Pandemická komisia schválila predĺženie núdzového stavu o ďalších 30 dní

  • Pacienti po prekonaní koronavírusu potrebujú pohybovú či dychovú rehabilitáciu, kognitívny tréning
  • Pomôcť môže aj kúpeľná starostlivosť
  • Pandemická komisia schválila predĺženie núdzového stavu o ďalších 30 dní
Bratislava Deň Zeme klíma UFO
TASR/Jakub Kotian
  • Pacienti po prekonaní koronavírusu potrebujú pohybovú či dychovú rehabilitáciu, kognitívny tréning
  • Pomôcť môže aj kúpeľná starostlivosť
  • Pandemická komisia schválila predĺženie núdzového stavu o ďalších 30 dní

Ako SITA informuje, pandemická komisia schválila predĺženie núdzového stavu o ďalších 30 dní a odporučila vláde prijať v tejto veci kladné stanovisko.

Komisia taktiež navrhla ukončiť pravidelné testovanie v školách a nahradiť ho intervenčným testovaním v školských zariadeniach okrem testovania v čiernych okresoch podľa COVID-automatu.

Ako ďalej informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová, v školách v čiernych okresoch zostáva podľa platného COVID-automatu v prípade detí na prezenčnej výučbe pravidelné testovanie v doterajšom nastavení.

„Členovia komisie sa oboznámili s aktuálnou epidemiologickou situáciu, ako aj s možnosťou lokalizácie koronavírusu prostredníctvom spodných vôd, ktoré je aktuálne predmetom diskusie v rámci testovacej stratégie a informáciu zobrali na vedomie,“ uzavrela hovorkyňa.

Viac ako 75 % pacientov má po prekonaní COVID-19 následky

Po roku boja s pandémiou už odborníci vedia, že COVID-19 nepostihuje len pľúca, ale ide o systémové ochorenie. Taktiež, že sa nekončí prekonaním akútnej infekcie a viac ako 75 % pacientov má po prekonaní ochorenia následky, uvádza TASR.

Následky koronavírusu môžu poškodiť srdcový sval, postihujú cievy, narúšajú zrážanie krvi a spôsobujú tromboembolizmus. Poškodený môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky, avšak ďalšiu veľkú skupinu pacientov tvoria tí, ktorí trpia depresiami, úzkosťami alebo posttraumatickým stresom.

Pandémia koronavírusu zároveň ukazuje, že využívanie telemedicíny by mohlo významne uľahčiť kontakt lekára a pacienta a aj manažovanie jeho ochorenia. Zhodli sa na tom odborníci v diskusii Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED s názvom 120 minút o slovenskom zdravotníctve.

koronavírus zdravotníctvo starostlivosť covid-19
zdroj: TASR/Henrich Mišovič

Väčšina pacientov má následky

Post-covidový syndróm je stav, ktorého príznaky prichádzajú po akútnej fáze ochorenia ako následok postihnutia COVID-om, zatiaľ čo v prípade dlhého COVID-u ide o pretrvávajúcu infekciu stále prítomnú v organizme.

Lekári sa začínajú stretávať práve s týmito dvomi stavmi pacientov, pričom zatiaľ nie je možné vysvetliť, čo konkrétne ich spôsobuje, ako dlho budú trvať a či sa nestanú chronickými.

„Vyše 75 % pacientov má po prekonaní COVID-u následky. V niektorých prípadoch ide o pacientov, ktorým sa zdravotné komplikácie vyskytli buď v dôsledku infekcie, alebo ako následok dlhodobej intenzívnej liečby. Napriek tomu, že takáto liečba v mnohých prípadoch zachraňuje životy, má aj svoje nežiadúce účinky,“ objasňuje internista a diabetológ Peter Jackuliak.

S mutáciami sa menia rizikové skupiny

Koronavírusová infekcia podľa pneumológa Štefana Laššana postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém. Pacienti majú poškodenú cievnu stenu, narušenú zrážanlivosť krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín, pričom s príchodom nových variantov koronavírusu sa mení aj riziková skupina pacientov.

„Zatiaľ čo v prvej vlne išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz liečime aktívnych ľudí vo veku od 40 do 60 rokov, ktorí môžu mať spoločného menovateľa nadváhu, obezitu, ľahký diabetes či dobre liečenú hypertenziu,“ dodáva pneumológ.

Koronavírusová infekcia zanecháva zmeny aj na srdcovom tkanive, ktoré v mnohých prípadoch nie je možné štandardnými vyšetrovacími metódami odhaliť.

„V kardiológii sa stretávame so zápalom srdcového svalu, ktorý môže prejsť do chronicity a skončiť až srdcovým zlyhávaním. Druhým problémom je, že ak má pacient už existujúce srdcové zlyhávanie alebo iné kardiovaskulárne ochorenia, stúpa pravdepodobnosť, že po infikovaní bude mať veľmi ťažký priebeh ochorenia,“ hovorí Ľuboš Urban z Oddelenia arytmií z NÚSCH, a.s. Bratislava.

oronavírus zdravotníctvo starostlivosť covid-19
zdroj: TASR/Michal Svítok

Pomôcť môže aj kúpeľná liečba

Pre pandémiu, pacientske obavy z nákazy v nemocničných priestoroch či bagatelizovanie príznakov, zlyháva podľa Urbana starostlivosť o pacientov, ktorých medicína dokáže efektívne liečiť. Ide najmä o pacientov s akútnym infarktom myokardu či s cievnou mozgovou príhodou.

Podľa odborníkov by mala byť následná starostlivosť o pacientov po COVID-e multidisciplinárna, pretože dlhodobé pretrvávanie symptómov často nie je možné rutinnými vyšetreniami diagnostikovať.

Pacienti po prekonaní COVID-u potrebujú pohybovú či dychovú rehabilitáciu, kognitívny tréning, ale vrátiť ich späť do života môže pomôcť aj kúpeľná starostlivosť.

Skúsil by si po prekonaní koronavírusu kúpeľnú starostlivosť?

„Slovenské zdravotníctvo dokáže pacientov odliečiť akútne, poskytnúť im najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale mnoho pacientov je invalidizovaných alebo dokonca zomiera v dôsledku chýbajúcej post-akútnej starostlivosti. Práve takáto, kúpeľná či rehabilitačná starostlivosť by ušetrila ďalšie možné náklady pre zdravotnícky systém v prípade, že sa u pacientov vyskytnú pridružené ochorenia alebo komplikácie,“ konštatuje Vladimír Mičieta z SK+MED.

Kontakt lekára a pacienta by významne uľahčilo využívanie telemedicíny. Podľa Mičietu je však dôležité, aby manažovanie pacienta prostredníctvom telemedicíny bolo považované za reálny lekársky výkon zaplatený zdravotnou poisťovňou. Na Slovensku má s telemedicínou najväčšiu skúsenosť odbor kardiológie.

Zdroj: SITA

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech