Byť múdrym má prekvapivú nevýhodu

Martina Horváthová / 2. mája 2016 / Lifehacking

Náš vzdelávací systém je zameraný na produkovanie „inteligentnejších“ študentov – akademicky inteligentnejších. Máme vieru v to, že čím je človek múdrejší, tým je úspešnejší a to znamená, že má plnohodnotnejší život. Takže, ak to tak naozaj je, mali by sme trénovať a rozvíjať stále viac inteligentnejších študentov – ale môžno sa mýlime… Existujú určité kľúčové nevýhody byť múdrym. (Ak si jedným z tých, ktorí spadajú do kategórie chytrých ľudí, určite nebudeš súhlasiť so všetkým…)

Náš vzdelávací systém je zameraný na produkovanie „inteligentnejších“ študentov – akademicky inteligentnejších. Máme vieru v to, že čím je človek múdrejší, tým je úspešnejší a to znamená že má plnohodnotnejší život. Takže, ak to tak naozaj je, mali by sme trénovať a rozvíjať stále viac inteligentnějších študentov – ale môžno sa mýlime… Existujú určité kľúčové nevýhody byť múdrym. (Ak si jedným z tých, ktorí spadajú do kategórie týchto ľudí, určite nebudeš súhlasiť so všetkým…)

 

Najprv si rozdeľme inteligenciu:

  • Akademická inteligncia
  • Sociálna a emočná inteligencia

 

Akademická inteligencia je tradične meraná podľa toho, aký vysoký je tvoj inteligenčný kvocient (IQ). Čím máš vyššie IQ, tým si múdrejší.

 

Vzdelávacie systémy a všetky pridružené štruktúry sú zamerané na zlepšenie akademickej inteligencie a IQ je stále primárnym spôsobom merania kognitívnych schopností.

Míňame tisíce na školy, kurzy a iné vzdelávacie prvky na zvyšovanie kognitívnych schopností a tými sa snažíme merať a zvyšovať inteligenčné skóre.

people-woman-coffee-meeting

V roku 1926 psychológ Lewis Terman vložil do testu IQ test. Použil to pre identifikáciu a výber skupiny nadaných detí. Cieľom bolo vybrať najlepších z najlepších. Z kalifornských škôl vybral 1500 žiakov s IQ 140 a vyšším. 80 z nich malo IQ nad 170. Skupinu týchto detí nazval „Termiti“. Štúdia prebiehala po celý ich život a tu je krátky súhrn výsledkov: Plat Termitov bol v priemere dva krát vyšší ako platy priemerne inteligentných ľudí. Mnohí z nich boli slávni, bohatí a veľmi úspešní. Avšak väčšina z nich mala skromnejšie profesie, ktoré nevyžadovali vysokú dávku intelektu. Ich IQ  nemalo nič spoločné s ich osobným šťastím. Miera rozvodovosti, alkoholizmu, či samovrážd bola rovnaká ako národný priemer. Keď sa dostali do vyššieho veku, ich intelekt im bránil v naplneniu šťastia. Takže byť súčasťou elity s vysokým IQ nekoreluje s úspechom.

 

Prečo je to tak? Byť šikovný a inteligentný nie je dostatočným kľúčom k dosiahnutiu úspechu? Tu vznikajú nevýhody, ktoré väčšina z nás nevidí, pretože spadáme do kategórie múdrych.

startup-photos

Inteligentní ľudia ťažko vnímajú svoje nedostatky a zle sa im na nich pracuje. Predstav si situáciu, kedy sa hádaš s inteligentnou osobou o úplnej bizarnosti a premýšľaš nad tým „Ako môže toto povedať?“. Po chvíli sa pýtaš, či  ty si ten, kto je na omyle. Inteligentný človek vidí chyby na druhých, svojimi argumentami ťa dokáže presvedčiť o tom, že nemáš pravdu, aj keď ju možno máš. Majú svoje mentálne slepé miesta, ktoré nedokážu vidieť. Keď už o svojich nedostatkoch vedia, ťažko s nimi pracujú a neprijímajú opatrenia. Majú sklon k nadmernému analyzovaniu situácie až do štádia, kedy nevyvinú žiadnu akciu-hovoríme tomu analytická paralýza.

Je veľa ľudí, ktorí sa zaoberajú novými nápadmi alebo podnikateľským plánom a analyzujú ho až do poslednej bodky, snažiac sa využiť každú možnosť a vytvoriť dokonalý plán. Robia to preto, lebo to je podľa nich inteligentná vec. Čo tým dosiahnu? Sústredia sa na diery v ideách a na vlastné nedostatky a zistia, že sú tu ďalšie oblasti, ktoré vyžadujú analýzu a zistia, že na nich musia pracovať viac ako predpokladali. Namiesto toho, aby niečo urobili, dokola analyzujú a potom stratia záujem – tento cyklus opakujú, lebo iba inteligentný ľudia majú kapacity sa k tomu vracať.

 

Môžu viac stratiť

Byť úspešný je veľká prestíž a nesie so sebou bremeno. Predstav si, že si úspešný a zapojíš sa do niečoho, čo príde ostatným ako úplná hlúposť a  mohlo by to ohroziť tvoj status. Ale nie! Prečo by si riskoval? Dáva väčší zmysel robiť všetko preto aby si si udržal tento titul, ako robiť niečo, čím ho môžeš ohroziť. Či už budeš robiť jedno z toho, riskuješ to, nech robíš čokoľvek. Myšlienku pevnej mysle a jej rastu vytvoril psychológ Carol Dweck.

pexels-photo-48566

Pevná myseľ – ľudia veria vo svoje charakteristické vlastnosti, ku ktorým patrí aj inteligencia a talent, to sú pevné rysy. Trávia čas nad ich analýzou namiesto toho, aby ich rozvíjali.

Rastúca myseľ – ľudia, ktorí veria, že ich najzákladnejšie schopnosti môžu byť rozvíjané vďaka nasadeniu a tvrdej práci. Mozog a talent sú len východiskovými bodmi. Mnoho úspešných ľudí sú tam kde sú vďaka tomuto.

 

Cieľom je nebyť múdry?

Inteligencia nie je svätý grál úspechu, výučba ju len zvyšuje a s tým prichádza rada „vírusov“. A to je krok, ktorý si vyžaduje zmenu v myslení. Samozrejme je tu niečo, čo môžeme trénovať a učiť sa. Existujú aj iné miery, ktoré si neuvedomujeme, no sú rovnako dôležité. Môžu nás doviesť k väčšiemu úspechu, či už profesnému alebo osobnému a poskytnú plnohodnotnejší život.

Spolu s IQ – je dôležité vziať do úvahy: EQ (emočná inteligencia), MQ (morálna inteligencia), a BQ (telesná inteligencia). Aj tie vedú k jednej kľúčovej veci – byť si viac vedomý. Vedomý svojej mysli, vedomý si svojho správania, tela a chýb.

pexels-photo

Ak si aj dosiahol to najlepšie akademické vzdelanie na skvelej škole, osoba s porovnateľne nižším vzdelaním, ktorá má plne vyvinuté vyššie spomenuté miery inteligencie môže byť oveľa úspešnejšia vo všetkých aspektoch života.

Zdroj: medium.com, zdroj fotografií: pexels.com

Pridať komentár (0)