Až 75 % zločinov na Slovensku môže prejsť bez povšimnutia polície

  • Prieskum Európskej komisie odhalil závažné pochybnosti
  • Viac ako polovica obetí trestného činu sa ho bojí oznámiť
  • Zvyšná polovica to nevie posúdiť
zásah polície NAKA kukláči
Ilustračná snímka, TASR/Jakub Kotian
  • Prieskum Európskej komisie odhalil závažné pochybnosti
  • Viac ako polovica obetí trestného činu sa ho bojí oznámiť
  • Zvyšná polovica to nevie posúdiť

Iba štvrtina obetí trestného činu na Slovensku oznámi incident polícii. Vyplýva to z reprezentatívneho online prieskumu Európskej komisie, ktorý zanalyzoval TASR.

Prieskum vykonávali na vzorke mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov. Najčastejšími dôvodmi, prečo trestné činy ľudia nenahlasujú, boli v 42 % strach, horšie však je, že zvyšných 58 % nevedelo vyhodnotiť, či ide v danom prípade naozaj o trestný čin.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že iba štvrtina Slovákov nahlási trestný čin. Keďže bol organizovaný v decembri minulého roku, môžeme vychádzať zo štatistík kriminality, ktoré hovoria, že v decembri 2022 bolo zaznamenaných 4 050 trestných činov.

Keby sa teda Slováci nebáli alebo by vedeli lepšie posúdiť situáciu, mohlo ich byť až 12-tisíc. To by znamenalo, že kriminalita na Slovensku by mohla byť aj štvornásobne vyššia.

„Je trochu alarmujúce, že 40 percent mladých ľudí nepozná práva obetí trestných činov a takisto okolo 58 percent mladých ľudí nenahlasuje takéto trestné činy,“ skonštatovala hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.

Podľa nej mladí ľudia nevedia posúdiť, či je v danom prípade potrebné obrátiť sa na políciu. Poukázala, že pokiaľ sa obete neobrátia na orgány činné v trestnom konaní, majú právo vyhľadať aj iné formy podpory.

násilie
zdroj: Unsplash/Sydney Sims

Výsledky prieskumu podľa EK poukazujú aj na vôľu mladých ľudí pomáhať obetiam násilia vo svojom okolí – takmer 80 % z nich by odporučilo obetiam vyhľadať pomoc prostredníctvom profesionálnych podporných služieb.

Podľa Ludvikovej je dôležité, aby o právach obetí trestných činov vedeli aj blízki ľudia v ich okolí. „Tí vedia napríklad usmerniť, keď si obeť nevie poradiť. To je v prípade malých detí, ľudí s nejakým zdravotným postihnutím alebo hendikepom,“ vysvetlila.

Doplnila, že ak v dôsledku trestného činu dôjde k úmrtiu obete, jej práva automaticky prechádzajú na rodinných príslušníkov.

Medzi základné práva obetí v Európskej únii patrí napríklad právo byť pochopený, vďaka čomu musí byť komunikácia s obeťami jednoduchá a zrozumiteľná. Obete majú rovnako právo na informácie o podpore, odškodnení, restoratívnej spravodlivosti či ochrane. Taktiež majú byť informované o tom, ako nahlásiť trestné činy a ako získať právne poradenstvo. Zároveň majú právo na bezplatnú a dôvernú podporu, ale i právnu pomoc.

Ludviková pripomína, že obete trestných činov majú mať práva zaistené kdekoľvek v Európskej únii.

„Pokiaľ niekto zo Slovenska vycestuje a niečo sa mu stane v inej krajine, tak by mal mať prístup k tým istým právam. Napríklad, keď pôjde na políciu, je potrebné, aby tam bol zaistený tlmočník,“ doplnila Ludviková.

Zdroje: MV SR, TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá