Až o 42 % vyššie riziko demencie: Svaly nie sú len o sile

S pribúdajúcim vekom človek prirodzene stráca časť svalovej hmoty. Výraznejší úbytok svalov však nemusí znamenať iba slabšie telo, problémy s pohybom či väčšiu fyzickú krehkosť. Nové zistenia naznačujú, že môže súvisieť aj so zdravím mozgu, píše portál Science Alert.

Vedci sa zamerali na sarkopéniu, teda stav súvisiaci s vekom, ktorý charakterizuje abnormálne nízka svalová hmota a sila. Podľa výsledkov publikovaných v odbornom časopise International Journal of Food Sciences and Nutrition sa sarkopénia spájala s výrazne vyšším rizikom vzniku demencie.

Medzinárodný tím výskumníkov analyzoval údaje z 83 prospektívnych kohortových štúdií, ktoré sledovali účastníkov s obezitou a/alebo sarkopéniou. Výsledky ukázali, že sarkopénia súvisela s o 42 % vyšším rizikom demencie zo všetkých príčin.

Ešte výraznejšiu súvislosť vedci zaznamenali medzi ľuďmi v strednom veku. U dospelých mladších ako 65 rokov sa sarkopénia spájala až s o 48 % vyšším rizikom demencie.

Nejde iba o číslo na váhe

Výsledky podľa spoluautorky výskumu a odborníčky na výživu Uraiporn Booranasuksakul z Burapha University v Thajsku upozorňujú na význam svalov počas starnutia.

„Nejde len o to, koľko vážite – udržiavanie svalovej sily a funkcie sa tiež zdá byť dôležité s pribúdajúcim vekom. Naše zistenia naznačujú, že strata svalov by mohla byť dôležitým varovným signálom rizika demencie,“ vysvetľuje.

Ešte výraznejšie čísla priniesla analýza vaskulárnej demencie. Sarkopénia sa spájala s o 70 % vyšším rizikom tohto typu demencie. Medzi ľuďmi vo veku 65 rokov a viac stúpla hodnota na 74 %.

Výsledky teda ukazujú rozdiel medzi jednotlivými vekovými skupinami aj typmi demencie. Zároveň však nemožno povedať, že samotná strata svalov demenciu spôsobuje.

Pri obezite vedci pozorovali odlišný obraz

Výskumníci sa okrem sarkopénie zaoberali aj súvislosťou medzi obezitou a demenciou. Výsledky tu ukázali odlišný vzorec. U ľudí mladších ako 65 rokov sa obezita spájala s o 9 % vyšším rizikom vzniku demencie zo všetkých príčin. Medzi ľuďmi vo veku 65 rokov a viac však výsledky vyzerali opačne.

Starší ľudia s obezitou vykazovali o 17 % nižšie riziko demencie než ľudia bez obezity. Vedci tento jav označujú ako „paradox obezity“. Výsledok však automaticky neznamená, že obezita chráni starších ľudí pred zhoršovaním kognitívnych schopností alebo im prináša zdravotné výhody.

Paradox môže podľa výskumníkov predstavovať falošný signál. Jedným z možných vysvetlení je používanie indexu telesnej hmotnosti BMI v pôvodných štúdiách. Ten nedokáže dostatočne rozlíšiť množstvo telesného tuku od beztukovej hmoty. Výsledky môžu ovplyvňovať aj ďalšie faktory. Výskumníci však pripúšťajú aj možnosť určitého neuroprotektívneho účinku.

„Vyššie BMI môže poskytovať väčšiu metabolickú rezervu proti katabolickým procesom, ktoré sú bežné v predklinickom štádiu demencie. Tukové tkanivo tiež produkuje estrogén, ktorý môže mať u starších dospelých neuroprotektívne účinky,“ píšu autori. 

Štúdia však nedokazuje, že strata svalov spôsobuje demenciu

Pri interpretácii výsledkov treba počítať s dôležitým obmedzením. Nová práca predstavuje metaanalýzu predchádzajúcich observačných výskumov. Nedokazuje preto, že strata svalov alebo sarkopénia priamo spôsobuje zhoršovanie kognitívnych schopností.

Výskumníci pripúšťajú aj opačné vysvetlenie. Patologické procesy spojené s neurodegeneráciou môžu ovplyvňovať zloženie tela, a nie nevyhnutne naopak. Existujú však známe biologické mechanizmy, ktoré by pozorovanú súvislosť mohli vysvetľovať. 

„Ako endokrinný orgán kostrové svalstvo vylučuje prospešné myokíny, ako sú irisín a mozgový neurotrofický faktor, ktoré majú preukázané neuroprotektívne, synaptogénne a protizápalové vlastnosti. Znížená svalová hmota a zhoršená kvalita svalov preto môžu viesť k oslabeniu signalizácie myokínov, čím sa znižuje odolnosť a plasticita neurónov,“ vysvetľujú vedci. 

Prečo môžu svaly súvisieť s mozgom

Sarkopénia sa spája aj s inzulínovou rezistenciou a nižšou úrovňou fyzickej aktivity. Podľa vedcov môžu tieto faktory zhoršovať prietok krvi mozgom, funkciu endotelu a celkové neurovaskulárne zdravie.

Takéto procesy by následne mohli urýchľovať poškodenie bielej hmoty mozgu a celkovú neurodegeneráciu. Výskumníci stále nepoznajú všetky mechanizmy, ktorými môže sarkopénia súvisieť s demenciou. Nové výsledky však podľa nich pridávajú ďalšie poznatky k diskusii o faktoroch rizika demencie, ktoré možno počas života ovplyvňovať.

„Tieto zistenia zdôrazňujú význam celoživotného prístupu k riadeniu telesného zloženia pri prevencii demencie,“ píšu autori. Výsledky podľa nich podporujú stratégie verejného zdravia zamerané na udržiavanie zdravého zloženia tela. Vedci zároveň upozorňujú, že najefektívnejší prístup k znižovaniu rizika demencie by mohol spájať starostlivosť o svalovú hmotu aj množstvo telesného tuku.

Nová analýza tak obracia pozornosť od samotného čísla na váhe k tomu, z čoho sa telesná hmotnosť skladá. Hoci výskum nepreukazuje, že sarkopénia spôsobuje demenciu, výsledky naznačujú, že udržiavanie svalovej hmoty, sily a funkčnosti môže mať počas starnutia väčší význam, ako sa doteraz predpokladalo.