AKTUÁLNE: Slovenskí žiaci sa zlepšili v prírodných vedách. Testovanie PISA však odhalilo aj vážne nedostatky

Slovenskí 15-roční žiaci si v medzinárodnom testovaní PISA 2025 polepšili najmä v prírodovednej gramotnosti. Oproti predchádzajúcemu cyklu z roku 2022 dosiahli v tejto oblasti v priemere o 13 bodov viac. Zlepšenie je štatisticky významné aj v porovnaní s výsledkami z roku 2018.

V matematike a čitateľskej gramotnosti sa však výsledky slovenských žiakov oproti roku 2022 štatisticky významne neposunuli. Kým v matematickej gramotnosti sa Slovensko dostalo nad priemer krajín OECD, v prírodovednej a čitateľskej gramotnosti stále zaostáva.

Výsledky zároveň ukazujú, že počet žiakov, ktorí majú vážne problémy so zvládnutím základných zručností, zostáva vysoký. 

Problémom zostáva čítanie

V prírodovednej gramotnosti patrí do rizikovej skupiny 26,6 percenta slovenských žiakov. V roku 2022 ich bolo 30,6 percenta, čo predstavuje zlepšenie.

Horšia situácia je v matematike a čítaní. V matematickej gramotnosti je v rizikovej skupine 32,2 percenta žiakov, v čitateľskej gramotnosti dokonca 34,4 percenta. V oboch týchto oblastiach sa však zmena oproti predchádzajúcemu cyklu nepovažuje za štatisticky významnú.

Na opačnom konci rebríčka sa v matematike zvýšil aj podiel najúspešnejších žiakov. Oproti roku 2022 ich pribudlo 1,8 percentuálneho bodu, pričom aj tento rozdiel je štatisticky významný.

V čítaní nedosahujú ani priemer OECD

Najväčší problém zostáva pri čítaní. Minimálnu úroveň čitateľskej gramotnosti dosiahlo 66 percent slovenských žiakov, kým priemer OECD je 69 percent. Na úrovni 5 alebo vyššej boli iba 3 percentá slovenských pätnásťročných, v OECD je to dvojnásobok.

Jedným z výrazných zistení PISA 2025 sú sociálne rozdiely vo výsledkoch. Žiaci z ekonomicky a sociálne zvýhodneného prostredia dosiahli v prírodných vedách v priemere o 114 bodov viac než ich znevýhodnení rovesníci. Priemerný rozdiel medzi týmito skupinami v krajinách OECD je pritom 85 bodov.

OECD zároveň uvádza, že sociálno-ekonomické postavenie vysvetľuje na Slovensku 21 percent rozdielov vo výsledkoch z prírodných vied. V priemere OECD je tento podiel 12 percent.

Medzi rokmi 2015 a 2025 sa tento rozdiel na Slovensku zásadne nezmenšil. Výkon sociálne zvýhodnených žiakov sa zlepšil, zatiaľ čo u znevýhodnených zostal stabilný.

Žiaci už bežne používajú umelú inteligenciu

PISA 2025 sa pozrela aj na to, ako mladí ľudia využívajú digitálne technológie a umelú inteligenciu. 46 percent slovenských žiakov uviedlo, že AI chatboty pri učení využíva aspoň raz týždenne. Umelú inteligenciu používajú napríklad na tvorbu textov pre školské zadania, čo uviedlo 36 percent žiakov. Na zhrnutie textu ju využíva 32 percent.

Slovenskí žiaci zároveň trávia v škole priemerne 1,7 hodiny denne používaním digitálnych zariadení na vzdelávacie aktivity. Ďalších 1,5 hodiny denne ich podľa vlastných odpovedí využívajú na voľnočasové aktivity. Priemer OECD pri voľnočasovom používaní je 1,1 hodiny.

Digitálne rozptýlenie pritom môže mať súvis s výsledkami. Žiaci, ktorí uviedli, že ich spolužiaci sú počas väčšiny alebo všetkých hodín prírodných vied často rozptyľovaní digitálnymi zariadeniami, dosiahli na Slovensku v priemere o 16 bodov menej než tí, ktorí takúto rozptýlenosť neuvádzali.

Školám chýbajú aj materiály

Výsledky PISA zachytávajú aj podmienky, v ktorých slovenskí žiaci študujú. Nedostatok pedagogických pracovníkov považujú riaditelia za problém v školách, ktoré navštevuje 34 percent testovaných žiakov.

Ešte alarmujúcejšie sú však čísla pri materiálnom vybavení. 49 percent žiakov chodí do škôl, ktorých riaditelia uviedli, že vyučovanie aspoň do určitej miery komplikuje nedostatok vzdelávacích materiálov. V roku 2022 išlo o 40 percent.

Nedostatok fyzickej infraštruktúry, napríklad problémové budovy či vybavenie, sa týka škôl, ktoré navštevuje 45 percent žiakov. V roku 2022 to bolo 30 percent.

Drucker upozorňoval, že výsledky neprídu okamžite

Minister školstva Tomáš Drucker podľa TNlive.sk ešte pred zverejnením výsledkov upozorňoval, že zmeny v školstve sa nemusia v medzinárodnom testovaní prejaviť okamžite.

Podľa ministra nemožno očakávať, že opatrenia prijaté v posledných troch či štyroch rokoch sa automaticky premietnu do výsledkov PISA.

Drucker zároveň pripustil, že výsledky nemusia byť pre Slovensko „ohromujúce“. Zároveň však tvrdí, že prijaté opatrenia majú pomôcť zastaviť zhoršovanie výsledkov v jednotlivých gramotnostiach.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: TVNoviny.sk, PISA