Anonymní umelci veľkolepo odprezentovali novovzniknutú bratislavskú štvrť Eurovea City

Anonymní performeri v pestrofarebnom oblečení divákom ukázali novovzniknutú bratislavskú štvrť Eurovea City tak, ako ju ešte nikdy predtým nevideli. Dvadsať slovenských performerov z rôznych kútov Slovenska pod vedením asistentky Williho Dornera a vynikajúcej rakúskej choreografky v jednej osobe, Esther Steinkögler, muselo prejsť náročnou prípravou. Počnúc konkurzom, pokračujúc tréningami v exteriéri, až po výsledné performance, ktoré premiérovo predstavili bratislavskému publiku.

Tanečníci, breakdanceri, parkouristi, jogíni, no dokonca aj mažoretky, bojovníci, či akrobati vytvorili mimoriadne súdržný kolektív, ktorý odolal všetkému. Performeri sa vložili do podhubia mosta, vyliezli na plot Ministerstva vnútra, zavesili sa na Národné divadlo, či dokonca obsadili bilboard. Fyzicky aj psychicky náročnú performance však hlavní aktéri zvládli profesionálne a hrdinsky. Ba dokonca sa svorne zhodujú v tom, že túto skúsenosť by absolvovali znova.

Odhaľme teda ľudskú tvár týchto odvážlivcov ukrytú v kostýmoch svižných lentiliek. Ako prebiehala príprava a ako si na túto skúsenosť spomínajú s odstupom času nám prezradia v nasledujúcom rozhovore.

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: Jaroslav Novák

1. Povedzte nám niečo o sebe – čomu sa venujete, aké su Vaše záľuby, kde študujete, resp. pracujete a prezraďte nám, prečo Vás oslovil Projekt “bodies in urban spaces” Williho Dornera.

2. Čo bol pre Vás najpríjemnejší, resp. najprekvapujúcejší zažitok v rámci celého Projektu a naopak, najmenej príjemný? Bolo to skutočne také nebezpečné a náročné, ako to zvonku vyzeralo?

3. V čom bol tento Projekt rovnaký a čom odlišný v porovnaní s tým, čomu sa venujete za normálnych okolností?

4. Ako by ste celkovo zhodnotili Vašu spoluprácu na tomto Projekte?

Ján Minárik

1. Volám sa Ján Minárik, no od základnej školy mi všetci vravia Johnny. Postupom času sa to poslovenčilo na Džonald. Celý môj život je o pohybe, objavovaní či prekonávaní samého seba. Som atlétom skupiny Born to Trick. Venujem sa street danceu, Breakingu, Parkouru, freerunningu, streetworkoutu a najmä komplexnému pohybu tela. Som študent. Študujem ľudské telo, zdravie, imunitu a možnosti ktoré nám naše telo ponúka. Všetko toto potom posúvam klientom na kurzoch alebo individuálnych tréningoch. Pretože si stojím za tým, že pohyb je liek. Projekt ma oslovil skrz novú skúsenosť. Čo sa týka performance, aj pohybu. Vždy som chcel všetko vyskúšať, a preto, keď mi chalani z teamu preposlali mail, neváhal som a šiel som nás reprezentovať.
2. Najpríjemnejšie zážitky mám určite z ranných rozcvičiek a meditácií. Opäť som vnímanie svojho ja posunul niekam inam. Najmenej príjemné boli pozície kde som sa zapieral chrbtom a nohami dole hlavou. Trénovali sme to aj vo výškach, bez žinienok či nejakých bezpečnostných opatrení. Ale nebezpečné to bolo len prvý, či druhý krát. Keď som sa naozaj sústredil na to, čo idem robiť a nespochybňoval som, čo nám Esther hovorí, všetko išlo ako po masle. Určite bola pre mňa výhodou moja všestranná znalosť svojho tela.

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: Jaroslav Novák

3. Hrávam divadlo, robím cirkus, či iné performance. Postup je rovnaký. Stretnú sa neznámi ľudia, ktorí si musia za každých okolností dôverovať, inak niekto môže prísť k úrazu. To sa nám chvalabohu rýchlo podarilo :). Iný postup sme uplatnili pri samotnom vystúpení. Držanie jednej, občas aj dosť kaskadérskej pozície päť až osem minút bez pohybu, s čo najväčším kľudom, aby divák riešil otázku, či sme figuríny alebo ľudia, bolo miestami veľmi náročné. Najmä psychicky. Museli sme sa ukľudniť, doslova meditovať a čakať na signál, ktorý znamenal beh na ďaľší spot.
4. Celé to hodnotím na výbornú. Nový pohyb, nový druh performance. Uvedomil som si ďalšie možnosti svojho tela a aj to, ako veľmi ovplyvňuje hlava môj výkon. Esther je veľká žena, ktorá nám ani nedovolila pomyslieť na neúspech. Motivovala nás, ukázala nám cestu k jednotlivým “sochám” a stále tam bola pre nás. Som vďačný za človeka, akým bola ona. Dodala nám všetkým sebadôveru do budúcnosti. Taktiež veľká vďaka teamu ľudí, čo sa o nás staral. Nemali sme moc prostriedkov, ale starali sa o nás ako o svoje deti.

Vanessa Korfantová

1. Volám sa Vanessa Korfantová a som študentkou na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Tancu sa venujem od materskej škôlky a prešla som si viacerými štýlmi cez disco, hip-hop, klasický tanec, ľudový tanec a moderný tanec. Popravde, o konkurze na tento projekt mi povedala moja spolužiačka. Sadli sme na vlak a pricestovali do Bratislavy, ale až na konkurze som sa dozvedela, o čo vlastne naozaj ide. Vzala som to ako výzvu a novú skúsenosť.
2. Keď som sa pozerala na fotky z predošlých predstavení, pomyslela som si, že to nemôže byť až také náročné, ale opak bol pravdou. Prekonala som strach z výšok aj strach z malých priestorov. No bola to príjemná skúsenosť a som rada, že som prekonávala samu seba. Jediné, čo bolo nepríjemné, bolo počasie, no vďaka ľuďom, ktorí tam boli s nami sa to dalo zvládnuť.
3. Som tanečníčka a tento projekt bol naozaj dosť odlišný od toho čo robím každý deň na sále.
4. Pred projektom som veľmi dlho rozmýšľala či do toho ísť alebo nie. Asi kvôli tomu, že nie som z Bratislavy a nikoho som tam nepoznala. Teraz som naozaj šťastná, že som sa rozhodla ísť a spoznala všetkých tých úžasných ľudí. Všetci sme boli úplne odlišní, ale Esther medzi nami nerobila žiadne rozdiely. Vždy sa nám snažila so všetkým pomôcť a povzbudiť nás. Pri tomto projekte som si uvedomila, že ak máš pri sebe tých správnych ľudí, dokážeš čokoľvek.

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: Jaroslav Novák

Nikole Olšovská

1. Venujem sa všetkému čo ma baví a v čom vidím zmysel. :) Milujem tanec, jógu a pohyb všeobecne (ale nikdy by ste ma nenašli vo fitku behať alebo bicyklovať na mieste alebo bezdôvodne zdvíhať ťažké činky), tiež divadlo a takmer akýkoľvek druh performance. Práve preto ma oslovil tento projekt. Bolo to pre mňa niečo nové a nepoznané. Vo všeobecnosti rada spoznávam (nové miesta, ľudí, chute, vône, činnosti….) a práve moja zvedavosť ma priviedla k účasti na projekte.
2. Najmenej príjemným zážitkom boli tréningy počas prvých dní, keď pršalo, fúkalo, bola fakt zima a my sme sa váľali po zemi a videli sme ako niektorí okoloidúci krútia hlavami alebo nás s opovrhnutím, či výsmechom obchádzajú. Čo už, to sme my ľudia: súdime bez poznania hlbšieho kontextu. Ale celkovo boli tréningy v podstate príjemné, lebo sme boli dobrý kolektív. Myslím, že Esther by nás nenechala robiť niečo, pri čom by sme mohli prísť o život, aj keď pud sebazáchovy si občas myslel niečo iné. Je to vždy o sústredení, človek sa môže poraniť aj pri obyčajnej chôdzi po meste ak nedáva pozor. Treba mať rešpekt, ale zároveň prekonávať strach.
3. Pre mňa osobne bol rozdiel najmä v tom, že som tu netancovala. Napriek tomu, že som sa hýbala, nebol podstatný pohyb, ale naopak, statickosť. A taktiež bol výnimočný priestor. Nikdy by ma nenapadlo, že sa napchám dolu hlavou medzi stĺpy, že budem ležať v úzkej štrbinke pod mólom alebo sa poskladám spolu s ďalšími troma ľuďmi na stĺp plotu Ministerstva vnútra.

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: Jaroslav Novák

4. Spoluprácu s Esther hodnotím veľmi kladne. Je obrovská profesionálka, ku každému a ku všetkému pristupovala zodpovedne, pripravene a so záujmom. Aj keď nastali komplikácie, nezabudla byť milá a vytvárala veľmi príjemnú, bezstresovú atmosféru. Bola to pre mňa veľmi obohacujúca a príjemná skúsenosť.

Lucia Melcerová

1. Volám sa Lucia Melcerová, mám devätnásť rokov a študujem športový manažment na FTVŠ UK. Od svojich ôsmich rokov tancujem. Prešla som klasickým, jazzovým, či ľudovým tancom, kým som zakotvila pri štýle street dance. Tiež sa venujem akrobacii, konkrétne freerun-parkouru, ale som otvorená všetkým variáciám týchto štýlov pohybu a páči sa mi ich navzájom čo najviac prepájať. Tiež veľmi rada fotím a baví ma všetko, v čom vidím krásu a inšpiráciu.
2. Prekvapilo ma, koľko dokážu ľudia zvládnuť v záujme celého kolektívu. Aj keď si myslia, že je to nad ich hranice. Napríklad byť na sebe naskladaní niekde pri lampe, kde je treba vyvinúť veľmi veľa sily, aby ste toho pod vami nezničili, alebo byť zapretý o dva body nad zemou a dole hlavou, kde sa naťahujú šľachy a prekrvuje hlava, to bolo náročné, no prekvapujúco sme to všetci veľmi pekne zvládli.
3. Tento Projekt bol založený na úplne inej kondičnej príprave ako mám ja. Behať, presúvať sa z jedného bodu na druhý a držať pozíciu je iné ako tancovať, či skočiť nejaké salto. Vďaka skúsenostiam z parkouru to pre mňa nebolo nebezpečné, na výšky som zvyknutá, ale ako celok to pre mňa bolo úplne nové.

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: Jaroslav Novák

4. Projekt “bodies in urban spaces” bola skvelá “psycho – fyzická” skúsenosť. Bolo nás naozaj veľa, ale vytvorili sme skvelý kolektív a bola to skvelá spolupráca, aj vďaka Mere, ako asistentke, ktorá nás zorganizovala, vybavila všetko čo bolo treba a vypočula každú našu potrebu. Taktiež Esther ako choreografka bola veľmi príjemná, ústretová a veľmi dobre nás motivovala. Krásny človiečik. Určite by som sa do podobného projektu pustila znovu. Posunul ma zas o niečo ďalej. Ďakujem. :)

Silvia Bakočková

1. Volám sa Silvia Bakočková, som študentkou 2. ročníka magisterského štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v študijnom programe Tanečné umenie – Didaktika moderného tanca. Tancu sa venujem od útleho detstva a mojim cieľom je naďalej sa v tomto odvetví rozvíjať. Tento projekt ma vizuálne upútal hneď na prvý pohľad, ale skutočná vášeň a zaujatie však prišli v momente, keď sme začali pracovať a na povrch sa začali dostávať viaceré významové vrstvy tohto diela.
2. Príprava nebola vôbec jednoduchá. Dlhé hodiny vonku, pohyb vo výškach, špina a studený betón bol o prekonávaní vlastných hraníc. Neváľam sa každý deň v mlákach a medzi pavúkmi, no aj takýto zážitok vie byť príjemný. Uvedomíte si, že takéto správanie je prirodzenejšie než to, ako sa správame zvyčajne. Uvedomíte si, že splynutie s prírodou vo veľkomeste je prejavom toho, že prírodu z nami umelo vybudovaného sveta, vytesniť nedokážeme.
3. Keď tancujem, je na prvý pohľad jasné, že sa hýbem. V tomto prípade sme však museli zotrvať dlhšiu dobu v „statickej“ polohe, čo bolo pre mňa nezvyklé a oveľa ťažšie. Pravdou však je, že naše telo sa pohybuje neustále, nehovoriac o vnútorných procesoch, ktoré sú nevyhnutné pre náš život. I keď to na prvý pohľad tak nevyzeralo, tancovali sme, len v pohybovo minimalistickej forme.

Zobraziť celú galériu (10)

zdroj: Jaroslav Novák

4. Bola to veľmi zaujímavá a prínosná spolupráca. Okrem spomínaného konceptu Williho

Kristína Gromová – Skaja

1. Taaak za Skaju: Od malička som úzko prepojená s umením, najmä umením v pohybe. Tanec to pre mňa vystihuje najlepšie. Síce som začala ľudovkami, no už dlhšiu dobu brázdim vody streetdancu, moja srdcovka je freestyle. Tancujem na čo chcem, kedy chcem a najmä, ako chcem. S tým súvisí nielen môj fyzický ale i psychický sebarozvoj.
2. Projekt BODIES IN URBAN SPACES ma na prvý pohľad neoslovil ako tanečníka, ale ako diváka. No zrazu prišiel telefonát a ja som sa stala jeho živou súčasťou, niečo, čo by som o sebe nikdy nepovedala. Je netypický a to sa mi páči. Najprekvapujúcejšie pre mňa bolo, že sme to vôbec všetci zvládli bez ujmy. Celý tím fungoval skvelo. V tesnom závese ma dostal počet osôb, ktoré sprievodom prechádzali. :D Niektoré komentáre však mohli radšej zostať nevyslovené.
3. Vôbec to nie je jednoduché. Od umiestnenia sa do pozície, cez výdrž a aj samotné zlezenie a rozbeh na ďalšiu zastávku. Je to náročné aj preto, že na Vás v danom momente hľadí veľa očí. Za „normálnych“ okolností sa nikdy len tak nevopchám do škár budov alebo iných verejných priestorov. Vo svojom tanci poznám zrýchlenie, spomalenie aj zastavenie, ale všetko trvá kratšiu chvíľu ako pozície v ktorých sme boli. Tu som svoje hranice posunula.
4. Celý projekt som brala som ako proces, zistiť aké rôzne veci v umení ešte existujú. Ako som spomínala, tím skvelo spolupracoval. Všetci sa snažili ako len mohli, aby celá choreografia vyzerala super. Esther je človek od ktorého sa dá veľa naučiť. Pokojný detailný prístup spojený s rozvahou a ľudskosťou. Čo viac si priať od coucha? :))

Miroslav Figura

1. Študujem na ekonomickej univerzite v Bratislave odbor ekonomika a manažment podniku. Pôsobím v tanečnej skupine Moving Souls pod vedením Viky Kozákovej a zároveň tancujem v muzikáli Rasputin v Divadle Nová scéna. Pochádzam z Martina, kde doteraz trénujem a staviam choreografie pre tanečný klub Martico New Age. Taktiež rád učím ako externý lektor v rôznych tanečných kluboch na Slovensku. Projekt Bodies in Urban spaces ma oslovil hlavne kvôli spojeniu architektúry a pohybu. Je krásne, ako ľudské telá dokážu dotvoriť priestor a vytvoriť úplne inú atmosféru toho istého miesta.
2. Celkový priebeh nacvičovania bol príjemný. Stretol sa tu výborný kolektív performerov aj všetkých ľudí, čo stáli za prípravou. Samozrejme, príjemný bol aj každý potlesk od divákov. Bolo to určite náročné, tak fyzicky ako aj psychicky. Prekonať sám seba a pracovať v nie práve najlepšom počasí alebo vydržať v určitej pozícii a naladiť svoju myseľ na to, že to telo zvládne. Esther nám vždy vysvetlila ako máme určité pozície robiť správne, a ak boli nebezpečnejšie, tak nás istila, aby sa nám nič nestalo.
3. Tento projekt bol úplne odlišný od toho, čomu sa venujem. Ako tanečník často zabúdam na to, že pohybové umenie nemusí nutne znamenať pohyb a tanec. Aj „sochami“ ako nehybnými ľudskými telami sa dá vytvoriť krásna performance.
4. Bola to pre mňa veľká výzva a tento projekt určite vnesie veľa aj do mojej tvorby. Esther bola veľmi milá, priateľská, ale aj profesionálna. Vždy nám všetko vysvetlila. Ako máme vystupovať v priebehu celej performance, pričom sa zároveň vždy snažila prispôsobiť našim možnostiam a fyzickým vlastnostiam. Odteraz sa pozerám na architektúru úplne inak.