Analytici odhaľujú: Takto sa na Slovensku „kreatívne“ zneužívajú PN-ky aj invalidné dôchodky

Téma sociálnych istôt a štátnej pomoci patrí na Slovensku medzi najcitlivejšie oblasti verejnej diskusie. Každý zásah do systému, ktorý chráni občanov pri strate zdravia, vyvoláva prirodzené obavy. Nová diskusná štúdia Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR však prináša dáta, ktoré nemožno ignorovať.

Analytici v nej pomenúvajú miesta, kde slovenský sociálny štát stráca adresnosť a kde sa miliardy eur z tvojich daní nevyužívajú efektívne.

Podľa zistení štúdie Slovensko ročne vynakladá na práceneschopnosť a invaliditu takmer 2 miliardy eur. Štúdia pritom neprichádza s cieľom škrtať pomoc pre zraniteľných, ale identifikuje priestor na ročnú úsporu vo výške 140 až 217 miliónov eur. Tieto prostriedky by sa dali získať lepším nastavením pravidiel a elimináciou špekulatívneho správania, ktoré súčasná legislatíva neúmyselne umožňuje.

Takmer dve miliardy eur ročne a hľadanie adresnosti

Slovenský systém sociálneho poistenia v oblasti choroby a invalidity predstavuje výdavky na úrovni približne 1,5 % HDP. V porovnaní s okolitými krajinami ide o mierne vyššie číslo, čo samo o sebe nie je problémom, ak je pomoc smerovaná správne.

Systém stojí na dvoch pilieroch: nemocenskej dávke, ktorá má vykryť krátkodobý výpadok príjmu počas liečby, a invalidnom dôchodku, ktorý kompenzuje dlhodobý pokles schopnosti zarábať.

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

Autori štúdie hneď v úvode priznávajú, že základná funkcia systému je zachovaná. „Slovenský sociálny systém chráni pred stratou príjmu pri zhoršenom zdravotnom stave relatívne dobre,“ konštatuje ÚHP.

Dôkazom je fakt, že ľudia so zdravotným postihnutím sú u nás ohrození chudobou najmenej v celej Európskej únii. Prečo teda analytici navrhujú zmeny? Odpoveď je pragmatická.

„Vzhľadom na stav verejných financií, demografické výzvy a finančnú kondíciu Sociálnej poisťovne je potrebné hľadať úspory aj v systéme sociálneho poistenia,“ vysvetľuje štúdia. Zámerom teda nie je spochybniť existenciu dávok, ale „identifikovanie opatrení, ktoré pomôžu udržať štandard sociálnej ochrany za menej peňazí.“

PN ako nástroj na preklenutie obdobia bez práce

Jedným z najvýraznejších zistení materiálu je fakt, že práceneschopnosť (PN) sa v nemalej časti prípadov nevyužíva zo zdravotných dôvodov. Dáta ukazujú, že pre mnohých slúži ako dočasný finančný vankúš v momente, keď prichádzajú o prácu.

Najviac to ilustruje štatistika odchodov zo zamestnania. Zamestnanci, ktorí končia v práci, čerpajú PN až 2,5-krát častejšie ako tí, ktorí majú stabilné miesto. Zdravotný stav populácie sa pritom logicky nemení podľa toho, kedy komu končí výpovedná lehota. Korelácia medzi blížiacou sa stratou zamestnania a náhlou chorobou je podľa ÚHP príliš tesná na to, aby šlo o náhodu.

zdroj: Útvaru hodnoty za peniaze

Ešte jasnejší signál vysiela sezónnosť v určitých odvetviach. „Špekulatívne správanie naznačuje aj mimoriadne vysoká sezónnosť práceneschopnosti v niektorých odvetviach, napríklad vo výstavbe ciest a diaľnic,“ uvádza štúdia.

V stavebníctve a poľnohospodárstve krivka chorobnosti prudko stúpa v zimných mesiacoch, teda presne v čase, keď je v týchto sektoroch útlm a pracovníci by inak zostali bez príjmu. PN-ka tak v týchto prípadoch supluje iné dávky alebo priamo nahrádza mzdu počas sezónnej prestávky.

Analytici preto radia Sociálnej poisťovni, aby svoje kontrolné kapacity využívala strategickejšie.

„Kontroly by sa mali zamerať najmä na skupiny ľudí, ktoré majú výrazne vyššiu mieru práceneschopnosti ako priemerní pracujúci. Patria sem napríklad zamestnanci odchádzajúci zo zamestnania, dobrovoľne poistené osoby, zamestnanci personálnych agentúr alebo pracujúci z konkrétnych regiónov, ako sú Kysuce či severovýchod Slovenska,“ píše sa v dokumente.

Účelom nie je šikana chorých, ale ochrana prostriedkov, ktoré do systému odvádzaš aj ty a tvoj zamestnávateľ.

Súbeh dávok a 18-mesačná ochrana na účet štátu

Súčasné nastavenie systému umožňuje kombinovať rôzne typy štátnej podpory spôsobom, ktorý prekračuje pôvodný zmysel sociálneho poistenia. Štúdia upozorňuje, že nemocenské dávky v plnej výške dnes poberajú napríklad aj dobre zarábajúci pracujúci dôchodcovia, ktorí už majú jeden stabilný príjem od štátu istý.

„Špeciálnym prípadom sú novopriznaní invalidní dôchodcovia, ktorí pri spätnom vyplácaní dôchodku často poberajú obe dávky za rovnaké obdobie a rovnakú diagnózu,“ konštatujú autori.

Ešte vypuklejším problémom je kumulácia dávok pri strate zamestnania. Legislatíva umožňuje, aby si si po odchode z práce uplatnil nárok na PN a následne prešiel na dávku v nezamestnanosti. „K akumulácii dávok dochádza aj pri odchádzajúcich zamestnancoch, ktorí teoreticky môžu po odchode zo zamestnania poberať náhradu príjmu až 18 mesiacov,“ upozorňuje štúdia.

Menej papierov, viac kontroly: PN na Slovensku prechádza veľkými zmenami

Tento model pozostáva z 12 mesiacov práceneschopnosti a následných 6 mesiacov podpory v nezamestnanosti. Hoci je tento postup formálne legálny, podľa ÚHP popiera základnú úlohu poistenia, ktorou by mala byť primárne „náhrada výpadku príjmu zo zárobkovej činnosti“ v akútnej situácii, nie dlhodobé pasívne poberanie viacerých príspevkov.

Ako modernú alternatívu k súčasnému stavu štúdia navrhuje zavedenie takzvanej fázovanej PN. Tento model úspešne funguje vo viacerých európskych krajinách a odstraňuje čiernobiele vnímanie práce a choroby.

„Pracujúci by tak nemal na výber iba medzi plným liečebným a plným pracovným režimom, ale mohol by dočasne pracovať menej hodín a poberať čiastočnú dávku,“ popisuje štúdia.

Takýto prístup by ti umožnil nestratiť kontakt s pracovným prostredím, zachovať si pracovné návyky a zároveň by šetril peniaze v systéme.

Invalidita ako diagnóza bez ohľadu na profesiu

Pravdepodobne najpálčivejšou témou štúdie je spôsob, akým štát posudzuje invaliditu. Dnes sa pri priznávaní dôchodku hľadí takmer výlučne na tabuľkovú diagnózu. Systém v podstate nezaujíma, kto si a čo v živote robíš. Štúdia tento nedostatok ilustruje na veľmi zrozumiteľnom príklade.

„Napríklad človek s ochrnutím dolných končatín má nárok na rovnako vysoký invalidný dôchodok bez ohľadu na to, či pracuje manuálne alebo v kancelárii,“ píšu analytici.

Pre murára, ktorého profesia stojí na fyzickej mobilite, znamená takáto diagnóza absolútnu stratu schopnosti zarábať. Pre programátora, ktorý pracuje za počítačom a často z domu, to však nemusí znamenať takmer žiadnu zmenu v pracovnom výkone ani pokles mesačného príjmu.

Štát pritvrdil a PN-ky sú na 25-ročnom minime: Minuloročné úspory dosiahli 140 miliónov eur

„Tento systém často vedie k nadkompenzácii straty príjmu, keď je formálne priznaný pokles schopnosti pracovať vyšší ako skutočný pokles príjmu zo zárobkovej činnosti,“ upozorňujú autori. Miera tvojej invalidity sa tak v praxi meria len cez lekársky nález, ale neberie do úvahy tvoju skutočnú ekonomickú situáciu.

ÚHP preto navrhuje prechod na spravodlivejší model. Jednou z ciest je „posudzovanie miery invalidity nielen na základe zdravotného stavu, ale aj podľa pracovnej situácie a skutočného poklesu príjmu invalidného dôchodcu.“

Ďalšou možnosťou, ktorá by priniesla úspory, je zavedenie progresívneho krátenia dôchodku.

„Invalidný dôchodok by sa mohol krátiť, ak kombinovaný príjem z invalidného dôchodku a pracovnej činnosti presiahne príjem pred priznaním invalidity,“ navrhuje štúdia. Cieľom je, aby štát kompenzoval reálnu stratu, nie aby vytváral „bonus“ k plnohodnotnému zárobku u profesií, ktoré zdravotné obmedzenie fyzicky neblokuje.

10 opatrení pre lepšiu budúcnosť verejných financií

Analytický tím sformuloval celkovo 10 konkrétnych krokov, ktoré by mali systém vrátiť do rovnováhy. Autori otvorene priznávajú, že nejde o kozmetické úpravy. „Niektoré opatrenia si vyžadujú istú zmenu paradigmy, keďže vytvárajú úsporu obmedzením dávok pre ľudí s viacerými dávkami alebo s vyššími príjmami,“ uvádza sa v dokumente.

Celkový potenciál úspory na úrovni 217 miliónov eur nie je zanedbateľný. Podľa ÚHP by sa tieto peniaze dali využiť adresnejšie, napríklad na pomoc ľuďom s najnižšími príjmami, alebo na sanáciu dlhodobého deficitu Sociálnej poisťovne.

Je dôležité rozumieť tomu, čo tento materiál je. Nejde o schválený vládny program ani o hotovú legislatívu. Je to diskusná štúdia, ktorej cieľom je otvoriť odbornú debatu založenú na faktoch, nie na emóciách.

„Materiál ponúka možné zmeny a prináša podnety na dlhodobejšie systémové reformy. Nereprezentuje však priority vlády, Ministerstva financií SR ani Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,“ prízvukujú autori.

Sociálny štát musí byť postavený na pevných základoch a vzájomnej dôvere. Ak systém dovoľuje zneužívanie PN-ky ako náhrady za zimnú sezónu alebo vypláca plné invalidné dôchodky ľuďom, ktorých príjem sa nezmenil, stráca dôveryhodnosť v očiach tých, ktorí doň prispievajú.

Diskusná štúdia ÚHP je pozvánkou k tomu, aby sme sa o týchto témach začali rozprávať profesionálne a bez zbytočných predsudkov. O tom, či sa tieto návrhy stanú realitou, rozhodne politická vôľa, no argumentačný základ je už položený na stole.