Amerika porazila Sovietsky zväz. Čína môže byť pre najsilnejšiu armádu sveta príliš veľké sústo (KOMENTÁR)

Amerika dokázala Sovietsky zväz prebiť kombináciou technologickej prevahy, aliancií a schopnosti dlhodobo znášať náklady súperenia. Lenže presne tento reflex, zopakovať recept zo studenej vojny, dnes naráža na tvrdý limit.

Podľa profesorky Jennifer Land z think-tanku Chatham House je jadro problému inde, nie v tom, či Čína doháňa USA, ale v tom, že už je systémovým súperom v mierke, ktorú studená vojna nepoznala v tejto ekonomickej sile. A New York Times k tomu pridáva nepríjemný vojenský detail: americká armáda je v scenároch vojny s Čínou zraniteľná spôsobom, ktorý by sa v deväťdesiatych rokoch považoval za nemysliteľný.

Čína nie je ZSSR, je superveľmocný konkurent

Land priamo tvrdí, že hádať sa, či Čína dobehne USA, míňa pointu a jej merania ukazujú, že Čína je dnes už viac mocná, ako bol Sovietsky zväz počas studenej vojny. Teda nejde len o ďalšiu veľmoc, ale o superveľmoc.

Zároveň pripomína, že aj druhé miesto historicky stačilo na nebezpečné bezpečnostné súperenie. ZSSR mal podľa nej najviac okolo 40 percent amerického HDP, no aj tak dokázal desaťročia formovať americkú národnú bezpečnostnú politiku.

Pointa pre dnešok je nepríjemná. Ak sa Washington spolieha na to, že Čína ekonomicky nevydrží, hrá hazard. Land to pomenúva priamo: stavať stratégiu na predpoklade kolapsu konkurenta je zlý návod.

zdroj: TASR/AP, Huizhong Wu

Obraz, ktorý sa v Pentagóne nečíta ľahko

Denník New York Times vo svojej reportáži opisuje utajené hodnotenie Pentagonu, Overmatch brief, ako konzistentné a znepokojujúce. Vkladá do textu výpoveď ministra obrany, „v našich vojnových hrách proti Číne prehráme zakaždým.“

Zároveň zaznieva aj druhá, ešte dôležitejšia veta. Problémom nie je len výsledok hypotetickej vojny o Taiwan, ale prehnaná závislosť USA od drahých a zraniteľných systémov, zatiaľ čo protivníci nasadzujú lacné a technologicky vyspelé prostriedky.

Toto je presne ten moment, kde studená vojna prestáva byť pohodlnou analógiou. Vtedy fungovalo aj míňanie súpera, lebo protivník kopíroval podobný model. Dnes NYT tvrdí, že Spojené štáty riskujú, že budú míňať obrovské sumy na symboly moci, ktoré v reálnom konflikte nemusia prežiť prvú fázu.

Drahé platformy, lacné zabíjanie a nový druh opotrebovania

NYT dáva konkrétny príklad, lietadlovú loď U.S.S. Gerald R. Ford s cenovkou približne 13 miliárd dolárov, bez započítania lietadiel a sprievodu. A kontrastuje to s realitou, kde Čína nahromadila arzenál okolo 600 hypersonických zbraní a kde malé robotické zbrane menia vojnu. Ukrajina je v tomto kontexte laboratóriom. Lacné drony, námorné bezposádkové prostriedky a masová výroba menia logiku boja na opotrebovanie.

Ak je pravda, že USA zatienili ZSSR aj priemyselnou kapacitou a adaptáciou, potom je zlá správa jasná. NYT tvrdí, že Amerika dnes stráca schopnosť vyrábať tradičnú muníciu vo veľkom a rýchlo. V dlhšom konflikte by rýchlo došli kľúčové zásoby.

Bipolarita ruší komfort stredných hráčov

Land ide ešte vyššie. Svet je podľa nej v jadre bipolárny, nad prahom supermocí sú len USA a Čína. A bipolarita má vlastné pravidlo, zabezpeč si svoju „záhradku“. Preto sa súperenie neodohráva iba v Taiwanskom prielive, ale aj v Latinskej Amerike či v širšom okolí veľmocí. V takom prostredí sa podľa nej mení aj situácia menších štátov. Mantra „nenechajte nás si vyberať“ je luxus, ktorý bipolarita postupne berie.

Tu sedí aj politická pointa. Ak je Čína príliš veľké sústo, tak nie preto, že je neporaziteľná, ale preto, že súperenie preniká do všetkých domén naraz, do ekonomiky, technológií, infraštruktúry, kyberpriestoru aj aliancií.

Problém nie je rozpočet, ale schopnosť meniť návyky

NYT síce spomína ambíciu zvýšiť výdavky nad 1 bilión dolárov, ale varuje, že veľká časť môže byť premrhaná na kapacity, ktoré zväčšujú slabiny. Land zas upozorňuje, že podceniť konkurenta je strategická chyba. Spoločný menovateľ je triezvy. USA v studenej vojne vyhrali aj preto, že vedeli inovovať rýchlejšie, než súper. Dnes sa musia najprv naučiť inovovať rýchlejšie, ako vlastná byrokracia.

Ak platí, že Čína je už superveľmoc a nie ďalší ZSSR, potom sa Amerika nehrá o zopakovanie minulosti. Hrá o to, či dokáže včas zahodiť pohodlné predstavy o vojne, priemysle a moci skôr, než ich zahodí realita.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie