Bývalý šéf Googlu s majetkom 21 miliárd eur: „Možno sa blížime k bodu, keď budeme môcť žiť večne“

S majetkom v hodnote približne 21 miliárd eur sa Eric Schmidt aktuálne nachádza medzi stovkou najbohatších ľudí planéty – konkrétne na 88. mieste podľa rebríčka Forbes k 16. máju 2025.

Bývalý šéf Googlu, ktorý viedol technologický gigant v rokoch 2001 až 2011, sa po odchode z predstavenstva materskej spoločnosti Alphabet v roku 2019 naplno vrhol na investície, výskum a geopolitické analýzy.

Spoluzaložil investičnú firmu Innovation Endeavors, ktorá podporila startupy ako Uber, SoFi či biotechnologický projekt Zymergen. Jeho hlas má dnes váhu nielen v Silicon Valley, ale aj vo Washingtone a na pôde medzinárodných technologických konferencií.

Práve preto, keď Eric Schmidt dnes varuje, že umelá inteligencia sa do niekoľkých rokov vymkne spod kontroly a začne sa zlepšovať sama bez potreby ľudského zásahu, je načase spozornieť.

„Počítače sa už dnes samy zlepšujú. Učia sa plánovať. A už nás nemusia poslúchať,“ hovorí Eric Schmidt, bývalý výkonný riaditeľ Googlu. Na podujatí Special Competitive Studies Project ponúkol jeden z najostrejších a najvýraznejších pohľadov na budúcnosť umelej inteligencie (AI) a biotechnológií.

Jeho varovanie je priame a naliehavé: vývoj AI napreduje tak rýchlo, že spoločnosť na to nie je pripravená. A čo je horšie, neexistuje ani jazyk, ktorým by sme dokázali opísať dôsledky jej príchodu.

Schmidt hovorí o jave zvanom artificial superintelligence (ASI) – teda o umelej inteligencii, ktorá bude múdrejšia ako súčet inteligencie všetkých ľudí. „Sanfranciský konsenzus“ podľa neho predpokladá, že ASI sa stane realitou už do šiestich rokov. A hoci veľa ľudí považuje AI za preceňovanú, podľa Schmidta je pravda opačná – technológia je podceňovaná.

Ak existuje čo i len 50-percentná šanca, že do desiatich rokov vznikne entita, ktorá bude vedieť riešiť takmer akýkoľvek problém na svete – prečo ju nebrať vážne?

„Všetky kódy napíše AI.“ A potom?

Najskôr sa zmení softvérový priemysel. „Už teraz väčšinu kódu píše AI,“ tvrdí Schmidt. Programátori sa podľa neho premenia na dizajnérov zadania – nebude dôležité, aký jazyk ovládajú, ale aký výsledok chcú dosiahnuť. Do roka vraj AI napíše 90 % všetkých kódov. O rok neskôr už možno úplne všetky.

No tým sa to nekončí. Nasleduje tzv. rekurzívne samovylepšovanie, keď AI sama zlepšuje vlastný kód, svoju architektúru aj svoju inteligenciu. Programovanie a matematika – základ digitálneho sveta – budú v rukách strojov. A tie budú o krok pred nami.

Generálna inteligencia v každom vrecku

Schmidt predpokladá, že v horizonte 3 až 5 rokov dosiahneme úroveň všeobecnej inteligencie (AGI). To znamená, že v jednom zariadení bude dostupná inteligencia na úrovni najlepších matematikov, fyzikov, architektov či umelcov. Každý bude mať vo vrecku niečo ako „najmúdrejšieho človeka na svete“.

Tento svet však prinesie zásadné otázky: Čo zostane pre ľudí? Ako sa zmení ekonomika a trh práce?

Veľkú rolu v budúcnosti podľa Schmidta zohrajú tzv. agenti – systémy s pamäťou a schopnosťou samostatne konať. Predstav si, že chceš kúpiť dom.

Jeden agent vyhľadá lokalitu, druhý analyzuje regulácie, tretí zabezpečí transakciu, štvrtý ho navrhne s architektom, ďalší dohodne zmluvu so stavebnou firmou. A ten posledný prípadne podá žalobu, ak stavbár nesplní záväzky.

„Práve som ti opísal každý biznis proces, každé vládne rozhodovanie aj každú akademickú činnosť,“ dodáva Schmidt. Automatizácia sa tak netýka len programátorov, ale všetkých profesií.

Nezamestnanosť? Možno. Ale možno aj nový typ práce

Otázka znie: Nahradí AI ľudí? Schmidt je v tomto skeptický k panike. Odvoláva sa na dejiny – automatizácia nikdy úplne nezničila pracovné miesta, len ich zmenila. „Viac práce bolo vytvorenej než zničenej.“ No zároveň priznáva, že tentoraz to môže byť iné. Najmä ak demografické trendy, ako v Ázii, povedú k poklesu pracovnej sily.

Práve preto budú podľa neho AI nástroje zásadné pre zvýšenie produktivity tých niekoľkých ľudí, ktorí budú pracovať.

Schmidt upozorňuje aj na geopolitické rozmery vývoja AI. Čína má vlastný „ChatGPT moment“ – model DeepSeek. Po jeho predstavení prišli straty na burzách vo výške bilióna dolárov, čo ukázalo, aký je trh citlivý na AI preteky.

USA reagujú kontrolami čipov, ale Čína obchádza sankcie – vytvára nové algoritmy, využíva open source a zrýchľuje vývoj. Hrozia kyberútoky na dátové centrá, „mutually assured destruction“ v digitálnej podobe. „Keď bude Čína o pár mesiacov vpredu, budeme ochotní im zbombardovať dátové centrum?“ kladie Schmidt rečnícku otázku.

Lieky na objednávku

Schmidt financuje startup, ktorý kombinuje AI a robotické laboratórium. Model navrhuje nové lieky, laboratórium ich cez noc testuje a ráno pokračuje. Cieľom je identifikovať všetky „drogovateľné“ ciele v ľudskom tele do dvoch rokov. Ak sa to podarí, dáta poputujú priamo do farmaceutického priemyslu.

Robolaboratóriá sa stanú normou – nie humanoidné roboty, ale robotické ramená, ktoré pipetujú a pracujú 24 hodín denne. Ak bude AI schopná vidieť vzory, ktoré ľudia nevidia, môže objaviť lieky na rakovinu, personalizovanú medicínu či dokonca posunúť hranicu ľudského života.

„Možno sa blížime k bodu, keď budeme môcť žiť večne,“ naznačuje Schmidt. Hoci to znie ako sci-fi, technológie ako AlphaFold ukázali, že AI dokáže doslova meniť pravidlá hry. Vývoj môže byť taký rýchly, že o 10 až 15 rokov sa budeme pozerať na dnešnú medicínu tak, ako dnes vnímame liečiteľov z čias stredoveku.

Nebude mať dosť dát, energie ani dohľadu

Tento pokrok však naráža na tvrdé limity. „Amerika bude potrebovať ďalších 90 gigawattov energie, to je ako postaviť 90 jadrových elektrární. A staviame presne nula,“ povedal sarkasticky počas svojho najnovšieho výstupu na TED.

V Ázii medzitým vznikajú dátové centrá s výkonom 10 gigawattov – ekvivalent energie celého stredne veľkého mesta.

Aby toho nebolo málo, svet sa podľa Schmidta dostal do bodu, keď už AI spotrebovala všetky verejne dostupné dáta. „Musíme začať generovať nové dáta. To je však najmenej – oveľa väčšia výzva je zistiť, kde sú limity poznania,“ povedal.

Ako príklad uvádza Einsteina, ktorý dokázal preniesť poznatky z jednej oblasti do druhej. „To dnešné AI ešte nedokáže. Ale ak raz áno, vzniknú úplne nové školy vedeckého myslenia.“

Zároveň upozorňuje na riziká autonómnych agentov. Čo ak AI prestane používať angličtinu a vytvorí si vlastný jazyk? „Správna reakcia by bola: vypnúť. Lebo nebudeme vedieť, čo robí. Môže to byť niečo geniálne, alebo úplná katastrofa. Ale nebudeme to vedieť pozorovať,“ varuje.

Medzi červené línie patria podľa neho aj schopnosť AI samovylepšovania bez dozoru, priamy prístup k zbraniam či snaha o samoreplikáciu mimo nášho dosahu. „Musíme mať v systéme zabudované ‚odpojenie‘, keď sa tieto body prekročia.“

Schmidt je skeptický k myšlienke, že vývoj zastavíme. Oveľa realistickejšia je snaha o dohľad, štandardy a globálne pravidlá. Lebo ako dodáva: „Sú ľudia, ktorí dnes vážne diskutujú o tom, že keď bude niektorý štát pár mesiacov pred druhým v superinteligencii, jediným riešením môže byť preventívne vybombardovanie jeho dátového centra. Áno, znie to šialene. Ale tieto diskusie prebiehajú.“

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy