Ani Javelin, ani Stinger, ani turecké drony. Najviac škody narobila Rusom úplne iná zbraň

Z médií sa občas môže zdať, že za úspechom ukrajinskej armády sú najčastejšie prenosné protitankové zbrane, ako sú Javeliny alebo NLAW.

Často sa spomínajú aj prenosné protilietadlové systémy typu MANPADS (Stinger, Strela, Piorun), ktoré mali zasiahnuť ruské vrtuľníky a lietadlá. Ospevované sú aj turecké drony Bayraktar, ktorých úspechy si vyslúžili dokonca vlastnú pesničku.

Svet aj Ukrajina s hrôzou očakáva 9. máj. Expert prezradil, či sa máme naozaj obávať

Pravdou však je, že najväčšie škody narobila Rusom stará dobrá delostrelecká technológia, prípadne kombinácia západných zbraní, taktiky prepadnutia a následného použitia delostrelectva.

„Protitankové strely Rusov spomalili, ale to, čo ich zabilo, bolo naše delostrelectvo,“ povedal poradca generála Valerija Zalužného, ​​ktorý je veliteľom ukrajinských ozbrojených síl a analytikom Jackovi Watlingovi a Nickovi Reynoldsovi z Kráľovského inštitútu služieb v Londýne (RUSI).

Každý z prvkov zohrá svoju úlohu, najviac škody ale narobí delostrelectvo 

Bývalý minister obrany Andrij Zagorodnyuk vysvetlil agentúre Bloomberg prepojenie týchto obranných prvkoch na príkladoch z Buče a Kyjeva.

Po oslobodení mesta našli Ukrajinci nielen stovky mŕtvych ľudí zavraždených ruskými vojakmi, ale aj zničený konvoj ruských tankov.

Konvoj sa podarilo spomaliť prepadom, pričom ho prepadli dve desiatky ukrajinských dobrovoľníkov, vyzbrojených kalašnikovmi, loveckými puškami a granátometmi zo sovietskej éry.

Zdržanie kolóny tvorenej približne 30 vozidlami (tanky, obrnené vozidlá), poskytlo čas na to, aby bola zapojená delostrelecká batéria na okraji hlavného mesta.

Jednotka vyslala nad kolónu bezpilotné drony, ktoré získali súradnice vozidiel. Keď ruské tanky začali vychádzať z Buče, delostrelectvo zaútočilo s vysokou presnosťou.

„Všetky tieto malé skupiny zohrali svoju úlohu, ale väčšinu konvojov zničilo delostrelectvo,“ povedal Zagorodnyuk.

zdroj: SITA/AP, Rodrigo Abd

Mykolaj Bielieskov, vojenský analytik z ukrajinského Národného inštitútu pre strategické štúdie, uvádza, že médiá a Západ preceňovali rolu protitankových zbraní, protilietadlových zbraní či dronov. Naopak, často prehliadaná je rola delostrelectva.

„Keby nebolo delostrelectva, bola by to pre Ukrajinu pri Kyjeve agónia, nie výhra,“ povedal Bielieskov. Súhlasí aj uznávaný vojenský analytik Michael Kofman z neziskovej organizácie CNA.

„Delostrelectvo bolo v tejto vojne oveľa rozhodnejšie, než sa mu pripisovalo uznanie,“ povedal analytik. „Ukrajina potrebuje nielen muníciu pre existujúce systémy, ale (musí) začať s osvojovaním západných delostreleckých systémov, pre ktoré sú munícia a súčiastky dostupnejšie,“ vysvetlil Kofman.

Rusko malo na začiatku vojny viac ako dvojnásobnú prevahu 

Na význam ukrajinského delostrelectva či systémov protivzdušnej obrany upozornili aj predstavitelia administratívy amerického prezidenta Joea Bidena. Pre NBC News uviedli, že tieto systémy sa podarilo vďaka výmene spravodajských informácií v reálnom čase chrániť.

Ukrajinci si tiež uvedomujú, že potrebujú získať prevahu nad ruskými vojskami, ktoré mali na začiatku vojny viac ako o polovicu početnejšie delostrelectvo. Ruská armáda mala v prevádzke takmer 5 000 húfnic a raketometov a viac ako dvojnásobok v skladoch. Ukrajina ich mala celkovo menej ako 2 000.

Problém je tiež nedostatok munície. Ukrajinské delostrelectvo často pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu a jeho rakety majú odlišný kaliber ako západná munícia.

#Ukranian soldiers firing heavy Artillery with 2A18 122mm D-30 #Howitzer. It is a robust piece that focuses on the essential features. It was developed by the Soviet Union in the 1960s. #UkraineRussiaWar pic.twitter.com/GVadbba064

— andre_groten 💙💛 (@angroten) April 12, 2022

Kyjev sa preto pokúša získať viac húfnic a raketometov západnej výroby.

Podľa Forbes viacero krajín, ako Spojené štáty, Holandsko, Francúzsko, už prisľúbilo svoje húfnice. Zbrane týchto krajín sú oveľa modernejšie a často majú aj väčší dosah ako ich ruské náprotivky.

I keď ide o množstvo zbraní rôzneho typu, jedno majú spoločné, väčšina z nich používa rovnakú 155-milimetrovú muníciu štandardu NATO. Muníciu potom môže poskytnúť vo veľkých množstvách ktorákoľvek z mnohých krajín.

Ukrajina sa dostala aj k zbraniam, na ktoré je zvyknutá. Ide o samohybné húfnice 2S1 sovietskej výroby, ktorých dostane od Poľska a Česka najmenej 20.  

Otázne je, či počet darovaných kúskov bude stačiť na novú fázu invázie na Donbase. Ukrajinci tvrdia, že systémov je málo a požadujú viac.

Rusi nevedia, kde majú strieľať 

Na druhej strane, lepšie vyzbrojené Rusko čelí inému problému. Delostrelectvo mu je na nič, pokiaľ nevie, kde mieriť vďaka chýbajúcej vzdušnej dominancii. To bol i prípad prvej fázy ruskej invázie.

„Hoci mali Rusi ťažšie delostrelectvo, chýbal im dobrý obraz o tom, kde sú rozptýlené ukrajinské pozície,“ uviedli v správe analytici z RUSI.

„Zápchy na cestách medzitým znamenali, že ruské delá boli často mimo dosahu ukrajinských batérií, aj keď Ukrajinci boli v dosahu predných ruských pozícií,“ dodali.

Rusko stratilo na Ukrajine vyše 200 kusov delostrelectva, uvádzajú analytici z Oryx, ktorí sledujú straty oboch strán. Ich náhrada nebude ľahká, pretože Rusku chýbajú komponenty vyrábané na Západe, ktoré sú teraz predmetom sankcií.