Austrália zažíva hrôzu, ale nepanikárme. Požiarov je vo svete zatiaľ najmenej od roku 2003

  • Austrália zažíva jedno zo svojich najhorších období. Hynú milióny zvierat a požiar je veľmi ťažké zastaviť
  • V kontexte požiarov však NASA už koncom roka 2019 upozorňovala, že požiarov je najmenej od roku 2003
TASR/Unsplash
TASR/Unsplash
  • Austrália zažíva jedno zo svojich najhorších období. Hynú milióny zvierat a požiar je veľmi ťažké zastaviť
  • V kontexte požiarov však NASA už koncom roka 2019 upozorňovala, že požiarov je najmenej od roku 2003

V súčasnosti zažíva Austrália jeden z najhorších požiarov v histórii, ktoré postihli hlavne živočísňu ríšu. Samozrejme, aj ľudia pocítili ničivé požiare a Austrália sa stále nedokáže dostať z najhoršieho von.

Minulý rok sme veľmi podobný scenár (ale v menšom) mohli vidieť v Brazílii, keď horel amazonský prales a svetové médiá bili na poplach a požiare sa stali témou číslo jeden. Požiare sa často spájali aj s ekologickými problémami a zmenou klímy.

V tom isto čase však do hry vstúpila americká NASA. Vydala správu, v ktorej opisuje, že od roku 2003 máme vo svete zatiaľ najmenej požiarov. Celkové percento, o ktoré sa požiare znížili, sa vyšplhalo na 25 percent.

Dva trendy požiarov

Podľa NASA sa plochy, ktoré postihli požiare celosvetovo od roku 2003, znížili na základe celkového zhoreného územia v kilometroch štvorcových. Od roku 2003 NASA zaznamenala každoročný pokles.

Pre Washington Times sa v minulosti vyjadril James Randerson, z Kalifornskej univerzity: „V skutočnosti existujú dva odlišné trendy. Aj keď sa počet spálených plôch znížil, vidíme výrazný nárast intenzity a dosahu požiarov v západných Spojených štátoch v dôsledku zmeny klímy,“ hovorí Randerson.

Dôvody poklesu požiarov vidí NASA v rozvinutí niektorých oblastí vo svete. „Keďže populácie v Afrike, Južnej Amerike a Strednej Ázii náchylné na populáciu vzrástli, trávnaté porasty a savany sa stali rozvinutejšími a premenili sa na poľnohospodársku pôdu,“ píše sa v oficiálnej správe od NASA.

Vedkyňa z NASA Niels Andela ďalej hovorí, že v dôsledku toho sa znížili dlhotrvajúce zvyky horiacich trávnych porastov (vyčisťovanie kríkov príprava pôdypre dobytok).

Ľudský faktor

NASA ďalej vo svojich správach informuje, že najviac náchylné oblasti pre požiare sú horúce a suché oblasti. Všetko to závisí od horúcich a suchých podmienok v atmosfére.

Podľa NASA sú požiare v histórii planéty úplne normálne a prirodzené, ale súčasná väčšina požiarov je v dôsledku ľudskej činnosti. To sa stane napríklad neúmyselným konaním pri čistení pôdy, kedy sa používa v mnohých oblastiach sveta práve oheň. Ďalej k tomu prispievajú aj odstraňovanie zvyškov plodín alebo príprava poľnohospodárskych polí.

V prípade podnebia môžu požiare priamo a nepriamo zvýšiť emisie uhlíka do atmosféry. Pri horení uvoľňuje oheň uhlík uložený v stromoch alebo v pôde.

S globálnym oteplovaním prichádza podľa expertov aj šanca na viac požiarov. „Keď sa klíma zahreje, máme čoraz častejšie výskyt extrémnych udalostí. Je nevyhnutné monitorovať a porozumieť extrémnym požiarom pomocou satelitných údajov, aby sme mali nástroje na ich úspešnú správu v teplejších krajinách,“ hovorí pre NASA Randerson.

Dym z masívnych lesných požiarov v Austrálii obíde celú Zem. Informoval o tom americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), podľa ktorého oblaky dymu z požiarov v čase Nového roka prešli cez Južnú Ameriku a do 8. januára už prešli pol sveta.

„Očakáva sa, že dym spraví minimálne jeden celý okruh okolo sveta,“ cituje NASA spravodajský portál BBC. Téme sa venovala aj agentúra SITA.

zdroj: TASR: Požiare v Austrálii

Čo sa deje v Austrálii?

Stovky lesných požiarov spaľujú Austráliu už niekoľko mesiacov, pričom si vyžiadali najmenej 28 mŕtvych a zničili viac ako 2 000 domovov. Ich bezprecedentný rozsah a intenzitu podľa odborníkov zhoršujú klimatické zmeny. Nedávne požiare boli podľa NASA také veľké, že vytvorili „neobyčajne veľké“ množstvo búrok vyvolaných ohňom.

Čítaj viac>> Austrália vyzýva na evakuáciu. Vedci hlásia viac ako miliardu mŕtvych zvierat a obávajú sa megapožiaru

Tie dostali dym do stratosféry, v niektorých prípadoch až do výšky 17,7 kilometra. „Keď sa dostane do stratosféry, môže dym precestovať tisícky míľ od jeho zdroja a ovplyvniť atmosférické podmienky na celom svete,“ vysvetlila NASA s tým, že študuje vplyv dymu v takejto výške a aj to, či spôsobuje atmosférické ochladzovanie alebo otepľovanie.

Dym z austrálskych požiarov drasticky ovplyvnil susedný Nový Zéland, kde spôsobil vážne zhoršenie kvality ovzdušia a zatemnil sneh na horách. V Južnej Amerike dym zmenil farbu oblohy, podotkla NASA.

V dôsledku dymu z požiarov majú mimoriadne zlú kvalitu vzduchu viaceré veľké mestá Austrálie vrátane Sydney, Melbourne, Canberry a Adelaide. V spomínanom Melbourne je v utorok, už druhý deň po sebe, kvalita vzduchu „nebezpečná“, čo u miestnych vyvoláva obavy o zdravie. Na východe Austrálie naďalej horí viac ako 100 požiarov, chladnejšie počasie v ostatných dňoch i dážď však pomáhajú pri hasení.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá