Austrália zažíva hrôzu, ale nepanikárme. Požiarov je vo svete zatiaľ najmenej od roku 2003
- Austrália zažíva jedno zo svojich najhorších období. Hynú milióny zvierat a požiar je veľmi ťažké zastaviť
- V kontexte požiarov však NASA už koncom roka 2019 upozorňovala, že požiarov je najmenej od roku 2003
- Austrália zažíva jedno zo svojich najhorších období. Hynú milióny zvierat a požiar je veľmi ťažké zastaviť
- V kontexte požiarov však NASA už koncom roka 2019 upozorňovala, že požiarov je najmenej od roku 2003
V súčasnosti zažíva Austrália jeden z najhorších požiarov v histórii, ktoré postihli hlavne živočísňu ríšu. Samozrejme, aj ľudia pocítili ničivé požiare a Austrália sa stále nedokáže dostať z najhoršieho von.
Minulý rok sme veľmi podobný scenár (ale v menšom) mohli vidieť v Brazílii, keď horel amazonský prales a svetové médiá bili na poplach a požiare sa stali témou číslo jeden. Požiare sa často spájali aj s ekologickými problémami a zmenou klímy.
V tom isto čase však do hry vstúpila americká NASA. Vydala správu, v ktorej opisuje, že od roku 2003 máme vo svete zatiaľ najmenej požiarov. Celkové percento, o ktoré sa požiare znížili, sa vyšplhalo na 25 percent.
Dva trendy požiarov
Podľa NASA sa plochy, ktoré postihli požiare celosvetovo od roku 2003, znížili na základe celkového zhoreného územia v kilometroch štvorcových. Od roku 2003 NASA zaznamenala každoročný pokles.
Pre Washington Times sa v minulosti vyjadril James Randerson, z Kalifornskej univerzity: „V skutočnosti existujú dva odlišné trendy. Aj keď sa počet spálených plôch znížil, vidíme výrazný nárast intenzity a dosahu požiarov v západných Spojených štátoch v dôsledku zmeny klímy,“ hovorí Randerson.
Dôvody poklesu požiarov vidí NASA v rozvinutí niektorých oblastí vo svete. „Keďže populácie v Afrike, Južnej Amerike a Strednej Ázii náchylné na populáciu vzrástli, trávnaté porasty a savany sa stali rozvinutejšími a premenili sa na poľnohospodársku pôdu,“ píše sa v oficiálnej správe od NASA.
Vedkyňa z NASA Niels Andela ďalej hovorí, že v dôsledku toho sa znížili dlhotrvajúce zvyky horiacich trávnych porastov (vyčisťovanie kríkov príprava pôdypre dobytok).
NEW: NASA data shows forest fires globally have declined 25% from 2003-2019
For the last 35 years, new tree growth has exceeded deforestation
The area of the Earth covered with forest has increased by an area the size of Texas and Alaska combinedhttps://t.co/Jk0IdMYWYy
— Ryan Saavedra (@RealSaavedra) August 31, 2019
Ľudský faktor
NASA ďalej vo svojich správach informuje, že najviac náchylné oblasti pre požiare sú horúce a suché oblasti. Všetko to závisí od horúcich a suchých podmienok v atmosfére.
Podľa NASA sú požiare v histórii planéty úplne normálne a prirodzené, ale súčasná väčšina požiarov je v dôsledku ľudskej činnosti. To sa stane napríklad neúmyselným konaním pri čistení pôdy, kedy sa používa v mnohých oblastiach sveta práve oheň. Ďalej k tomu prispievajú aj odstraňovanie zvyškov plodín alebo príprava poľnohospodárskych polí.
V prípade podnebia môžu požiare priamo a nepriamo zvýšiť emisie uhlíka do atmosféry. Pri horení uvoľňuje oheň uhlík uložený v stromoch alebo v pôde.
S globálnym oteplovaním prichádza podľa expertov aj šanca na viac požiarov. „Keď sa klíma zahreje, máme čoraz častejšie výskyt extrémnych udalostí. Je nevyhnutné monitorovať a porozumieť extrémnym požiarom pomocou satelitných údajov, aby sme mali nástroje na ich úspešnú správu v teplejších krajinách,“ hovorí pre NASA Randerson.
Dym z masívnych lesných požiarov v Austrálii obíde celú Zem. Informoval o tom americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), podľa ktorého oblaky dymu z požiarov v čase Nového roka prešli cez Južnú Ameriku a do 8. januára už prešli pol sveta.
„Očakáva sa, že dym spraví minimálne jeden celý okruh okolo sveta,“ cituje NASA spravodajský portál BBC. Téme sa venovala aj agentúra SITA.
Čo sa deje v Austrálii?
Stovky lesných požiarov spaľujú Austráliu už niekoľko mesiacov, pričom si vyžiadali najmenej 28 mŕtvych a zničili viac ako 2 000 domovov. Ich bezprecedentný rozsah a intenzitu podľa odborníkov zhoršujú klimatické zmeny. Nedávne požiare boli podľa NASA také veľké, že vytvorili „neobyčajne veľké“ množstvo búrok vyvolaných ohňom.
Tie dostali dym do stratosféry, v niektorých prípadoch až do výšky 17,7 kilometra. „Keď sa dostane do stratosféry, môže dym precestovať tisícky míľ od jeho zdroja a ovplyvniť atmosférické podmienky na celom svete,“ vysvetlila NASA s tým, že študuje vplyv dymu v takejto výške a aj to, či spôsobuje atmosférické ochladzovanie alebo otepľovanie.
Dym z austrálskych požiarov drasticky ovplyvnil susedný Nový Zéland, kde spôsobil vážne zhoršenie kvality ovzdušia a zatemnil sneh na horách. V Južnej Amerike dym zmenil farbu oblohy, podotkla NASA.
V dôsledku dymu z požiarov majú mimoriadne zlú kvalitu vzduchu viaceré veľké mestá Austrálie vrátane Sydney, Melbourne, Canberry a Adelaide. V spomínanom Melbourne je v utorok, už druhý deň po sebe, kvalita vzduchu „nebezpečná“, čo u miestnych vyvoláva obavy o zdravie. Na východe Austrálie naďalej horí viac ako 100 požiarov, chladnejšie počasie v ostatných dňoch i dážď však pomáhajú pri hasení.