakúpi ďalších 800. Azda najväčší rozdiel medzi USA a Iránom je v pomere k obrneným transportérom. Irán ich vlastní len niečo cez 2300. USA ich má viac ako 39-tisíc. Najslabším článkom iránskej armády je voda. Irán nemá ani jednu lietadlovú loď.

Začiatkom roka sa dostali do médií fotografie, ktoré mali zobrazovať ukotvenú lietadlovú loď na iránskom pobreží. Neskôr sa ukázalo, že Irán klamal a zo satelitných snímok bolo vidieť, že ide o falošnú lietadlovú loď. Spojené štáty ich majú 20. Irán súčasne disponuje 34 ponorkami. Približne 18 ponoriek je schopných uniesť nukleárne hlavice. Irán zatiaľ nedisponuje žiadnymi jadrovými zbraňami.

Tieto skutočnosti ešte neznamenajú, že Irán má slabú armádu. Všetky údaje sú však vytvorené len na základe neoficiálnych odhadov a skutočné počty alebo iné vojenské aktivity nepoznáme.

 

Pre USA by boli určite veľkou hrozbou najmä kybernetické útoky zo strany Iránu. Ten od roku 2011 zaútočil na viac než 40 amerických bánk, s cieľom znemožniť im poskytovanie služieb zákazníkom. O rok neskôr napríklad vložili malware do sietí ropnej spoločnosti Saudi Aramco, kde vymazali dôležité dokumenty, mailovú komunikáciu a ďalšie súbory, ktoré nahradili obrazom horiacej americkej vlajky.

„Irán má navyše nielen v oblasti Blízkeho východu veľmi veľa nepriateľov, ktorí by sa pridali na stranu USA,“ myslí si Naď. Pri otázke, či by sa do konfliktu zapojilo aj Slovensko alebo NATO uviedol, že nepredpokladá, že by sa Organizácia Severoatlantickej zmluvy zapojila do takéhoto konfliktu. Možno niektorí členovia na dobrovoľnej báze. Slovensko by medzi ne zrejme nepatrilo.

V prípade ozbrojeného konfliktu by sa na stranu USA pravdepdobne pridala Saudská arábia a Izrael. Na druhej strane by sa k pomoci Iránu s najväčšou pravdepodobnosťou pridalo Rusko alebo Čína.

Z ekonomického hľadiska by vyostrenie situácie mohlo globálne znamenať dopad na ceny ropy, ktoré by výrazne narástli. „Iránska ekonomika by bola ešte vo výrazne horšom stave, ako je v súčasnosti. A to je na tom už naozaj zle,“ myslí si bezpečnostný analytik.

Ako ozbrojené konflikty, zbrojenie a vojny súvisia s biznisom?

Podľa najnovších údajov renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum a mier v oblasti výroby zbraní už dlhodobo dominujú Spojené štáty americké. Ich spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou zbraní, dosahujú celosvetovo najväčšie tržby, čo dokazuje aj priložený graf. Spojené štáty americké pritom od 2. svetovej vojny viedli najviac vojen spomedzi všetkých krajín.

Je logické, že zbrojárske spoločnosti zarábajú najmä vďaka tomu, že vo svete momentálne prebieha množstvo ozbrojených konfliktov. Takéto konflikty či nepokoje napokon prinášajú zbrojárskym firmám veľké zisky a biznis, ktorý je výnosný už niekoľko desiatok rokov. Tejto téme sa budeme venovať podrobnejšie v pripravovanom samostatnom článku.

Rovnaký názor zdieľa aj Naď, ktorý potvrdzuje, že veľké vyzbrojovanie vedie k zisku zbrojárskeho priemyslu. „V prípade vojny by samozrejme k veľkým nákupom prichádzalo, a to v rôznych krajinách. Najaktívnejšie a aj z hľadiska zisku najúspešnejšie firmy sú v USA, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku a Rusku. Rusko dodáva techniku aj do Iránu, a to vo veľkých množstvách,“ hovorí.

Takmer polovica amerických zbraní (49%) pritom v rokoch 2013 až 2017 smerovala na Blízky východ, kde je väčšina krajín zapojená do nejakého vojnového konfliktu.

Vo všeobecnosti sa tržby zbrojárskych spoločností aj naďalej zvyšujú, keďže celková tržba 100 najväčších zbrojárenských spoločností je o 2,5% vyššia, než v roku 2016. Oproti roku 2002 ide dokonca až o približne 44%-ný nárast.

Štáty na vojenské výdavky dávajú ročne stovky miliárd

Spojené štáty dominujú hneď vo viacerých oblastiach, pričom ich vojenské výdavky sú taktiež najvyššie na svete. V roku 2018 USA na svoju obranu vynaložilo viac než 649 miliárd dolárov, čo je v porovnaní s inými krajinami mnohonásobne vyššia suma. Na druhom mieste sa umiestnila Čína, ktorá na obranu vyčlenila 250 miliárd dolárov. Ďalej nasleduje Saudská Arábia, India či Francúzsko, kde vojenské výdavky predstavujú okolo 64 miliárd dolárov.

Ruská federácia sa od roku 2006 prvýkrát neumiestnila v top 5. Zo susedných krajín Slovenska je v rebríčku Ukrajina (4,8 miliárd dolárov) či Poľsko (11,6 miliárd dolárov). Výdavky Iránu v roku 2018 predstavovali niečo málo cez 13 miliárd dolárov, výdavky Slovenska predstavujú približne 1 miliardu eur.

 

Mnohí odborníci sa vo svojich odborných publikáciách zamýšľajú nad tým, či existujú zbrane preto, že násilie je zakorenené v človeku a spoločnosti, alebo sa vojny objavujú z dôvodu, že existujú zbrane. V Európe pritom výdavky na armádu a vojny dlhodobo predstavovali najväčšiu položku verejných výdavkov, píše Oskar Krejčí vo svojej knihe Mezinárodní politika.

Na vojny vynakladáme viac peňazí, než na udržanie mieru

Ďalším smutným faktom je aj to, že na vojnu sa míňa viac peňazí ako na mier. S hrozivými číslami prišiel v roku 2015 portál World Economic Forum, ktorý vychádzal zo správy o globálnom mierovom indexe. Práve v roku 2015 bolo za posledných 25 rokov zaznamenaných najviac svetových konfliktov, vysoká úroveň terorizmu či najvyšší počet utečencov.

Podľa ich výpočtov bolo celosvetovo na ozbrojené konflikty či vojny vynaložených 13,6 biliónov dolárov, čo zodpovedá hodnote 1 866 dolárov na každú osobu na planéte. Zo štatistík vyplýva, že 70% pochádza z vládnych výdavkov na vojenskú a vnútornú bezpečnosť a že svet vynakladá neprimerané zdroje na obmedzenie násilia v porovnaní s tým, čo vynakladá na mier.

Výdavky OSN na udržanie mieru vo svetu pritom v roku 2015 predstavovali len 8,27 miliárd dolárov. Na udržanie mieru vo svete na roky 2019/2020 Organizácia spojených národov vyčlenila 6,51 miliárd dolárov.

Najdrahšia vojna za niekoľko biliónov dolárov

Len samotné Spojené štáty americké na vojny na Blízkom východe a v Ázii vynaložili 6,4 bilióna dolárov. Ak odhliadneme od druhej svetovej vojny, najväčšie výdavky mali na vojnu v Iraku, ktorá začala v roku 2003. Celkové výdavky boli odhadnuté na viac než 1 bilión amerických dolárov.

Je logické, že najväčšie výdavky na vojnu mali práve Spojené štáty, keďže od druhej svetovej vojny viedli najviac vojen spomedzi všetkých krajín.

zdroj: TASR

Dva roky predtým, koncom roka 2001, americký prezident George Bush ohlásil v súvislosti s odplatou za útok na „dvojičky“ boj proti terorizmu. Bushova administratíva tak začala inváziu do Afganistanu s cieľom nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov teroristickej skupiny Al-Káida. Táto invázia nakoniec Spojené štáty stála viac než 910 miliárd dolárov, čím sa stala treťou najdrahšou vojnou v histórii USA.

Vyčísliť možné výdavky či odhadnúť zisky pri prípadnom konflikte medzi Iránom a USA je prakticky nemožné. Podľa Naďa však už pri krátkodobom konflikte môžeme hovoriť o miliardách dolárov. Veľký konflikt by bol o stovkách miliárdách dolárov,“ uviedol.


Zdroje: sipri.org, un.org, weforum.org, usatoday.com, vox.com, cnbc.com

Najnovšie video