Bežný obyvateľ slovenských záhrad si hravo poradí s tvojim stresom, zníži psychickú únavu a reštartuje ľudský mozog

Počúvanie vtáčieho spevu môže pomáhať pri psychickej pohode a zmierňovaní stresu. Nie všetky vtáčie zvuky však na ľudí pôsobia rovnako. Nová štúdia vedcov z Univerzity v Tübingene skúmala 123 druhov vtákov a zisťovala, ktoré zvuky ľudia považujú za najpríjemnejšie. Najvyššie hodnotenie získal drozd čierny (Turdus merula), bežný obyvateľ európskych záhrad, parkov a lesov. Jeho spev dostal priemerné hodnotenie 4,52 z piatich, uvádza EurekAlert.

Výsledok však neznamená, že práve tento vták je univerzálne najlepší pre duševné zdravie. Výskum hodnotil predovšetkým príjemnosť zvuku. Staršie štúdie zároveň ukazujú, že účinok vtáčieho spevu na psychickú regeneráciu závisí aj od človeka, prostredia a osobných skúseností.

Drozd čierny získal najvyššie hodnotenie

Do štúdie sa zapojilo 84 ľudí. Výskumníci im prehrávali nahrávky vokalizácií 123 voľne žijúcich druhov a účastníci hodnotili, ako príjemne na nich jednotlivé zvuky pôsobili, uvádza CNN. 

Drozd čierny skončil na prvom mieste so skóre 4,52. Jeho spev je charakteristický bohatými, jemnými a flautovými tónmi. Vysoké hodnotenie získal aj stehlík so skóre 4,26, červienka s hodnotením 4,04 a sýkorka belasá s 3,92 bodu.

Na opačnom konci sa nachádzala sova plamienka. Jej vokalizáciu účastníci ohodnotili priemerne na 1,32 bodu.

Vedci zároveň skúmali, čo môže stáť za rozdielmi. Ľudia mali tendenciu lepšie hodnotiť tichšie zvuky s užším frekvenčným rozsahom. Prekvapivo však preferovali aj zložitejšie piesne.

Podľa vedúcej autorky Nadine Kalbovej neexistuje jedna vlastnosť, ktorá by automaticky vytvorila príjemný vtáčí spev. Dôležitá je kombinácia frekvencie, hlasitosti, šírky zvukového pásma a celkovej komplexnosti.

Zaujímavé je aj to, že výsledky výraznejšie neovplyvnilo, či sa účastníci vyznali vo vtákoch. Príjemnosť spevu teda nebola viazaná iba na schopnosť rozpoznať konkrétny druh.

Príroda môže poskytnúť prestávku pre pozornosť

Jedno z vysvetlení pozitívneho vplyvu prírodných zvukov vychádza z teórie obnovy pozornosti. Pri práci alebo učení musí človek dlhšie vedome ignorovať množstvo podnetov, čo postupne vedie k psychickej únave, uvádza University of Edinburgh. 

Prírodné zvuky môžu ponúknuť nenáročný podnet, na ktorý sa pozornosť sústredí bez veľkého úsilia. Takáto prestávka môže vytvoriť priestor na psychický oddych.

Ďalšie vysvetlenie súvisí s evolúciou. Vtáčí spev môže signalizovať živé a relatívne bezpečné prostredie. Vedci však upozorňujú, že mechanizmus ešte nie je úplne objasnený.

Ani pridávanie nahratého vtáčieho spevu do prostredia nemusí automaticky prinášať väčší úžitok. Predchádzajúci výskum tímu z Tübingenu ukázal, že umelo prehrávané zvuky nepriniesli väčšie zlepšenie pohody než prirodzene prítomný spev.

Najnovšie výsledky teda ukazujú predovšetkým to, že medzi vtáčími hlasmi existujú rozdiely v tom, ako ich ľudia vnímajú. Drozd čierny vyšiel zo štúdie ako najpríjemnejší. Pre psychickú pohodu však môže byť ešte dôležitejšie samotné vedomé vnímanie prírody a zvukov, ktoré človeku osobne vyhovujú.