Chev­ro­let Cor­vet­te C2 — legen­da na slo­ven­ský­ch ces­tá­ch

Martin Ruisl, autofans.sk / 11. apríla 2017 / Auto

zdroj: Martin Ruisl

Píše sa rok 1962 a ja vlast­ne ani neviem, čo sa vte­dy dia­lo. Sve­tu sa však pred­sta­vi­la dru­há gene­rá­cia Chev­ro­le­tu Cor­vet­te. Preč sú zaob­le­né, ba až baro­ko­vé tva­ry Har­le­y­ho Ear­la, nastu­pu­je ostrý štýl Lar­ry­ho Shi­no­du. Inšpi­ro­va­ný pod­mor­ským sve­tom mu dáva meno Sting Ray.

To červené auto s rokom výroby 1963, je vlastne jednou z najvzácnejších sériových Corvette. Delené zadné okno totiž vydržalo vo výrobe presne jeden rok z piatich, počas ktorých sa C2 vyrábala (otec Corvette Zora Arkus-Duntov ho aj tak nemal rád). Na prehľad ostatných zmien počas jednotlivých modelových rokov si naštudujte všeobecne známe portály, pretože to by bolo na ďalší, poriadne nudný článok.

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

Stále aktuálny recept

Na ráme uložená laminátová karoséria, to charakterizuje Corvettu ešte aj dnes. Tento exemplár má obnovený lak, inak má však bližšie k pôvodnému stavu. O servis sa mu stará dielňa Hollen Oldtimer, ktorá nám auto poskytla na ohmatanie (a ďakujeme aj pánovi majiteľovi).

Shinodove línie sú mimoriadne nadčasové, žiadna Corvette nevyzerala lepšie (aspoň podľa mňa). Kupé charakterizuje tzv. boat tail – špecifický vystúpený tvar zadnej časti, ktorá sa zužuje. Corvette vydržal len v tejto generácii, neskôr ho preslávil koncernový súrodenec Buick Riviera. Na Chevrolete sa nedá otvárať, teda okrem tankovacieho viečka.

Ďalšou zaujímavosťou sú falošné výduchy a akože mriežky. My sa môžeme pohoršovať nad modernými autami a GM to zvládol už v šesťdesiatych rokoch. Azda najefektnejšie sú však preklápacie svetlomety ovládané hydraulicky. Jemná asynchrónnosť pohybu im dodáva čaro.

"

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

Žiadne veľké... ehm

Kokpit je typicky dvojdielny, pred vodičom prístroje, pred spolujazdcom schránka a medzi nimi výrazný stredový panel. Na ňom zaujmú kombinované ovládače klimatizácie a na výšku integrované rádio. O ozvučení si však nerobte ilúzie, pár reproduktorov je pod palubnou doskou. A vlastne načo aj, keď tu mám V8.

Je tu zaujímavý kontrast: na jednej strane štylizované ciferníky, na druhej strane nejaké prepínače a tiahlo parkovacej brzdy, ktoré len tak voľne trčia spod lacnej plastovej palubnej dosky. Asi by som mal prestať aplikovať dnešné štandardy na takmer 55 rokov staré auto. Jedna vec ma však predsa len poriadne hnevá: pod volant s tenučkým vencom sa mi ledva zmestí stehno. Ešteže sedadlá sú mäkučké.

Za mnou v kabíne je nič. A ďalší moment vizionárstva koncernu GM – schránka pod podlahou (nefotíme, je tam priveľa neporiadku). Batožinový priestor inak vyzerá veľkoryso, nebojte sa, že by sa vám niečo zakotúľalo až k zadným svetlám. Je tu priečka tesne za oknom a za ňou nádrž na palivo.

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

Jediný americký „športiak“

Mnohí majú americké autá zafixované ako haraburdy, ktoré sa zľaknú aj tiahlej zákruty na diaľnici. Corvette by ich mohla vyliečiť, ideálne niektorá z ostatných dvoch generácii. Ale ani C2 nebola úplne na zahodenie. Tuhá náprava už bola minulosťou, aj keď... diferenciál priamo na ráme a dve ramená v tvare U a s centrálnou listovou pružinou (ktorú používa Corvette dodnes), nie sú práve definíciou multilinku.

Výber motorov bol na začiatku veľmi jednoduchý – 5,4-litrový V8 small-block, ale v štyroch výkonových stupňoch (186 kW, 224 kW, 254 kW a 268 kW so vstrekovaním paliva). Neskôr prišiel aj big-block, zostanem však pri tomto aute s 224 kW.

Motor so štvoritým karburátorom Carter AFB, znie na svoju éru až príliš kultivovane a jeho spojenie s automatickou prevodovkou mi len potvrdzuje pocit, že toto je skôr GT než ostré auto. V prvom momente si pritom vôbec neuvedomujem, aké ťažké to mal osemvalec s prevodovkou Powerglide. Znalci sa mi už teraz rehocú, pretože tento automat má na dnešnú éru absurdný počet stupňov – dva.

Nepreháňať

Dynamikou teda toto auto rozhodne nestrhne pozornosť, akú by si za svoj výzor zaslúžilo. Chvíľu trvá, kým sa človek skamaráti s tenkým vencom volantu, riadenie s obehom guľôčok má miernu vôľu, reaguje však veľmi prirodzene. Corvette je vcelku kompaktný kúsok auta s rázvorom len 2,5 metra a dĺžkou 4,5 metra. Čiže nie, nebojí sa oblúkov, vie aj celkom prirodzene zatočiť.

Z bŕzd mám mierne digitálny pocit, po stlačení pedálu sa chvíľu nič nedeje, a potom príde nejaký náznak spomalenia, dávkovanie je zľahka neznámy pojem. C2 bola prelomová aj v oblasti bŕzd, no štyri kotúče namiesto štyroch bubnov dostala až v roku 1965.

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

Fantázia

Po otvorení dverí takpovediac vypadnem z auta rovno na chodník, zadrží ma len obrovský volant. Práve pretláčanie stehna popod jeho veniec, by ma pri každodennom používaní hnevalo azda najviac. Inak je C2 taký „štramák“, pánko so slávnou minulosťou, ktorý si už môže dovoliť nosiť sa len tak na obdiv všetkým. Neviem, či mi tento bonvivánsky charakter imponuje, ale už len kombinácia dizajnu a rarity, robí z tejto Corvette klenot každej zbierky.

Písať ódy po pár hodinách vozenia, počas ktorých z rešpektu pred samotným autom (o majiteľovi ani nehovoriac), to sa robí naozaj ťažko. Najmä mi v hlave vŕta ten automat... Aj napriek tomu to pri 90 km/h točí ako moderný diesel. Však tejto C2 píšu maximálnu rýchlosť 201 km/h. To si nechcem ani predstavovať, na mäkkom podvozku celkom postačí aj polovica. Veru, nevyzerá to ako článok od človeka, ktorý šoféroval jedno z áut svojich snov.

Možno by som si ho mal trochu predefinovať: karosériu nechám tak, len dám pod ňu sedemlitrový big-block a štvorstupňový manuál, plus tie kotúčové brzdy. Áno, takto by to mohlo byť... Nuž ale nie je to moje auto, preto ešte naposledy nasať tu atmosféru (tiež ste si všimli, ako krásne staré autá voňajú poctivou mechanikou?) a vrátiť kľúče do dielne Hollenu. Môžem pokojne spávať a dúfať, že takéto stroje hádam zostanú imúnne proti epidémii elektrodebility.

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

foto: Martin Ruisl

zdroj: autofans.sk

Pridať komentár (0)