Skrytý spúšťač závratov: Odborníci upozorňujú na 4 nenápadné návyky, ktoré robí aj väčšina Slovákov

Máš pocit, že sa ti občas zatočí hlava, cítiš neistotu pri chôdzi alebo zvláštnu nestabilitu, hoci si inak zdravý? Takéto problémy sa čoraz častejšie objavujú aj u mladších ľudí. Ako informoval web Hindustan Times, odborníci upozorňujú, že za nimi nemusia stáť len zdravotné komplikácie, ale aj niektoré každodenné návyky.

Podľa doktora Anirbana Biswasa z Institute of Neurotology v Pacific OneHealth sa v ambulanciách objavujú nielen starší pacienti, ale aj študenti či ľudia vo veku okolo 20 a 30 rokov. Sťažujú sa na závraty, tlak v hlave, poruchy rovnováhy, citlivosť na pohyb alebo pocit, akoby sa vznášali. Mnohí pritom netušia, že spúšťačom môže byť ich životný štýl.

Nekonečné večerné scrollovanie

Ležanie v posteli s mobilom v ruke sa môže zdať neškodné, no podľa odborníka výrazne zaťažuje mozog aj zmyslové systémy. Dlhodobé sledovanie rýchlo sa meniaceho vizuálneho obsahu môže nadmerne stimulovať zrakový systém. Výsledkom môžu byť závraty, únava očí, zvýšená citlivosť na pohyb či problémy so spánkom.

Doktor zároveň upozornil, že u ľudí s predispozíciou na migrény môžu byť tieto dôsledky ešte výraznejšie, a to aj v prípade, že sa migrény neprejavujú typickými bolesťami hlavy.

Dlhé hodiny s hlavou v predklone

Ďalším problémom je takzvaný „tech neck“, teda držanie tela, pri ktorom je hlava neustále naklonená smerom k obrazovke. Takáto poloha vytvára neprimeraný tlak na svaly krku aj nervové štruktúry, ktoré sa podieľajú na regulácii rovnováhy.

V hlbokých krčných svaloch sa nachádzajú špeciálne senzory podobné tým, ktoré máš napríklad na chodidlách alebo v kĺboch. Ich úlohou je informovať mozog o polohe hlavy vzhľadom na telo. Ak sa tieto svaly dostanú do kŕča v dôsledku nesprávneho držania tela, môže vzniknúť pocit nestability alebo neistoty.

Spánok ako nepovinná súčasť dňa

Nepravidelný spánkový režim, nočná práca či časté ponocovanie narúšajú cirkadiánny rytmus a znižujú kvalitu spánku. To sa následne odráža na fungovaní mozgu aj systému zodpovedného za udržiavanie rovnováhy.

Podľa doktora Biswasa sa môže objaviť pocit nestability, mentálna zahmlenosť alebo dojem, že „niečo v hlave nie je v poriadku“. Nedostatok spánku sa zároveň čoraz častejšie spája s vertigom súvisiacim s migrénami a opakovanými epizódami nerovnováhy.

Neustály stres a napätie

Chronický stres a úzkosť dokážu nadmerne aktivovať nervový systém. Mozog sa potom stáva citlivejším na pohyb a bežné pohybové podnety môže vyhodnocovať intenzívnejšie než za normálnych okolností.

Niektorí ľudia počas dlhodobého psychického vyčerpania pociťujú ľahkú malátnosť, odpojenie od okolia alebo problémy s rovnováhou. Často si pritom neuvedomujú, že za týmito prejavmi môže byť neurologická reakcia organizmu na stres.

Ignorovanie prvých varovných signálov

Odborníci zároveň upozorňujú, že opakované závraty netreba podceňovať. Medzi varovné príznaky patria aj problémy s rovnováhou pri chôdzi, tlak alebo ťažoba v hlave, pocit tlaku v ušiach, nevoľnosť či dojem vznášania sa.

Mnohí ľudia si tieto prejavy vysvetľujú ako obyčajnú únavu alebo slabosť. Ak však pretrvávajú, odborníci odporúčajú vyhľadať lekára. Odkladanie vyšetrenia totiž môže viesť k postupnému zhoršovaniu vestibulárnych porúch, ktoré stoja za problémami s rovnováhou.

Keď máš pocit pohybu

Vertigo sa prejavuje pocitom, že sa pohybuje tvoje telo alebo okolie, aj keď sa v skutočnosti nič nehýbe. Človek môže vnímať otáčanie, kývanie alebo stratu stability. Často sa pridáva nevoľnosť, vracanie, potenie či problémy s chôdzou a príznaky bývajú výraznejšie pri pohyboch hlavy. O téme informoval web Najlekáreň.

Najčastejšie súvisí s ochoreniami vnútorného ucha, medzi ktoré patrí napríklad BPPV, Ménierova choroba alebo vestibulárna neuritída. Za vertigom však môžu stáť aj ochorenia mozgu, neurologické diagnózy, poranenia hlavy, problémy so srdcom, nízka hladina cukru v krvi, migrény či úzkostné poruchy.

Príznaky môžu byť rôzne

Okrem samotných závratov sa môžu objaviť aj ďalšie prejavy. Patria medzi ne nevoľnosť, vracanie, úzkosť, panika, hyperventilácia, zmeny krvného tlaku, rozmazané videnie alebo nekontrolované pohyby očí. Niektorí ľudia majú pocit omdlievania alebo tendenciu padať na jednu stranu.

Dĺžka trvania závisí od príčiny. Závraty môžu trvať niekoľko sekúnd, hodín, dní, ale v niektorých prípadoch aj celé týždne.

Diagnostika a možnosti liečby

Lekári sa pri diagnostike snažia určiť, či problém pochádza z periférneho alebo centrálneho systému rovnováhy. Využívajú pritom neurootologické vyšetrenia, CT, magnetickú rezonanciu či ďalšie špecializované testy.

Liečba závisí od vyvolávajúcej príčiny. Používajú sa lieky na zmiernenie závratov, liečba migrén, rehabilitačné cvičenia či takzvané repozičné manévre. Dôležitú úlohu zohráva aj dostatočný pitný režim, obmedzenie alkoholu, kofeínu a fajčenia, ako aj bezpečné prostredie počas období, keď sa závraty objavia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti