Bežné potraviny, ktoré obľubujú Slováci, zvyšujú riziko rakoviny pľúc o 41 %. Okamžite ich vyhoď

Niektoré potraviny jeme zo zvyku, iné pre pohodlie. No podľa najnovšej vedeckej práce môže mať časť nášho nákupného košíka omnoho vážnejší vplyv na zdravie, ako sme si doteraz pripúšťali. Najnovší výskum totiž naznačuje prepojenie, ktoré rozhodne nepatrí medzi očividné.

Nebezpečná pohodlnosť na tanieri

Ultraprocesované potraviny sú všade okolo nás a odborníci už dlhšie upozorňujú na ich spojenie s obezitou, cukrovkou či chorobami srdca. CNN teraz pripomína, že výskumníci v časopise Thorax varujú pred ďalším možným rizikom: ľudia, ktorí ich jedia najviac, majú až o 41 percent vyššiu pravdepodobnosť diagnostikovania rakoviny pľúc v porovnaní s tými, ktorí sa im vyhýbajú.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo ide o potraviny nabité látkami, ktoré v bežnej kuchyni nenájdeme. Zmesi konzervantov, zahusťovadiel, emulgátorov, upravených cukrov či solí robia jedlo chutnejším, trvácnejším a vizuálne príťažlivejším – od limonád cez nugetky až po instantné polievky.

Kde sa končí bežná úprava a začína priemyselné spracovanie?

Spracovanie potravín je často obklopené predsudkami, hoci v skutočnosti ide o jeden z najstarších spôsobov, ako si ľudia upravujú jedlo. Najprv pre bezpečnosť, chuť a dlhšiu trvanlivosť, až neskôr pre moderné technológie a masovú výrobu, píše Fitclan.sk.

Podľa odbornej terminológie „spracovanie potravín“ označuje akúkoľvek úpravu, ktorá premieňa poľnohospodársky produkt na jedlo. Patria sem jednoduché domáce kroky, ako krájanie či zohrievanie, ale aj zložité postupy na priemyselnej úrovni: extrudovanie, fermentácia, tlakovanie, extrakcia či hydrogenácia. Z tejto širokej definície je jasné, že samo o sebe spracovanie problémom nie je.

V každodennom živote totiž jedlo spracovávame všetci. Skôr ako si ho položíme na tanier, takmer každá surovina prejde nejakou kuchynskou úpravou. Varíme, pečieme, miešame a meníme štruktúru potravín ešte skôr, ako si uvedomíme, že už vykonávame spracovanie.

Nedávalo by preto zmysel odsudzovať potraviny len preto, že prešli nejakou formou úpravy. Kľúčovým rozdielom je až intenzita priemyselného zásahu. Pridanie zmesí prídavných látok, technologických ingrediencií či ďalších komponentov dokáže výrazne pozmeniť kalorickú hodnotu jedla aj jeho celkový nutričný vplyv.

Stopy v údajoch

Autori štúdie analyzovali viac ako 100-tisíc dotazníkov z NHANES a porovnali ich s databázou diagnóz rakoviny pľúc. Účastníci denne skonzumovali v priemere tri porcie vysoko spracovaných potravín – prevažne údeniny, kolové nápoje (vrátane diétnych a bezkofeínových) a ďalšie priemyselné produkty.

Vedci upozornili, že priemyselné spracovanie mení štruktúru potravín a vytvára kontaminanty, medzi nimi aj akroleín, toxickú látku vznikajúcu napríklad pri horení tabaku, dreva či prepaľovaní olejov. Riziko môže zvyšovať aj chemické uvoľňovanie z obalových materiálov.

Hoci ide o observačný výskum, jeho dizajn je podľa odborníkov robustný. „Táto štúdia silno naznačuje, že ultraprocesované potraviny môžu prispievať k riziku rakoviny pľúc,“ upozornil expert na preventívnu medicínu David Katz.

Rakovina pľúc nie je len o fajčení

Rakovina pľúc patrí medzi najrozšírenejšie typy rakoviny celosvetovo – v roku 2022 podľa WHO pribudlo asi 2,4 milióna prípadov. Hoci fajčenie je najväčší rizikový faktor, ľudia, ktorí cigarety v živote nechytili, ju môžu dostať tiež.

Vedci sa pokúsili riziko fajčenia v modeli zohľadniť, no podľa výživovej epidemiologičky Fang Fang Zhang bolo toto meranie príliš hrubé. Upozornila, že dôležitá je aj intenzita a dĺžka fajčenia či tzv. balíčkové roky. Zároveň dodala, že práve u nefajčiarov bolo prepojenie medzi ultraprocesovanými potravinami a rizikom rakoviny pľúc najvýraznejšie.

Ako môžu potraviny ovplyvniť pľúca

Strava bohatá na chemické aditíva, soli, cukry a priemyselne upravené tuky vytvára prostredie, ktoré podporuje chronický zápal a narúša črevný mikrobióm – dva kľúčové faktory podieľajúce sa na vzniku nádorov. Potraviny tohto typu navyše bývajú chudobné na omega-3 mastné kyseliny, upozornil profesor Tom Brenna. Tie sa pri ultraprocesovaní odstraňujú, pretože skracujú trvanlivosť produktov.

Zhang pripomína, že úlohu zohrávajú tiež prídavné látky, karcinogény vznikajúce počas spracovania či chemikálie z obalov. Mechanizmy však podľa nej stále nie sú dostatočne pochopené a vyžadujú ďalší výskum.

Ako znížiť riziko

Odborníci sa zhodujú: základy sú jednoduché. Dr. Zhang odporúča pri nákupe sledovať etikety a vyhýbať sa potravinám s dlhým zoznamom neznámych látok. Katz dodáva, že najväčší rozdiel prináša strava založená na prirodzených potravinách – od zeleniny a ovocia až po orechy, strukoviny či celozrnné obilniny.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy