Astronómovia objavili „monštrum“: Čierna diera s hmotnosťou 36 miliárd Sĺnk ohýba svetlo vzdialenej galaxie

Astronómovia zaznamenali mimoriadny objav – čiernu dieru, ktorá by mohla byť najväčšou, aká bola kedy detegovaná. Jej hmotnosť dosahuje približne 36 miliárd násobkov hmotnosti nášho Slnka a jej gravitačná sila je taká obrovská, že ohýba svetlo celej galaxie za ňou do takmer dokonalého kruhu, známeho ako Einsteinov prsteň.

Podľa portálu Futurism tento jav dokáže zredukovať oblasť s biliónmi hviezd na akýsi „kozmický módny doplnok“. Čierna diera je 10-tisíckrát ťažšia než Sagittarius A*, centrálna čierna diera našej Mliečnej cesty, a blíži sa k teoretickej hornej hranici veľkosti.

Profesor astrofyziky na University of Portsmouth Thomas Collett, spoluautor novej štúdie publikovanej v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, pre portál Space uviedol, že ide o „jednu z desiatich najhmotnejších čiernych dier, aké sme kedy objavili, a možno o vôbec najhmotnejšiu“. Väčšina predchádzajúcich detekcií podobných objektov však podľa neho trpela veľkými neistotami.

Kozmická podkova – galaktický gigant

Ultramasívna čierna diera sa nachádza v srdci známej galaxie Kozmická podkova, ktorá patrí medzi najhmotnejšie známe galaxie. Futurism vysvetľuje, že ide o tzv. fosílnu skupinu – galaktickú štruktúru, ktorá vznikla splynutím viacerých veľkých galaxií a ich supermasívnych čiernych dier. Collett zdôraznil, že „vidíme koncový stav formovania galaxií aj čiernych dier“.

Galaxia Kozmická podkova je vzdialená približne päť miliárd svetelných rokov. Svoj názov získala vďaka efektu gravitačného šošovkovania, keď svetlo vzdialenej galaxie prechádza popri masívnej poprednej galaxii a ohýba sa do takmer dokonalého prstenca – Einsteinovho prsteňa. Podľa Space má v tomto prípade prstenec neúplný tvar, čo vytvára obraz pripomínajúci podkovu.

Detekcia tichej obryne

Astronómovia už dlho predpokladali, že v strede Kozmickej podkovy sa nachádza čierna diera, no jej meranie bolo náročné pre extrémnu vzdialenosť a fakt, že ide o „spiacu“ čiernu dieru. Na rozdiel od aktívnych čiernych dier, ktoré pri akrécii hmoty vyžarujú obrovské množstvo energie a svetla, táto neprodukuje žiadne výrazné žiarenie.

Carlos Melo z Universidade Federal do Rio Grande do Sul vysvetlil, že meranie hmotnosti čiernych dier na takúto vzdialenosť je zvyčajne možné len vtedy, keď sú aktívne.

Výskumníci preto využili kombináciu gravitačného šošovkovania a hviezdnej kinematiky – analýzy pohybu hviezd v okolí čiernej diery. Space uvádza, že hviezdy sa tu pohybujú rýchlosťou takmer 400 kilometrov za sekundu, čo poskytlo kľúčové údaje pre určenie hmotnosti objektu.

Prepojenie veľkosti galaxií a čiernych dier

Objav podporuje hypotézu, že veľkosť čiernej diery úzko súvisí s hmotnosťou hostiteľskej galaxie. Collett poznamenal, že „keď galaxie rastú, môžu privádzať hmotu do centra, kde ju pohltí čierna diera“. Tento proces môže zároveň viesť k vzniku kvasarov – extrémne jasných zdrojov energie, ktoré bránia tvorbe nových hviezd.

Futurism uzatvára, že Kozmická podkova predstavuje jedinečný príklad finálneho štádia vývoja galaxií aj čiernych dier. Ak vznikla splynutím viacerých masívnych galaxií, všetky ich supermasívne čierne diery sa mohli zlúčiť do jedného ultramasívneho objektu, ktorý dnes astronómovia pozorujú.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír