Milióny ľudí užívajú lieky na ADHD. Odborníci však upozorňujú na riziká, ktoré netreba ignorovať
Vedci varujú pred vedľajšími účinkami stimulantov. Vyššia dávka nemusí priniesť lepšie výsledky. Liečba môže ovplyvniť tvoju psychiku aj srdce.
Ráno tabletka, potom práca, škola alebo prednáška. Pre množstvo ľudí s ADHD je liečba súčasťou bežného života. Lieky ako Adderall, Ritalin alebo Elvanse im môžu pomôcť so sústredením, impulzivitou aj každodenným fungovaním.
Lenže pri týchto liekoch vyššia dávka neznamená lepší výsledok. Štúdia publikovaná v Psychiatry Online totiž upozorňuje na pomerne vážny problém.
Ľudia užívajúci vysoké dávky Adderallu mali výrazne vyššie riziko hospitalizácie pre prvú epizódu psychózy alebo mánie.
Adderall nie je Ritalin. A vedcov zaujal rozdiel
Výskumníci z Mass General Brigham v Bostone analyzovali zdravotné záznamy ľudí vo veku 16 až 35 rokov. Zamerali sa na pacientov, ktorí boli hospitalizovaní po prvej epizóde psychózy alebo mánie.
Celkovo pracovali so záznammi 1 374 ľudí s prvou takouto epizódou a porovnávali ich s 2 748 pacientmi hospitalizovanými z iných psychiatrických dôvodov.
Výsledok bol zaujímavý najmä pri Adderalle. Ľudia, ktorí ho užívali, mali približne 2,68-krát vyššiu pravdepodobnosť hospitalizácie pre psychózu alebo mániu. Keď však vedci oddelili pacientov užívajúcich 40 a viac miligramov denne, riziko sa zvýšilo na 5,28-násobok.
Pri lieku Ritalin, ktorý obsahuje metylfenidát, takéto zvýšenie rizika nezistili. To ale neznamená, že Ritalin je bezpečný a Adderall nie je.
Čo sa vlastne môže stať?
Psychóza podľa Cleveland Clinic nie je len zhoršenie nálady. Môže zahŕňať halucinácie, bludy alebo stratu kontaktu s realitou. Mánia zase prináša nezvyčajne vysokú energiu, výrazne zníženú potrebu spánku alebo impulzívne a nepredvídateľné správanie.
Zároveň sa však netreba zastavovať len pri interpretácii titulkov. Výsledky neznamenajú, že každý človek užívajúci Adderall bude trpieť psychózou alebo mániou.
Štúdia ukázala súvislosť medzi užívaním a zvýšeným rizikom v konkrétnej skupine pacientov, nie istotu, že liek epizódy priamo spôsobí.
ADHD liekov pribúda
Celá téma je o to zaujímavejšia, že stimulanty užíva stále viac a viac ľudí. V Spojených štátoch podľa National Library of Medicine vzrástol počet predpisov na stimulačné lieky na ADHD z približne 50,4 milióna kusov v roku 2012 na 80,8 milióna v roku 2023.
To predstavuje nárast o necelých 60 percent. Vo väčšom ich začali využívať aj mladí dospelí. Svoju úlohu v tom zohralo spopularizovanie telemedicíny, vďaka ktorej sa konzultácie a predpisovanie liekov stali oveľa dostupnejšími.
Viac liekov neznamená viac pomoci
Toto je možno najdôležitejší bod celého článku. Pri ADHD môže vyššia dávka v určitých prípadoch pomôcť pacientovi, ktorému už tá nižšia nestačí.
Takmer nikdy však neplatí, že ak 20 miligramov prestáva fungovať, tak 40 bude fungovať dvakrát tak dobre.
Pri nastavovaní liečby preto nejde o súťaž v tom, koľko miligramov človek zvládne. Záleží na tom, čo ti odporučí tvoj lekár.
Rizikom nemusí byť len psychika
Stimulanty neovplyvňujú len mozog. Zvyšovať môžu aj krvný tlak a srdcovú frekvenciu. A preto sa pri liečbe sleduje aj kardiovaskulárne zdravie.
Veľká švédska štúdia, publikovaná v JAMA Psychology, sledovala viac ako 278-tisíc ľudí s ADHD. Výskumníci zistili, že dlhšie užívanie liekov bolo spojené s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení.
Po viac ako piatich rokoch užívania bol v analýze približne 23-percentný nárast rizika v porovnaní s kontrolnou vzorkou. Výraznejšie sa pritom ukázalo riziko vysokého krvného tlaku.
Takže máš lieky okamžite vysadiť
Nie. A práve tu sa pri podobných správach často stráca kontext. Výsledky štúdie nie sú dôvodom na to, aby človek, ktorému liečba pomáha, zo dňa na deň zahodil všetky lieky a prestal ich užívať.
Adderall, Ritalin a ďalšie lieky na ADHD môžu byť pre pacientov veľkou oporou. Zároveň však nie sú úplne bezrizikové a ich dávkovanie by malo byť vždy nastavené lekárom.
Ak liek užívaš a cítiš, že ti nesedí, objavujú sa nové problémy alebo máš pocit, že potrebuješ vyššiu dávku, tak to nerieš na vlastnú päsť. O zmene dávky alebo typu lieku sa treba vždy poradiť s lekárom.
Nejde o strašenie, ale o správnu dávku
Nová štúdia neprináša správu o tom, že ADHD lieky sú nebezpečné. Skôr prináša oveľa konkrétnejšie upozornenie.
Pri vysokých dávkach Adderallu sa objavilo vyššie riziko hospitalizácie pre psychózu alebo mániu. Ďalšie výskumy zase upozorňujú na možné kardiovaskulárne problémy pri dlhodobom užívaní.
Pri ADHD preto nemusí byť najdôležitejšia otázka typu či ti ten liek funguje. Dôležitejšie je vedieť, ako naň reaguje tvoje telo a či ti jeho prínos stále stojí za možné riziká.