Ako som bol star­tu­pis­ta

Peter Dendis / 19. novembra 2014 / Tools a produktivita

Stal som sa star­tu­pis­tom skôr ako som vedel, čo to slo­vo zna­me­ná. Už od malič­ka ma láka­li tech­no­ló­gie, počí­ta­če a hlav­ne mar­ke­ting. Môj prvý tech­no­lo­gic­ký Star­tup som začal vymýš­ľať v škôl­ke. So spo­lu­žia­kom sme deba­to­va­li celé hodi­ny o tom ako by sa dal chy­tiť blesk. Tým by sme pomoh­li ľud­stvu a ška­re­do zaro­bi­li. Nepo­da­ri­lo sa nám to však posu­núť ďalej z idea sta­ge.

 

Druhý, už rýdzo inernetový Startup, mi napadol keď som mal asi 10 a v televíznych správach rozprávali o úžasnej novinke. Prvý krát som počul o internete. Celú noc som nemohol zaspať, lebo mi napadol skvelý nápad. Pár rokov sa budem učiť programovať a naprogramujem vírus do počítača. Nakazím celú sieť a od každého si potom vypýtam jeden dolár za antivírus.

“Bohužiaľ” ani tento skvelý internetový biznis som nedotiahol ďalej ako k premýšľaniu. Zostala mi však od vtedy sympatia ku sieti a biznis modelom, ktoré zarobia málo peňazí na veľa ľuďoch. Odvtedy som mal ešte zopár Startup ideí. Možnosti mi však dovoľovali maximálne kšeftovať s telefónmi a autami.

Zlomový bol pre mňa “skvelý” e-commerce nápad asi pred 9 rokmi. Chcel som vytvoriť online nákupnú galériu, kde by ľudia chodili nakupovať u rôznych eshopov v mojom rozhraní. Nápad mal veľa múch (bola to blbosť), ale vďaka nemu som sa naučil ako tvoriť a spravovať Google AdWords.

Bol som v tej dobe obchodník, ktorý predával rádiovú reklamu. Bolo celkom logické, že som začal predávať vlastné služby. Tak som sa dostal profesionálne k online marketingu a založil som Tarantulu.

Vedel som, že robenie služieb je v podstate len hodinovkárčina. Skutočný biznis je vytvoriť niečo, čo ma pre ľudí prínos a potom to predať (prenajať) tisíce krát. Ideálne, keby sa to distribuovalo elektronicky. Rovnaký model ako keď som mal 10 mi mátal hlavu aj vtedy.

Vždy som inklinoval k novinkám. Snažili sme sa v Tarantule mať vždy najnovšie veci. Jedny z prvých sme robili reklamu na Facebooku, urobili sme na ňom appku, začali sme používať Google api a podobne. Nikdy však nebola táto firma mojou prioritou.

Stále som vymýšľal, čo by sa dalo robiť. Nejake apky, webový projekt, zisťoval som, rozmýšľal. Prišiel prvý zásadnejší projekt, ktorému som venoval viac času. Bolo to vytvorenie crowdfundingovej platformy na výrobu viacerými ľudmi vlastnenej pokrovej online herne.

Blbosť, ktorá nemá nič spoločné s hodnotami, ktoré by som tu chcel zanechať. Naučil som sa však veľmi veľa. Riešil som celé dni kolektívne investovanie, licencie, zakladanie firiem v zahraničí, celý Project management a hlavne kopu právnických vecí, ktoré ma vôbec nebavia. Projekt sme kvôli rýchlo meniacej sa legislatíve za skoro 2 roky zahodili.

Niekedy v tej dobe prišlo na Slovensko ono momentálne veľmi populárne slovíčko Startup.

Po neúspechu s pokrom som cítil, že potrebujem určitú stabilitu. Veľa som sa venoval veciam, ktoré mali zarobiť peniaze “až raz”. To nemusí byť vždy najlepšie. Začali sme robiť externý marketing, pre jeden eShop. Bolo to hodnotené na provízie z výkonu. Kto to už skúšal vie, že tento model ma veľa úskalí. Po polroku veľmi tvrdej práce sme spoluprácu skončili.

Zdrvený z ďalšieho neúspechu som rozmýšľaľ čo ďalej. Vyhodnocoval som naše zdroje. Bavil som sa o tom celom so švagrom. Ten pre nás navrhol povodńe Google Api. Cez neho sme manažovali reklamné kampane našim klientom. On mal práve v tom istom čase viac času a chuť na niečom pracovať.

Po diskusii s kolegami vznikol nápad, aby sme z nášho riešenia urobili webovú službu. Bola zima. Hovorili sme si, že to do leta musíme určite dať. 3-4 mesiace a je to v pohode vonku. Veď to je “len” webový cover na už funkčné hotové riešenie. Trvalo to rok.

Medzitým sa k projektu pridali další ľudia a dostal svoje meno. Kedže to “bude hotové za 3 mesiace”, tak sme nepotrebovali investora. Cez zápal práce som aj zabudol na stabilitu, ktorú som hľadal. Týmto zlým časovým odhadom sa projekt dosť predražil. Zohnali sme si zoznam všetkých agentúr na svete, ktoré spravujú Google kampane. Začali sme ich oslovovať. Dokonca sme vytvorili telefonické oddelenie. B2B predsa potrebuje support a najlepšie im predáme, keď ich oslovíme priamo. Na východe Slovenska sa dali zamestnať ľudia oveľa lacnejšie ako na západe. Mal som tam partnera, ktorý mi s tým vedel pomôct.

Nechal som sa tým celým strhnúť a zamestnali sme ich rovno 6. Startup však nie je bežná firma. Robíte niečo, čo ešte nikto iný nerobí, alebo to robíte inak, a preto sa zákazníci môžu chovať inak ako očakávate. Naši sa chovali. Ich nákupný proces bol iný, ich očakávania boli iné a aj cena, ktorú boli ochotný dať bola iná.

Zamestnať 6 ľudí do projektu v tejto fáze bola jedna z najväčších blbostí, akú som za celú dobu podnikania urobil. Niekedy v období, keď sme ich zamestnali, som začal hľadať investora, pretože som to už vôbec nezvládal.

 

Ďalšou fatálnou chybou bol spôsob a čas zháňania investora. Projekt a jeho prezentácia bola v nie investorsky atraktívnom stave. Čas, kedy sme ho začali zháňať, bolo už pár mesiacov po tom ako sme ho naozaj potrebovali. Z toho vyplynulo, že sme sa dali dohromady s človekom, s ktorým sme to nepreberali dlhšie a za horších podmienok.

V tej dobe som bol pod extrémnym tlakom. Všetky moje schopnosti boli značne deformované.

Začali sme od základu meniť náš produkt. Zamerali sme sa na koncového užívateľa. Chceli sme osloviť eShopy, ktorých je na svete viac ako 2 milióny a zjednodušiť použitie služby priamo pre nich. Začali sme do produktu zapracovávať umelú inteligenciu. Jej prvé výsledky z testovania boli ohromujúce.

Počas celej tejto tvrdej práce na produkte som mal problémy s investorom. Nakoniec nám za 5 mesiacov, počas ktorých mal vyplatiť plnú výšku investície, nedal ani 20% zo sumy.

Podarilo sa mi získať iných ľudí, ktorí boli ochotní vstúpiť do firmy aj za týchto podmienok. Dohodli sme sa, že starý investor odstúpi a nový vstúpia miesto neho. Bola to ťažká situácia. Nová verzia produktu bola tesne na spadnutie.

Nový investor plnil svoje finančné záväzky na 100%. Mali sme peniaze, produkt skoro vonku. Dosť starostí mi odpadlo, začal som sa viac fokusovať na potrebné záležitosti. Nové spustenie s peniazmi išlo super. Ako to pri startupoch býva, zistili sme, že user nevedel ešte stále náš nástroj používať.

Začali sme ho znova prerábať. Zistili sme, že ak si ľudia nastavia celú reklamnú kampaň sami, trvá im to veľmi dlho. K tomu tá kampaň nie je stále taká kvalitná, ako by sme ju urobili my a viacej s ním musíme komunikovať. Rozhodli sme sa teda, že mu prvotné nastavenie kampane urobíme my.

Nachystať túto verziu už bolo jednoduché, čo sa samotného produktu týka. Väčšia výzva to bola s vnútornými procesmi vo firme. Spustili sme mnohé reklamné kanály a myslím, že sa nám podarila najťažšia vec v celom Startup biznise. Našli sme patern na akvizíciu zákazníka. Zarobili sme prvých pár drobných po skoro 2 a pol roka práce.

V tom najlepšom momente celého projektu som “bol odídený” ako sa ľudovo vraví.

Dnes už startupista nie som.

Toto obdobie bola najťažšie v mojom živote. Rovnako však najobohacujúcejšie. Som strašne rád, že som si tým prešiel. Čo najdôležitejšie som sa naučil ako Startupista ? Tarantula je pre mňa dnes prioritou. Cítim, že potrebujem určite zázemie. Radšej budem mať v projekte 5% a skvelý tím ako 95% a zlých ľudí. Budem sa venovať viac tomu, čo viem a čo mi ide.

Budem sa snažiť mať väčší nadhľad a nebyť workoholikom.

Projekty prichádzajú a odchádzajú. Čas, ktorý máme je len jeden. Ako vraví jeden moj priateľ s pokojom v hlase: “Ešte sa niečo nové rok-dva naučím, a potom založím do 40tky aspoň dve ďalšie úspešné firmy.” Vtip je v tom, že má 35 rokov. Jeho prístup mi vlieva pokoj do žíl.

A hlavne LEAN!!!

PS: Chcel by som strašne moc poďakovať všetkým, ktorí so mnou startupovali.

 

 

Zdroj: dendis.eu, itexperience.sk

Pridať komentár (0)