Betón bez cementu priamo z hlbín Zeme. Islandskí architekti navrhujú stavať domy z roztavenej lávy

Bývanie budúcnosti sa môže od toho aktuálneho podstatne odlišovať. Islandskí architekti predstavili koncept, podľa ktorého by sa roztavená láva zo sopečných erupcií mohla v budúcnosti využívať ako stavebný materiál. Namiesto toho, aby láva iba ničila krajinu a ohrozovala obyvateľov, by ju roboty mohli zbierať, usmerňovať a formovať do stavebných prvkov. Vízia počíta s využitím 3D tlače, riadených tokov aj chladiacich komôr, uvádza SkyNews. 

Za projektom stoja architektka Arnhildur Palmadottirová a jej syn Arnar Skarpheoinsson. Myšlienku začali rozvíjať už v roku 2018, po rozsiahlej erupcii Holuhraun z rokov 2014 až 2015.

Inšpiráciou bola obrovská masa roztavenej horniny

Holuhraun bol podľa Sky News najväčšou erupciou na Islande za viac než 300 rokov. Práve obrovské množstvo vyvrhnutého materiálu architektov priviedlo k úvahe, či by sa láva nedala využiť podobne ako betón.

„Povedali sme si: Toto je ako roztavený betón bez cementu, tak prečo s tým jednoducho niečo neurobiť?“ vysvetlila Palmadottirová pre SkyNews.

Projekt získal nový význam po sérii erupcií pri meste Grindavik. Od decembra 2023 ich tam zaznamenali deväť a miestni obyvatelia museli viackrát opustiť svoje domovy.

Architekti tvrdia, že jeden lávový prúd by mohol obsahovať také množstvo materiálu, že by z neho teoreticky bolo možné vytvoriť základy celého mesta v priebehu niekoľkých týždňov.

Ich cieľom je zároveň znížiť závislosť stavebníctva od cementu, ocele a ďalších materiálov s vysokou uhlíkovou stopou.

Materiál na bývanie budú spracúvať roboty

Práca s čerstvou lávou by bola pre ľudí príliš nebezpečná. Jej teplota je porovnateľná s roztaveným sklom, preto projekt počíta s automatizovanými technológiami. „Predstavujeme si roboty, ktoré by sa pohybovali po lávových poliach, zbierali roztavenú lávu a vytvárali z nej určité štruktúry,“ povedala Palmadottirová.

Jednou z možností je presúvať lávu do kontrolovaného prostredia. Tam by sa pomocou tlaku, tepla a chladenia formovala do stavebných dielcov.

Do úvahy prichádza aj 3D tlač, pri ktorej by sa roztavená hornina nanášala do presne určených tvarov. Ďalšou možnosťou sú riadené toky, ktoré by materiál privádzali priamo tam, kde by mal vzniknúť nový stavebný prvok, uvádza The Canadian Express News.

Stavebníctvo hľadá cesty k nižším emisiám

Projekt reaguje aj na tlak na znižovanie emisií v stavebníctve. Výroba cementu patrí medzi významné zdroje oxidu uhličitého a producenti betónu hľadajú možnosti, ako svoju uhlíkovú stopu znižovať.

Palmadottirová tvrdí, že islandský stavebný sektor sa o koncept zaujíma práve z tohto dôvodu. „Výrobcovia betónu musia znižovať emisie CO2, pretože ide o najväčší zdroj emisií v stavebnom priemysle,“ uviedla.

Podľa nej je zaujímavé aj to, že bazalt sa už dnes vo veľkej miere používa ako súčasť betónových zmesí. Projekt však zatiaľ zostáva víziou budúcnosti. Jeho autori neočakávajú, že by sa technológia mohla bežne využívať skôr než približne v roku 2150.

Koncept bol predstavený aj ako islandský príspevok na 19. medzinárodnej výstave architektúry na Bienále v Benátkach v roku 2025. Autori zdôrazňujú, že nejde iba o nový stavebný materiál. Projekt má meniť aj pohľad na sopečné erupcie – z čisto ničivej prírodnej sily na potenciálny zdroj.

„Tento projekt je o zmene perspektívy,“ povedala architektka. „Čo by znamenalo žiť v meste postavenom z lávy?“

Ak by sa takáto technológia raz podarila zaviesť, lávové polia by nemuseli predstavovať iba následok katastrofy. Mohli by sa stať zdrojom stavebného materiálu pre mestá budúcnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: SkyNews, The Canadian Express News