Bankám už neveria, investujú pod vplyvom emócií. Gen Z prepisuje spôsob, akým si sporíme (ODBORNÍK)

Mladá generácia dnes o peniazoch premýšľa inak ako jej rodičia. Vyrastá v dobe zvýšenej inflácie, neistoty a rýchlych zmien, ktoré zásadne ovplyvňujú spôsob, akým pristupuje k financiám a investovaniu. Na jednej strane má prístup k väčšiemu množstvu informácií aj moderným nástrojom, na druhej strane čelí tlaku, ktorý predchádzajúce generácie v takejto miere nezažili.

Dáta ukazujú, že problém sa nezačína v ochote šetriť, ale v schopnosti vytvoriť si stabilný finančný základ. Podľa OECD nemá viac ako polovica mladých ľudí dostatočnú finančnú rezervu, pričom približne 60 % z nich nedokáže pokryť ani tri mesiace výdavkov bez príjmu. To znamená, že pri výpadku príjmu sa rýchlo dostávajú do rizikovej situácie a finančná odolnosť zostáva jednou z ich najväčších slabín.

Prečo kedysi stačilo jednoducho si sporiť

Naši rodičia a starí rodičia často stavali finančnú istotu najmä na sporení v banke. V ich čase to dávalo väčší zmysel ako dnes. Úrokové sadzby boli najmä od 80. rokov minulého storočia do začiatku 21. storočia vo všeobecnosti vyššie a bankové produkty ponúkali zaujímavejšie nominálne zhodnotenie.

Podľa Ondreja Greguša, analytika XTB, je však potrebné rozlišovať medzi tým, čo vyzeralo dobre na papieri, a tým, čo reálne zostalo po započítaní inflácie: „Treba dodať, že inflácia bola v tom čase často vyššia, takže reálne výnosy neboli vždy výrazne lepšie ako dnes. Finančné trhy boli menej dostupné a možnosti investovania obmedzenejšie.“

Dnes je situácia iná aj kvôli demografii. „Demografický vývoj bol priaznivejší – na jedného dôchodcu pripadalo viac pracujúcich. Dnes, v prostredí nižších reálnych výnosov a väčšej zodpovednosti jednotlivca za dôchodok, zohráva tradičné sporenie skôr doplnkovú úlohu,“ vysvetľuje Greguš.

Inflácia mení pravidlá investovania

Jedným z hlavných dôvodov je ekonomické prostredie. Podľa dát Európskej centrálnej banky (ECB) patrí inflácia medzi najväčšie obavy mladých Európanov a viac ako 70 % z nich ju vníma ako hlavnú hrozbu pre svoje úspory. Peniaze na bežnom účte strácajú hodnotu rýchlejšie, než ich dokážu odložiť, čo zásadne mení ich finančné správanie. 

Klasické sporenie, ktoré fungovalo pre ich rodičov, dnes prestáva dávať zmysel. Mladí si uvedomujú, že samotné odkladanie peňazí nestačí. Hľadajú spôsoby, ako ich zhodnotiť, no zároveň sa dostávajú do prostredia, ktoré je komplexnejšie a rizikovejšie.

Podľa analytika práve tu vzniká hlavný problém tradičných sporiacich produktov: „Tradičné sporiace účty a termínované vklady dnes často nedokážu držať krok s infláciou. Aj keď nominálne úroky vzrástli, reálne výnosy po odpočítaní inflácie zostávajú nízke alebo negatívne. To znamená, že kúpna sila peňazí sa z dlhodobého hľadiska znižuje.“

Ako dodáva, takéto produkty majú stále svoje miesto, no nie ako hlavný nástroj na budovanie dôchodku: „Takéto nástroje síce plnia funkciu likvidity a bezpečnosti, no nie rastu kapitálu. Pri budovaní dôchodku, ktorý si vyžaduje zhodnotenie v horizonte desaťročí, preto samotné sporenie spravidla nestačí.“

Od sporenia k investovaniu

Aj preto sa mení spôsob, akým mladí narábajú s peniazmi. Podľa Deloitte približne 40 % generácie Z investuje – či už do akcií, ETF fondov alebo kryptomien. Tento posun od tradičného sporenia k investovaniu ukazuje, že mladí chcú byť aktívnejší a hľadajú vyššie zhodnotenie. 

Zároveň to však prináša nové riziká. Investovanie bez dostatočných znalostí môže viesť k stratám. Prieskumy zároveň ukazujú, že významná časť mladých investuje aj pod vplyvom emócií – napríklad strachu, že im ujde príležitosť (tzv. FOMO efekt). 

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny