Abstinujúci alkoholik: Sme prepitý národ, ani východniari nad alkoholom neremizujú, ako si myslia

Na Slovensku sa pije veľa. Silvestrovské oslavy sa nezaobídu bez pohárika niečoho šumivého, večerné pivko po práci je bežné a kto si nechce dať poldeci, je čudný.

Na Slovensku je alkohol legálnou drogou číslo jeden. Ako však objasňujú odborníci, alkoholizmus je chronickou chorobou, nie dôsledok slabého charakteru.

Rovnaký názor zastáva aj Ján Peťko, ktorý už niekoľko rokov úspešne abstinuje. Na základe vlastnej skúsenosti šíril osvetu prostredníctvom besied organizovaných na školách aj vo väzniciach. O skúsenosti s alkoholizmom tiež píše aj vo svojich knihách Démon chľast.

V rozhovore pre Startitup prezradil, ako v dôsledku alkoholizmu prišiel o pôvodnú prácu v médiách aj to, čo vníma za najväčší problém spoločnosti.

„Problém nastáva, keď sviatočné popíjanie skĺzne do pravidelnej konzumácie alkoholu. Hovorí sa, že mužom k vybudovaniu závislosti stačí 10 rokov pravidelného pitia alkoholu, ženám zas 5,“ povedal pre Startitup.

• Aké malo pitie alkoholu dôsledky na Jána? 
• Prečo sme národom alkoholikov?
• Ako sa mu podarilo problému zbaviť?
• Kedy je potrebné, aby človek spozornel, že má problém?

Kedy si alkohol ochutnal po prvýkrát?

V tom čase som bol ešte sopliak. Bolo to na nejakej rodinnej oslave. Keď išli dospelí odprevadiť návštevu, ja som ochutnal.

Čo to bolo?

Niečo tvrdé. Myslím, že sa vtedy pila borovička. Kto pil Spišskú, bol frajer, takže predpokladám, že vtedy šlo o obyčajnú borovičku (smiech).

Bol to pre teba zlomový bod?

Nie, to bol iba prvý kontakt s alkoholom. Také to klasické skúšanie počas mladosti.

Napadlo by ti v tom čase, že raz skončíš na protialkoholickom liečení?

Absolútne nie. Veľmi dlho trvalo, kým som si uvedomil, že nadmerná konzumácia alkoholu je chorobou. Za „socíku“ to bolo tabu. Človek, ktorý mal problém so závislosťou, bol automaticky označený za ožrana či človeka patriaceho do piatej cenovej.

Všetci sa domnievali, že alkoholik má IQ hojdacieho koníka alebo nemá vychodenú ani základnú školu. Opak bol však často pravdou.

Na protialkoholickom liečení stretneš vysoko postavených manažérov aj študentov vysokej školy. V minulosti sa ale vôbec nehovorilo o tom, že ide o psychickú poruchu. Dokonca sa v dostatočnej miere nespomínalo ani to, aké má alkohol následky.

zdroj: Facebook/Johny Peťko

Kedy si sa pristihol pri tom, že piješ veľa a je to problém?

Ak mám byť úprimný, pravidelne som pil od 14 rokov. V tom čase som to nevnímal ako nejaký problém, keďže v rámci môjho okolia pili takmer všetci. Za socializmu sa popíjanie alkoholu vnímalo ako slovenský folklór.

Na to, že mám s alkoholom skutočný problém, som prišiel až počas vysokej školy. Bývalo mi zle, no liečil som sa „sedliacky“. Všetci predsa radili, že ak nám je na druhý deň po alkohole ťažko, je nutné dať si niečo na vyrovnanie hladiny. Ráno som si dal pivo alebo deci, a to ma prebralo.

Postupom času mi ale začalo byť zle aj počas dňa. Baterky som teda dobíjal aj vtedy. Následne to bol ten istý kolobeh – nejaké pivo, jeden frťan a fungoval som ďalej.

Počas vysokej školy som sa takýmto spôsobom vypracoval na úroveň takzvaného hladinkového alkoholika. To znamená, že celý deň potrebuješ prísun alkoholu, aby si bol v akejsi pohode. Už na výške som zažíval prvé ťažké absťáky.

Ako sa prejavovali?

Zimou, teplom, potením aj skľúčenosťou. Keď som ležal, nevedel som si nájsť správnu polohu v posteli. Mal som rôzne halucinácie, bál som sa vlastného tieňa a potreboval mať zasvietené svetlo. Je to šialené aj napriek tomu, že zväčša nejde o fyziologické prejavy.

Kamaráti otvorili novú pojazdnú kaviareň: Rozbehnúť vlastný podnik v dnešnej dobe je to najlepšie rozhodnutie

Často som mal tlak na hrudi a nedalo sa mi dýchať. V začiatkoch trvalo približne 2 až 3 dni, kým som vyliezol z postele a pozviechal sa. Potom som sa mohol konečne osprchovať, najesť a začať fungovať. Po tých preležaných dňoch som si vravel, že sa toho už nikdy nechytím, pretože nechcem, aby mi bolo opäť zle. Akonáhle mi však bolo lepšie, vypil som si znova.

Hovoríš, že alkohol bol v minulosti slovenským folklórom. Platí to aj dnes?

Je to možno hlúpo povedané, ale áno. U nás je to, žiaľ, absolútne bežná, štátom legalizovaná záležitosť. Dokonca aj napriek tomu, že pitie alkoholu môže skĺznuť do ťažkej psychickej choroby, ktorá dokáže zabíjať aj rozvracať rodiny.

zdroj: Unsplash/Julia Nastogadka

Aké dôsledky malo pitie alkoholu v tvojom prípade?

Zavrhla ma rodina, prišiel som o všetky zamestnania aj o úžasné ženy. Zrazu človek zostáva na ulici úplne sám, lebo ho prekuknú aj najlepší kamaráti. Alkoholici totiž dokážu klamať, podvádzať a vymýšľať nenormálne príbehy len preto, aby sa dostali k alkoholu.

Celý proces je ale absolútne pochopiteľný. Rodina ťa má plné zuby, pretože napriek ich prvotným snahám pomôcť, je pomoc z tvojej strany odmietnutá s tým, že problém s alkoholom nemáš.

Neskôr ťa rodina vykopne z domu, lebo, pochopiteľne, nezvláda tvoje správanie sa. Potom sa vždy nájdu kamaráti, ktorí ťa prichýlia. Založia ťa peniazmi a ty môžeš s alkoholom pokračovať. Až keď ťa prekuknú všetci, skončíš na ulici. Zrazu sa prichytíš pri kontajneri, s milenkou v umelej fľaši za 90 centov a celý premočený. Tam už je konečná.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Kedy Ján prvýkrát ochutnal alkohol
• Ako zistil, že s ním má naozaj problém
• Zistíš, ako vyzerá bežný deň alkoholika, ktorý stratil všetky zábrany a potrebuje piť doslova každú hodinu, aj v noci
• Ako Slovensko lieči alkoholikov a či je liečba iná ako v minulosti
• Čo na jeho správanie hovorila rodina a či skončil na ulici, sa dozvieš v úprimnej spovedi

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom