Bunky, ktoré sa v tele tvoria aj pri obyčajnej nádche, nám môžu pomôcť zdolať pandémiu (ŠTÚDIA)

Vysoká hladina ochranných imunitných buniek, ktoré bojujú aj s bežnou nádchou, tiež znižuje pravdepodobnosť, že sa človek nakazí Covidom-19. S týmto záverom prišli výskumníci z britskej univerzity Imperial College London, informuje portál Sky news.

Vo svojej štúdii, ktorú uverejnili v pondelok, 10.1., konštatujú, že u ľudí, ktorí žili s osobami pozitívnymi na Covid-19, no u nich samotných sa nerozvinul, našli vyššie hladiny T-buniek.

Ich zistenia boli publikované v časopise Nature Communications a poskytujú ďalšie dôkazy o ochranných účinkoch daných buniek. Autori štúdie však varujú, že absolútne nikto by sa na nové zistenia nemal bezhlavo spoliehať a každého vyzývajú k vakcinácii, ktorá je podľa ich slov stále najlepším riešením.

Prečo sa niekto nakazí a niekto nie

V súvislosti s koronavírusom sa kladie väčší dôraz protilátky, ktoré vznikajú prekonaním Covidu-19. Vytvára ich druh bielych krviniek, ktorý nazývame B-bunky, alebo inak B-lymfocyty. Ľudské telo však tvorí aj T-bunky, tie B-bunkám pomáhajú produkovať protilátky alebo infikované bunky priamo zabíjajú.

„Nie každé stretnutie človeka s vírusom SARS-CoV-2 vedie nutne k infekcii. Chceli sme pochopiť prečo,“ uvádza hlavná autorka štúdie a výskumníčka Rhia Kundu.

„Zistili sme, že vysoké hladiny už existujúcich T-buniek, ktoré si telo vytvára, keď je infikované inými ľudskými koronavírusmi, ako je napríklad bežná nádcha, môžu chrániť.“

K záverom prišli vedci zo Spojeného kráľovstva, a to tak, že analyzovali vzorky krvi 52 ľudí. Všetci z nich žili s niekým, komu vyšiel pozitívny test na koronavírus. Polovica z nich sa počas ich spolunažívania nenakazila, približuje Bloomberg.

Čaká nás ďalší výskum

Nejde o prvú podobnú štúdiu, vedci sa už dlhšie domnievajú, že práve T-bunky sú dôvodom toho, prečo každý zvláda nákazu Covidom-19 inak. Niektorí na následky infekcie podľahnú, zatiaľ čo iní majú celý priebeh ochorenia bezpríznakový alebo sa po styku s nakazeným neinfikujú vôbec.

V súčasnosti je však nevyhnutný ďalší výskum na to, aby sa zistilo, ako tento poznatok využiť v praxi. Napríklad pri vývoji nových vakcín.

V porovnaní s protilátkami majú T-bunky hneď niekoľko výhod. V tele prežijú omnoho dlhšie, nerozprávame sa o mesiacoch, ale rokoch. Dokážu zabíjať infikované bunky, čím sa dá vážnemu ochoreniu úplne predísť. Majú tiež tendenciu napádať širšiu škálu príbuzných patogénov ako protilátky, čo umožňuje vyšší stupeň krížovej ochrany proti rôznym vírusom.

Budúcnosť vakcín

Protilátky, ktoré sú vyvolané vakcínami proti Covidu-19 blokujú spike proteín, ktorý vírus používa na vstup do buniek. Vakcíny strácajú účinnosť, ak prejde spike proteín významnými mutáciami, čo sa stalo napríklad pri variante omirkon.

T-bunky boli však vytvorené ako odpoveď na iné koronavírusy a zameriavajú sa na vnútorné proteíny v SARS-CoV-2, vysvetľujú vedci. Podobný prístup by mohol vedeckým tímom pomôcť pri vývoji univerzálnej vakcíny, ktorá by bola schopná zabrániť infekcii súčasnými aj budúcimi variantmi. Vnútorné proteíny podľa hlavy štúdie, výskumníčky Rhie Kundu, mutujú omnoho menej.

K štúdii však existujú výhrady, najmä kvôli malej vzorke ľudí. Aj Rhia Kundu preto dodáva, že v súčasnosti je najúčinnejším spôsobom, ako proti Covidu-19 bojovať, práve dostupná vakcína. Ľudí tiež vyzýva k tretej, posilňujúcej dávke.