Až 75 % zločinov na Slovensku môže prejsť bez povšimnutia polície

  • Prieskum Európskej komisie odhalil závažné pochybnosti
  • Viac ako polovica obetí trestného činu sa ho bojí oznámiť
  • Zvyšná polovica to nevie posúdiť
zásah polície NAKA kukláči
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Iba štvrtina obetí trestného činu na Slovensku oznámi incident polícii. Vyplýva to z reprezentatívneho online prieskumu Európskej komisie, ktorý zanalyzoval TASR.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Prieskum vykonávali na vzorke mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov. Najčastejšími dôvodmi, prečo trestné činy ľudia nenahlasujú, boli v 42 % strach, horšie však je, že zvyšných 58 % nevedelo vyhodnotiť, či ide v danom prípade naozaj o trestný čin.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že iba štvrtina Slovákov nahlási trestný čin. Keďže bol organizovaný v decembri minulého roku, môžeme vychádzať zo štatistík kriminality, ktoré hovoria, že v decembri 2022 bolo zaznamenaných 4 050 trestných činov.

Keby sa teda Slováci nebáli alebo by vedeli lepšie posúdiť situáciu, mohlo ich byť až 12-tisíc. To by znamenalo, že kriminalita na Slovensku by mohla byť aj štvornásobne vyššia.

„Je trochu alarmujúce, že 40 percent mladých ľudí nepozná práva obetí trestných činov a takisto okolo 58 percent mladých ľudí nenahlasuje takéto trestné činy,“ skonštatovala hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.

Podľa nej mladí ľudia nevedia posúdiť, či je v danom prípade potrebné obrátiť sa na políciu. Poukázala, že pokiaľ sa obete neobrátia na orgány činné v trestnom konaní, majú právo vyhľadať aj iné formy podpory.

násilie
zdroj: Unsplash/Sydney Sims

Výsledky prieskumu podľa EK poukazujú aj na vôľu mladých ľudí pomáhať obetiam násilia vo svojom okolí – takmer 80 % z nich by odporučilo obetiam vyhľadať pomoc prostredníctvom profesionálnych podporných služieb.

Podľa Ludvikovej je dôležité, aby o právach obetí trestných činov vedeli aj blízki ľudia v ich okolí. „Tí vedia napríklad usmerniť, keď si obeť nevie poradiť. To je v prípade malých detí, ľudí s nejakým zdravotným postihnutím alebo hendikepom,“ vysvetlila.

Doplnila, že ak v dôsledku trestného činu dôjde k úmrtiu obete, jej práva automaticky prechádzajú na rodinných príslušníkov.

Medzi základné práva obetí v Európskej únii patrí napríklad právo byť pochopený, vďaka čomu musí byť komunikácia s obeťami jednoduchá a zrozumiteľná. Obete majú rovnako právo na informácie o podpore, odškodnení, restoratívnej spravodlivosti či ochrane. Taktiež majú byť informované o tom, ako nahlásiť trestné činy a ako získať právne poradenstvo. Zároveň majú právo na bezplatnú a dôvernú podporu, ale i právnu pomoc.

Ludviková pripomína, že obete trestných činov majú mať práva zaistené kdekoľvek v Európskej únii.

„Pokiaľ niekto zo Slovenska vycestuje a niečo sa mu stane v inej krajine, tak by mal mať prístup k tým istým právam. Napríklad, keď pôjde na políciu, je potrebné, aby tam bol zaistený tlmočník,“ doplnila Ludviková.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítaj viac z kategórie: Krimi

Zdroje: MV SR, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá