Bankár poslal podvodníkom 95 miliónov eur. Uveril hlasu človeka, ktorého osobne poznal

Finančné podvody sa už dávno nemusia začínať podozrivým e-mailom plným gramatických chýb či telefonátom od údajného pracovníka banky. Umelá inteligencia dáva útočníkom možnosti, vďaka ktorým dokážu napodobniť hlas človeka, ktorého osobne poznáš. A niekedy na to stačí len niekoľko sekúnd jeho verejne dostupnej nahrávky.

Ako ďaleko sa takéto útoky dostali, ukazuje prípad z Talianska. Obeťou sofistikovaného podvodu sa nestal senior ani neskúsený klient banky, ale človek stojaci priamo na jej čele. Paolo Molesini, vtedajší predseda predstavenstva banky Fideuram, uveril podvodníkom natoľko, že z účtov banky napokon odišlo približne 95 miliónov eur.

Fideuram patrí do skupiny Intesa Sanpaolo, ktorej súčasťou je aj slovenská VÚB banka. Prípad sa odohral vo februári 2026, pričom podrobnosti neskôr prinieslo vyšetrovanie milánskej prokuratúry. Informoval o nich taliansky denník Repubblica. 

Začalo sa to správou cez WhatsApp

Podvodníci nestavili na bežný masový phishing. Namiesto toho pripravili útok cielene na konkrétneho človeka a vytvorili príbeh, ktorý mal pôsobiť vierohodne aj na skúseného bankára.

Molesiniho najskôr kontaktovali cez WhatsApp. Vydávali sa za predstaviteľov najvyššieho vedenia materskej spoločnosti a tvrdili, že riešia mimoriadne citlivú strategickú operáciu. Malo ísť o tajnú akvizíciu medzinárodnej banky.

Takáto požiadavka sama osebe mohla vyvolať pochybnosti. Podvodníci však použili ďalšiu vrstvu manipulácie, ktorá mala Molesiniho presvedčiť, že komunikuje so skutočnými ľuďmi.

Telefonicky sa mu ozval človek s hlasom renomovaného právnika a partnera, ktorého bankár osobne poznal a dôveroval mu. Hlas mal znieť prirodzene, vrátane intonácie a charakteristického zafarbenia.

V skutočnosti podľa opisu prípadu išlo o hlas vytvorený pomocou AI. Podvodníci využili deepfake technológiu a verejne dostupné zvukové nahrávky človeka, ktorého chceli napodobniť.

Podvodníci vytvorili tlak na okamžité rozhodnutie

Samotný falošný hlas však tvoril iba jednu časť celej schémy. Útočníci zároveň využívali psychologický nátlak. Molesinimu tvrdili, že pripravovaná transakcia je mimoriadne citlivá a musí zostať v absolútnej tajnosti.

Zároveň vytvorili časový tlak. Peniaze mali odísť okamžite a bežné schvaľovacie mechanizmy údajne nebolo možné dodržať, pretože by mohli ohroziť celú operáciu.

Kombinácia správ, naliehavosti a telefonátu s hlasom človeka, ktorému Molesini dôveroval, napokon zabrala. Bankár vydal finančnému oddeleniu pokyn na uskutočnenie prevodov. Z účtov následne odišlo približne 95 miliónov eur. Peniaze smerovali predovšetkým na účty v Číne a Hongkongu.

Desiatky miliónov sa podarilo zachrániť

Keď banka odhalila, čo sa stalo, nasledovalo vyšetrovanie s medzinárodným rozmerom. Do prípadu sa zapojili vyšetrovatelia z Talianska, Portugalska a Číny. Časť peňazí sa napokon podarilo zachrániť. Vďaka rýchlemu blokovaniu účtov a ďalším zásahom získali späť približne 53 až 59 miliónov eur.

Konečná strata sa tak podľa dostupných údajov pohybovala okolo 36 miliónov eur. Zvyšné peniaze prešli cez komplikovanú sieť zahraničných transakcií. Následne ich páchatelia podľa informácií o prípade premenili na kryptomeny, čo vyšetrovanie a ďalšie sledovanie finančných tokov výrazne skomplikovalo.

Molesini v marci 2026 odišiel z pozície predsedu banky. Oficiálne odstúpil z osobných dôvodov. Prípadom sa zároveň začala zaoberať milánska prokuratúra.

Samotný hlas nemusí dokazovať identitu

Nová generácia podvodov mení aj pravidlá, podľa ktorých si môžeš overovať, s kým komunikuješ. Hlas človeka v telefóne už sám osebe nemusí predstavovať spoľahlivý dôkaz jeho identity.

AI nástroje dokážu pracovať aj s krátkymi verejne dostupnými nahrávkami. Zdrojom pritom môže byť podcast, televízny rozhovor, konferencia alebo video zverejnené na sociálnej sieti.

Rovnako podozrivo by mala pôsobiť požiadavka na nezvyčajný finančný prevod cez WhatsApp alebo inú četovaciu aplikáciu, najmä ak ju sprevádza tlak na rýchle rozhodnutie a požiadavka na utajenie.

Jedným zo spôsobov ochrany je pravidlo spätného volania. Ak ti nadriadený, obchodný partner alebo iná známa osoba zavolá s neobvyklou požiadavkou na prevod peňazí, ukonči hovor a kontaktuj ju cez číslo, ktoré už poznáš alebo ktoré firma používa oficiálne. Nespoliehaj sa pritom na číslo, z ktorého prišla pôvodná správa či telefonát.

Prípad Paola Molesiniho ukazuje, že skúsenosti z finančného sektora samy osebe nemusia sofistikovanému podvodu zabrániť. Keď útočníci dokážu napodobniť hlas dôveryhodného človeka a zároveň vytvoria časový tlak, rozhodujúce sú najmä pevne nastavené kontrolné procesy a nezávislé overenie požiadavky.