Brusel poslal 38 miliónov eur dvom zbrojárom. Peniaze majú vyriešiť kritický problém Európy

Európska únia rozdeľuje prvé veľké peniaze zo svojho nového obranného fondu a časť z nich smeruje k firmám s českými koreňmi. Zbrojárska skupina Czechoslovak Group (CSG) spolu s výrobcom leteckých motorov PBS získali dohromady takmer miliardu českých korún, teda zhruba 38 miliónov eur, aby rýchlejšie rozbehli výrobu kľúčových komponentov pre muníciu a bezpilotné prostriedky.

Ide práve o tie oblasti, v ktorých Európa počas vojny na Ukrajine zistila, že jej vlastná výroba zďaleka nestačí.

Koľko dostali CSG a PBS z fondu EDIP

Väčšiu časť peňazí získala skupina CSG prostredníctvom svojej dcérskej firmy MSM Walsrode. Ako informoval server Kurzy.cz, ide o približne 29,3 milióna eur, čo je v prepočte asi 713 miliónov českých korún.

Druhú časť si rozdelil výrobca PBS, ktorý dostal 8,7 milióna eur, teda zhruba 221 miliónov korún. Spolu tak obe firmy získali takmer miliardu korún, pričom nejde o pôžičku ani o návratnú investíciu, ale o priamy grant z európskeho obranného fondu. Peniaze majú poslúžiť na konkrétny cieľ, a to zrýchliť a rozšíriť výrobu v oblastiach, kde dnes Európa naráža na svoje limity.

Prečo je nitrocelulóza úzkym hrdlom európskej munície

Za technickým názvom nitrocelulóza sa skrýva veľmi aktuálna téma. Ide o základnú zložku strelného prachu, bez ktorej nevznikne delostrelecký granát ani náboj. A práve jej nedostatok je dnes jedným z hlavných dôvodov, prečo Európa nedokáže vyrábať muníciu v množstve, aké by potrebovala pre seba aj pre Ukrajinu.

Problém pritom nie je len v peniazoch. Európa nemá dostatok veľkých výrobcov surovín potrebných na výrobu nitrocelulózy, takže produkcia sa nedá zvýšiť zo dňa na deň. Výrobné kapacity bežia naplno a ich rozšírenie je otázkou rokov, nie mesiacov.

Napríklad český výrobca strelného prachu Explosia dlhodobo vyrába na hranici svojich možností a budovanie nových kapacít v odvetví sa počíta na tri až päť rokov. Výsledkom je, že aj keď Únia vyčlení na muníciu miliardy, fyzicky ju nedokáže vyrobiť dostatočne rýchlo.

Práve sem mieria európske peniaze pre CSG. Skupina ich použije na rýchlejšie zavedenie výroby nitrocelulózy vo svojej nemeckej prevádzke MSM Walsrode, čím chce pomôcť odstrániť jedno z najväčších úzkych hrdiel celého dodávateľského reťazca. Ak sa výroba suroviny zvýši, otvorí sa priestor na vyššiu produkciu samotných granátov, po ktorých je v Európe enormný dopyt.

Čo vyrába PBS a prečo sú motory pre drony dôležité

Druhý príjemca, firma PBS z Veľkej Bíteše, je síce menej známa, no v súčasnej vojne hrá dôležitú úlohu. Patrí medzi popredných európskych výrobcov malých prúdových a turbínových motorov, ktoré sa používajú práve v dronoch, cvičných terčoch a riadených strelách.

Peniaze z fondu EDIP nasmeruje do výroby prúdových motorov pre drony a rakety a do posilnenia svojej bezpečnosti. Bezpilotné prostriedky sa pritom počas vojny na Ukrajine stali jednou z najdôležitejších zbraní vôbec, a to tak pri prieskume, ako aj pri útokoch. Dopyt po nich aj po ich pohonných jednotkách prudko rastie a Európa sa snaží, aby ich dokázala vyrábať vo veľkom a vo vlastnej réžii.

Čo je EDIP a prečo EÚ posiela miliardy do zbrojoviek

Peniaze pochádzajú z programu EDIP, teda Európskeho programu obranného priemyslu. Podľa Rady Európskej únie ide o program s rozpočtom 1,5 miliardy eur vo forme grantov, ktorý má zvýšiť konkurencieschopnosť a akcieschopnosť európskeho obranného priemyslu, podporiť spoločné nákupy členských štátov a odstrániť slabé miesta vo výrobe.

Rada EÚ program schválila 8. decembra 2025 a je rozvrhnutý na roky 2025 až 2027. Jeho súčasťou je aj samostatný nástroj na podporu Ukrajiny s objemom 300 miliónov eur, ktorý má pomôcť rozšíriť výrobu priamo v ukrajinských firmách. 

Zjednodušene povedané, Únia sa po rokoch, keď zbrojnú výrobu zanedbávala, snaží rýchlo dobehnúť zameškané. Namiesto nákupu hotových zbraní zo zahraničia chce rozhýbať vlastnú produkciu, skrátiť dodacie lehoty a zabezpečiť, aby mala v čase krízy dostatok munície aj techniky.

CSG: Od rodinnej firmy po najväčšie obranné IPO sveta

Skupina CSG nie je hocijaká firma. Patrí podnikateľovi Michalovi Strnadovi a za posledné roky sa z regionálneho hráča stala jedna z najväčších zbrojárskych skupín v Európe. Vyrába muníciu, vrátane delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov, ktoré sú pre Ukrajinu kľúčové, ale aj vojenské vozidlá a ďalšiu techniku, a profituje z prudkého rastu dopytu po zbraniach.

Jej rozmach potvrdil aj vstup na burzu. V januári 2026 sa CSG začala obchodovať na burze Euronext v Amsterdame, pričom išlo o vôbec najväčšie IPO zbrojárskej firmy na svete, v ktorom spoločnosť ponúkla akcie v hodnote okolo 3,3 miliardy eur.

Michal Strnad sa vďaka tomu stal najbohatším Čechom, hodnota akcií firmy však odvtedy výrazne kolísala. O tom, že najbohatším Čechom, je mladý majiteľ zbrojárskeho impéria, sme písali už skôr, rovnako, ako o tom, že Strnad chystá rozšírenie biznisu nového odvetvia. 

Európske milióny z fondu EDIP sú tak ďalším dôkazom, že zbrojenie sa stalo veľmi výnosným biznisom a že firmy ako CSG budú z pokračujúceho európskeho prezbrojovania ťažiť aj naďalej. Pre bežného človeka je za tým jednoduchý odkaz: Únia sa rozhodla brať vlastnú obranyschopnosť vážne a je ochotná do nej naliať miliardy eur. Či sa to premietne do reálne vyššej výroby munície, ukážu až najbližšie roky, keďže práve rýchlosť navyšovania kapacít zostáva najväčšou neznámou.