Ukrajina vybrala najdrahšiu ponuku rakiet. Strnadova CSG reaguje na podozrenie zo 130-miliónového predraženia

Ukrajinská armáda bojuje s nedostatkom munície, z jej obranného rozpočtu však zároveň miznú obrovské sumy. Dôverné vládne audity, ktoré získal americký denník The New York Times, ukazujú, že Ukrajina iba v roku 2024 prišla približne o 1,2 miliardy dolárov v dôsledku podvodov, plytvania a zlého hospodárenia. Úradníci podľa zistení prehliadali nefunkčnú muníciu, nesplnené zmluvy aj predražené nákupy.

V auditoch sa objavila aj zákazka dcérskej spoločnosti českého zbrojárskeho holdingu Czechoslovak Group miliardára Michala Strnada. Ukrajina cez ňu podľa analýzy The New York Times nakúpila turecké rakety, hoci ich samotný výrobca ponúkal výrazne lacnejšie.

Dokumenty, ktoré získal denník The New York Times, zachytávajú prípady z rokov 2024 a 2025. Keďže audity zostali utajené, ich zistenia doteraz neprešli verejnou kontrolou. Nie je tiež známe, či a aké opatrenia prijala ukrajinská Agentúra pre obranné obstarávanie v reakcii na odhalené nedostatky.

Zistenia amerického denníka vzápätí rozobrali aj ukrajinské médiá. Ukrajinska pravda upozornila, že sedem z desiatich najväčších dodávateľov zbraní dostalo nové zákazky napriek vyšetrovaniam, nesplneným zmluvám alebo zadržaniu ich manažérov. Audítori identifikovali aj 18 spoločností, ktoré podpísali nové dohody napriek predchádzajúcim zlyhaniam. Šesť z nich dovtedy nesplnilo ani jednu zmluvu.

Chybné náboje dodávali ďalej

Jedným z najvýraznejších prípadov, ktoré americký denník opisuje, je Pavlohradský chemický závod vedený Leonidom Šymanom. Ukrajinskej armáde dodal 233-tisíc nepoužiteľných mínometných nábojov, z ktorých mnohé mali chybné rozbušky alebo pušný prach. Na fronte preto vypadávali z hlavní alebo po dopade nevybuchli.

Keď sa problémy prevalili, Šymana v apríli 2025 zadržali a obvinili z podvodu za približne 68 miliónov dolárov. Obstarávacia agentúra však podľa audítorov ani potom „nevyvodila správne závery“. Jeho závodu zadala ďalšie zákazky vrátane dodávky takmer všetkých 122-milimetrových delostreleckých nábojov objednaných ukrajinskou armádou v roku 2025.

Šyman pritom čelil viacerým vyšetrovaniam už v čase, keď jeho závod získal kontrakt na mínometnú muníciu za 280 miliónov dolárov. V inom prípade ho neskôr odsúdili na päť rokov väzenia za korupčnú schému spojenú s predajom výbušnín za nadhodnotené ceny. Proti rozsudku sa chce odvolať a v prípade chybnej munície vinu odmieta.

Šyman bol nakoniec zatknutý v jednom z najznámejších prípadov údajného podvodu v ukrajinskom obrannom priemysle počas vojny.

Problémom pritom nemusí byť samotný systém tendrov, ale rozhodnutia, pri ktorých úrady lacnejšie ponuky obišli bez jasného vysvetlenia. Ukrajinska pravda pripomenula, že pri inom nákupe z mája 2026 pomohla súťaž medzi dodávateľmi znížiť pôvodnú cenu rekordnej objednávky ďalekonosných 155-milimetrových delostreleckých nábojov o 16 %.

Prípad tureckých rakiet pre Strnadovu CSG však podľa audítorov dopadol opačne – vybraná bola najdrahšia z troch ponúk.

Rovnaké rakety, tri rozdielne ceny

Dôverné audity upozorňujú aj na zákazku z roku 2024, keď ukrajinská Agentúra pre obranné obstarávanie vyhlásila súťaž na nákup raketovej munície za stovky miliónov dolárov. O kontrakt sa uchádzali tri spoločnosti.

Jedna ponúkla rakety za približne 4 200 dolárov za kus, druhá za 4 600 dolárov a tretia za 5 100 dolárov. Vo všetkých troch prípadoch pritom išlo o rovnaké rakety vyrobené v tej istej továrni tureckej spoločnosti Arca Defense. Samotný výrobca predložil najnižšiu ponuku, čo podľa The New York Times naznačuje, že išlo o cenu pri priamom nákupe z továrne.

Ukrajinská obstarávacia agentúra však nevybrala výrobcu ani druhú najlacnejšiu ponuku. Kontrakt získala spoločnosť patriaca do českého zbrojárskeho holdingu Czechoslovak Group, ktorá požadovala najvyššiu cenu – 5 100 dolárov za jednu raketu. Ukrajinská obstarávacia agentúra tak namiesto priameho nákupu od tureckého výrobcu uzavrela kontrakt so spoločnosťou zo Strnadovej skupiny, ktorej ponuka bola podľa auditu najdrahšia.

Audítori podľa The New York Times nenašli žiadne opodstatnenie, prečo úradníci vybrali práve najdrahšiu ponuku. Predchádzajúce kontroly pritom vládu varovali pred nákupom vojenského materiálu prostredníctvom sprostredkovateľov. Ukrajinské úrady sa však týmito odporúčaniami neriadili.

The New York Times následne porovnal ceny jednotlivých ponúk opísaných v audite. Podľa jeho analýzy rozhodnutie nakúpiť rakety cez spoločnosť patriacu pod CSG zvýšilo celkový účet Ukrajiny približne o 130 miliónov dolárov.

Audit Strnadovu firmu z protiprávneho konania neobviňuje

Dôležité však je, že audit neobsahuje obvinenie, podľa ktorého by Czechoslovak Group konala nezákonne alebo ovplyvňovala výber dodávateľa. Otázniky sa týkajú najmä rozhodnutia ukrajinskej Agentúry pre obranné obstarávanie, ktorá bez uvedeného odôvodnenia uprednostnila najdrahšiu ponuku.

Hovorca Czechoslovak Group Andrej Čírtek pre The New York Times odkázal, že otázky týkajúce sa priebehu a vyhodnotenia obstarávania má zodpovedať ukrajinská vláda. Firma podľa neho nepoznala ceny ani zmluvné podmienky, ktoré ponúkli jej konkurenti.

„Nie sme stranou v návrhoch iných uchádzačov a nemáme prístup k ich obchodným podmienkam, zmluvným podmienkam ani k hodnoteniu verejného obstarávateľa,“ uviedol Čírtek v e-mailovom stanovisku pre americký denník.

CSG odmieta, že bola iba sprostredkovateľom

CSG v dodatočnom stanovisku pre Startitup nepotvrdila, či rakety ponúkla za 5 100 dolárov za kus. Konkrétne cenové a zmluvné podmienky svojich kontraktov podľa spoločnosti podliehajú obchodnému tajomstvu.

Skupina zároveň namieta, že samotné porovnanie jednotkových cien nemusí ukazovať, ktorá ponuka bola pre Ukrajinu skutočne najvýhodnejšia. Do výslednej ceny podľa nej vstupujú aj rozsah plnenia, dodacie termíny, licencie, obchodné podmienky a záväzky jednotlivých uchádzačov.

„Nesúhlasíme s charakteristikou CSG ako jednoduchého ‚sprostredkovateľa‘. Spoločnosť predložila ukrajinskému obstarávateľovi vlastnú obchodnú ponuku a niesla zodpovednosť za splnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto ponuky a príslušného kontraktu,“ uviedla spoločnosť pre Startitup.

CSG tvrdí, že pri ponukách pracuje s viacerými dodávateľskými zdrojmi, aby znížila riziko výpadku dodávok od jediného výrobcu. Jednotlivé zdroje pritom môžu mať rozdielne nákladové ceny. O výbere konkrétneho dodávateľa však podľa skupiny rozhodoval výlučne ukrajinský obstarávateľ.

Výpočet 130 miliónov dolárov spochybňuje

CSG nepotvrdila ani výpočet The New York Times, podľa ktorého výber jej ponuky zvýšil účet Ukrajiny približne o 130 miliónov dolárov. Zdôraznila, že táto suma nie je jej údajom ani záverom ukrajinského auditu. Vypočítal ju americký denník porovnaním cien uvedených v auditných dokumentoch.

Spoločnosť tvrdí, že nemala prístup ku kompletným ponukám konkurentov ani k internému hodnoteniu obstarávateľa. Preto podľa nej nemožno potvrdiť, že všetky tri ponuky zahŕňali rovnaký rozsah plnenia a porovnateľné dodacie, licenčné a obchodné podmienky.

„Bez týchto informácií nemožno iba z rozdielu uvádzaných jednotkových cien vyvodiť záver, že výber ponuky CSG ‚zvýšil cenu zákazky‘ alebo že tento rozdiel predstavoval predraženie či maržu CSG,“ uviedla skupina.

CSG zároveň vyhlásila, že jej marža bola v danom čase štandardná a primeraná charakteru obchodu. Konkrétnu výšku marže však nezverejnila. Podľa firmy rozhodne nedosahovala úroveň, ktorú by mohol naznačovať výpočet o 130 miliónoch dolárov.

Audítori firmu neoslovili

CSG pre Startitup potvrdila aj to, že ju ukrajinskí audítori počas prípravy dokumentu nekontaktovali. Spoločnosť preto podľa vlastných slov nemala možnosť vysvetliť svoju úlohu, rozsah plnenia ani cenové a obchodné podmienky ponuky.

„Audity štátnych inštitúcií a spoločností na Ukrajine prebiehajú nezávisle a CSG do ich priebehu nijako nevstupuje,“ uzavrela skupina.

Ukrajina priniesla CSG viac ako 40 % tržieb

Zmluva na raketovú muníciu bola podľa The New York Times jedným z viacerých ukrajinských obchodov, ktoré pomohli Czechoslovak Group vyrásť na globálneho hráča v obrannom priemysle. Viac ako 40 % tržieb skupiny v roku 2024 pochádzalo z predaja súvisiaceho s Ukrajinou.

CSG v roku 2026 vstúpila na burzu Euronext Amsterdam. Išlo o najväčšiu prvotnú verejnú ponuku akcií v dejinách obranného priemyslu. Skupina investorom oznámila, že profituje zo „supercyklu“ vojenských výdavkov vyvolaného vojnami v Európe a ďalších častiach sveta.

Vstup na burzu zároveň výrazne zvýšil hodnotu majetku jej 33-ročného väčšinového vlastníka Michala Strnada. Podľa rebríčka Forbes sa stal najbohatším zbrojárom na svete.

Napriek výhradám audítorov Ukrajina zvažovala uzavretie ďalšej zmluvy s Czechoslovak Group. Tentoraz malo ísť o nahradenie ukrajinských útočných pušiek Kalašnikov zbraňami českej výroby v kalibri NATO. Uzavretie dohody však zatiaľ nebolo oznámené.

Hovorca CSG zároveň uviedol, že skupina postupne rozširuje predaj v európskych krajinách a Spojených štátoch. Ukrajina však pre ňu naďalej zostáva významným zákazníkom.