Čo nás čaká vo výpoč­to­vej tech­ni­ke? Čosko­ro bude­me ovlá­dať vymo­že­nos­ti ako komik­so­ví super­hr­di­no­via

Martina Ditrichová / 18. júna 2016 / Lifehacking

Tech­no­ló­gie sa neus­tá­le posú­va­jú vpred. Zvy­šu­jú sa inte­rak­cie medzi plat­for­ma­mi a apli­ká­cia­mi a stro­je zvlá­da­jú stá­le viac. Už sú poma­ly múd­rej­šie ako my. Stá­le ino­vá­cie láka­jú pou­ží­va­te­ľov aj inves­to­rov, čo len pohá­ňa tech­ni­kov pri­chá­dzať stá­le s nie­čím novým. Vytvá­ra to neus­tá­ly kolo­beh roz­ma­chu výpoč­to­vej tech­no­ló­gie. To, čo nedáv­no bol čis­tý futu­riz­mus ale­bo komiks, bude čosko­ro rea­li­tou. Čo náš čaká a nemi­nie?

Počí­ta­če nám otvo­ri­li úpl­ne nové obzo­ry. Umož­ni­li nám vytvo­riť tex­to­vé edi­to­ry, tabuľ­ky a veľa ďal­ších desk­to­po­vých apli­ká­cií. Vďa­ka inter­ne­tu máme vyhľa­dá­va­če, e-com­mer­ce, e-mail, sociál­ne sie­te, atď. Smart­fó­ny posu­nu­li hra­ni­ce zase ďalej a spo­ji­li vymo­že­nos­ti počí­ta­čov a inter­ne­tu do tých čaro­vných veci­čiek, bez kto­rých si už ani nevie­me pred­sta­viť život. Momen­tál­ne sme pod­ľa odha­dov iba v stre­de mobil­nej éry. Tak­že sa ešte máme na čo tešiť.

Kaž­dá éra má dve fázy. V prvej je nová plat­for­ma pred­sta­ve­ná — je pre­dra­že­ná, nekom­plet­ná ale­bo prí­liš zlo­ži­tá. Kaž­do­pád­ne ale otvo­rí nové mož­nos­ti a pries­tor na zlep­še­nie. V ďal­šej fáze už sú vychy­ta­né muchy, záu­jem prud­ko stú­pa a začí­na obdo­bie expo­nen­ci­onál­ne­ho ras­tu.

1977-apple-ii-monitor

foto: innocentstore.sk

App­le II bol vypus­te­ný do sve­ta v roku 1977, no až vyda­nie IBM počí­ta­ča v roku 1981 spô­so­bi­lo ošiaľ a rast. Aj inter­net bol v prvej fáze urče­ný hlav­ne na sprá­vu tex­tov a pou­ží­va­ný v škols­tve a vlá­dou. Až vyda­nie pre­hľa­dá­va­ča Mosaic spus­ti­lo dru­hú fázu, kto­rá vlast­ne trvá dote­raz. Smart­fó­ny nie sú výnim­kou a tiež si na svoj boom muse­li počkať. Pre­nos­né tele­fó­ny sa obja­vi­li začiat­kom 90-tych rokov, prvé smart­fó­ny Side­kick a Black­ber­ry exis­to­va­li už v roku 2000, no dru­há fáza priš­la až v 2007 – 8 s vyda­ním prvé­ho iPho­nu a Andro­idu. A nimi sa spus­til glo­bál­ny ošiaľ, kto­rý trvá dodnes. Oko­lo 2 miliárd ľudí má v súčas­nos­ti smart­fón a odha­du­je sa, že v roku 2020 bude aspoň jeden vlast­niť až 80% popu­lá­cie.

2016macbook-1

foto: neurogadget.net

Ak sa vzor bude opa­ko­vať kaž­dých 10 až 15 rokov, ako dote­raz, ďal­šia éra vo výpoč­to­vej tech­ni­ke prí­de do fázy ras­tu v najb­liž­ších rokoch. Teraz je už vo fáze dozrie­va­nia a exis­tu­je celý rad dôle­ži­tých tren­dov aj v oblas­ti hard­vé­ru aj soft­vé­ru, kto­ré nám môžu napo­ve­dať, o čo sa bude jed­nať. Pozri­me sa teda spo­loč­ne, kto­ré by sa moh­li stať ďal­ším míľ­ni­kom v IT.

Hard­vér: malý, lac­ný, vša­dep­rí­tom­ný

Z počiat­ku si moh­li dovo­liť vlast­niť počí­tač iba obrov­ské spo­loč­nos­ti. Postu­pom času sa desk­to­po­vé počí­ta­če dosta­li aj do domác­nos­tí a kaž­dej kan­ce­lá­rie. Momen­tál­ne vlast­ní smart­fón tak­mer kaž­dý jed­not­li­vec. A netrva­lo to ani tak dlho. Nece­lú jed­nu gene­rá­ciu.

Teraz sme v štá­diu, kedy sú pro­ce­so­ry a sen­zo­ry tak malé a lac­né, že počí­ta­čov bude čosko­ro ove­ľa viac ako ľudí. Za ten­to vývoj môže jed­nak stag­nu­jú­ci prog­res v polo­vo­di­čo­vom prie­mys­le za posled­ných 50 rokov. A za dru­hé to, čo Chris Ander­son nazý­va „mie­ro­vou divi­den­dou smart­fó­no­vej voj­ny“- to, že nesku­toč­ný úspech smart­fó­nov vie­dol k masív­nym inves­tí­ciám do pro­ce­so­rov a sen­zo­rov. Ak rozo­be­rieš moder­ný dron či VR súp­ra­vu náj­deš tam väč­ši­nu kom­po­nen­tov z mobi­lu.

V moder­nej polo­vo­di­čo­vej ére sa pozor­nosť pre­sú­va zo samos­tat­ných CPU do zväz­kov špe­cia­li­zo­va­ných čipov zná­mych ako „sys­tems-on-a-chip“. Taký­to typic­ký zvä­zok má úspor­né pro­ce­so­ry ARM plus čipy na spra­co­va­nie gra­fi­ky, komu­ni­ká­ciu, spot­re­bu ener­gie, spra­co­va­nie videa, atď. Táto nová archi­tek­tú­ra zní­ži­la cenu základ­ných výpoč­to­vých sys­té­mov z cca 100 dolá­rov až na asi $ 10. Rasp­ber­ry Pi Zero je 1 GHz Linux počí­tač, kto­rý si môžeš kúpiť za 5 dolá­rov. Za podob­nú cenu zože­nieš aj mik­ro­pro­ce­sor s WiFi, kto­rá ide na Pyt­ho­ne. A čosko­ro tie­to čipy budú stáť menej ako dolár.

2275746

foto: linkedin.com

Ešte k tomu sa obja­vu­jú pôso­bi­vé zlep­še­nia výko­nu pro­ce­so­rov. Obzvlásť zau­ji­ma­vé sú GPU(grafické), z kto­rých naj­lep­ší je navr­hnu­tý spo­loč­nos­ťou Nvi­dia. Sú uži­toč­né nie­len na tra­dič­né gra­fic­ké spra­co­va­nie, ale aj na algo­rit­my pre ume­lú inte­li­gen­ciu, či stro­je vytvá­ra­jú­ce vir­tu­ál­nu rea­li­tu. Nvi­dia sľu­bu­je výraz­né zlep­še­nie v najb­liž­ších rokoch.

Tech­no­ló­gia wild­card je kvan­to­vá tech­no­ló­gia, kto­rá dnes exis­tu­je väč­ši­nou v labo­ra­tó­riách, ale ak by bola dostup­ná aj komerč­ne, moh­la by spô­so­biť veľ­ký roz­ruch vo sve­te tech­no­ló­gií.

Soft­vér – zla­tý vek ume­lej inte­li­gen­cie

Exis­tu­je veľa vzru­šu­jú­cich vecí, kto­ré sa teraz dejú v soft­vé­ro­vej oblas­ti. Dis­tri­bu­ova­né sys­té­my sú jed­nou z nich. Vzhľa­dom k tomu, že počet zaria­de­ní ras­tie expo­nen­ciál­ne, sa sta­la pri­ori­tou komu­ni­ká­cia a koor­di­ná­cia medzi via­ce­rý­mi počí­ta­čo­vý­mi sys­té­ma­mi. Zau­jí­ma­vé dis­tri­bu­ova­né sys­té­mo­vé tech­no­ló­gie zahŕňa­jú sys­té­my ako Hado­op a Spark pre zvlád­nu­tie veľ­kých dáto­vých prob­lé­mov a Bit­co­in / block­chain pre zabez­pe­če­nie dát a majet­ku.

Ale asi naj­viac vzru­šu­jú­ci soft­vé­ro­vý objav sa deje v oblas­ti ume­lej inte­li­gen­cie (AI). AI má dlhú his­tó­riu ošia­ľov a skla­ma­ní. Alan Turing pred­po­ve­dal, že stro­je by mali byť schop­né úspeš­ne napo­dob­niť člo­ve­ka do roku 2000. V súčas­nos­ti však exis­tu­jú dob­ré dôvo­dy dom­nie­vať sa, že by moh­la ume­lá inte­li­gen­cia teraz koneč­ne vstú­piť do svoj­ho „zla­té­ho veku“.

Benedic-Cambell-Android-e1301400882833

foto: robotsandavatars.net

Veľa roz­ru­chu oko­lo ume­lej inte­li­gen­cie sa zame­ria­va na stro­je schop­né sa učiť. „Deep lear­ning“. Ten­to feno­mén sa stal popu­lár­nym naj­mä vďa­ka Goog­le pro­jek­tu v roku 2012, kedy sa obrov­ský zhluk počí­ta­čov učil rozo­zná­vať mač­ky v you­tu­be vide­ách. „Schop­nosť učiť stro­je je kľú­čo­vou a trans­for­mač­nou ces­tou ako pre­hod­no­tiť všet­ko, čo robí­me,“ komen­tu­je situ­áciu Goog­le CEO Sun­dar Pichai. Toto uče­nie je posta­ve­né na tech­no­ló­gii neuró­no­vých sie­tí ešte zo 40-tych rokov. Opäť túto tech­no­ló­giu pri­vied­la k živo­tu kom­bi­ná­cia mno­hých nových fak­to­rov ako zlo­ži­tej­šie algo­rit­my, lac­né para­lel­né výpoč­to­vé tech­ni­ky a sprí­stup­ne­nie širo­ké­ho spek­tra dát.

Môže to vyze­rať ako ďal­ší mód­ny výstre­lok v Sili­con Val­ley. V sku­toč­nos­ti je ale táto tech­no­ló­gia pod­po­ro­va­ná pôso­bi­vý­mi teore­tic­ký­mi aj prak­tic­ký­mi výsled­ka­mi. Naprí­klad v roku 2013 bola mie­ra chy­bo­vos­ti v súťa­ži Ima­ge­Net 20 – 30%, minu­lý rok už stroj pre­ko­nal ľud­skú výkon­nosť. Výho­dou je, že veľa zdro­jo­vých kódov, súbo­rov dát a soft­vé­ro­vých nástro­jov vzťa­hu­jú­cich sa k deep lear­ning-u sú open sour­ce, ciže verej­ne dostup­né. To umož­ňu­je zapo­jiť sa do vývo­ja prak­tic­ky kaž­dé­mu. Ak na apli­ká­cii pra­cu­je len urči­tý počet ľudí, na to pove­re­ných, je prav­de­po­dob­né, že sa know how síce nedos­ta­ne von, pri­ná­ša to so sebou však aj obme­dze­nia. Ak zve­rej­ní­me zdro­jo­vý kód, kaž­dý môže pri­lo­žiť ruku k die­lu a ino­vá­cie a vylep­še­nia pri­chá­dza­jú nepo­rov­na­teľ­ne rých­lej­šie.

Dá sa pred­po­kla­dať, že čosko­ro sa bude zvy­šo­vať IQ všet­kých mož­ných dru­hov pro­duk­tov, vrá­ta­ne: hla­so­vých asis­ten­tov, vyhľa­dá­va­čov, 3D ske­ne­rov, pre­kla­da­čov, auto­mo­bi­lov, lie­ta­diel, lekár­skych zobra­zo­va­cích sys­té­mov, a mno­ho ďal­ších. “Biz­nis plá­ny najb­liž­ších 10.000 star­tu­pov sa dajú ľah­ko pre­d­i­ko­vať: Vez­mú X a pri­da­jú ume­lú inte­li­gen­ciu. To je veľ­ká vec, a je to koneč­ne tu.” tvr­dí Kevin Kel­ly, ame­ric­ký pub­li­cis­ta a vizi­onár. Pre men­šie star­tu­py bude naje­fek­tív­nej­šie zame­rať sa na špe­ci­fic­ké apli­ká­cie, aby boli schop­né kon­ku­ro­vať obrov­ským spo­loč­nos­tiam, kto­ré majú AI (ume­lú inte­li­gen­ciu) ako pri­ori­tu. Čím viac bude pou­ží­va­te­ľov, tým viac bude zozbie­ra­ných dát a nových poznat­kov. To zlep­ší kva­li­tu soft­vé­ru, čo zas pri­lá­ka ešte viac pou­ží­va­te­ľov. A tak sa môže stať z tej­to tech­no­ló­gie veľ­mi úspeš­ný zotr­vač­ník, kto­ré­ho hra­ni­ce je ťaž­ké odhad­núť.

AI

foto: extremetech.com

Soft­vér plus hard­vér – nová vlna počí­ta­čov

V súčas­nos­ti exis­tu­je celý rad nových počí­ta­čo­vých plat­fo­riem, kto­ré sú iba v prvej fáze vývo­ja, kto­rý však čosko­ro budú ale­bo mož­no prá­ve vstu­pu­jú do ras­to­vej fázy. Hoci kaž­dá je navr­hnu­tá veľ­mi odliš­ne, zdie­ľa­jú spo­loč­nú tému: dáva­jú nám nové a roz­ší­re­né schop­nos­ti vlo­že­ním smart vir­tu­ál­nej vrstvy na vrcho­le všet­ké­ho.

Tu je struč­ný pre­hľad nie­kto­rých nových plat­fo­riem:

Autá. Veľ­ké tech­no­lo­gic­ké spo­loč­nos­ti ako Goog­le, App­le, Uber a Tes­la inves­tu­jú znač­né pros­tried­ky do auto­nóm­nych auto­mo­bi­lov, tj. Áut s auto­pi­lo­tom. Polo-auto­nóm­ne autá ako naprí­klad Tes­la Model S je už teraz verej­ne dostup­ný a bude sa rých­lo vylep­šo­vať. Plná auto­nó­mia pod­ľa odha­dov neza­be­rie viac ako 5 rokov. Už teraz exis­tu­jú autá, kto­ré sú schop­né fun­go­vať bez vodi­ča, ale stá­le majú isté muchy, kto­ré tre­ba vyrie­šiť a aj rôz­ne regu­lač­né a morál­ne dôvo­dy spo­ma­ľu­jú ich vývoj. Ale nedá sa zasta­viť. Môže­me oča­ká­vať v tej­to oblas­ti ďal­šie obrov­ské inves­tí­cie a aj veľa star­tu­pov. Dokon­ca aj sólo prog­ra­má­to­ro­vi sa poda­ri­lo zostro­jiť polo-auto­nóm­ny auto­mo­bil.

Infossible_Tesla-Autopilot-Car-700x433

foto: infossible.com

Dro­ny. Dneš­né kla­sic­ké spot­re­bi­teľ­ské dro­ny obsa­hu­jú moder­ný hard­vér (väč­ši­nou smart­fó­no­vé súčias­t­ky plus mecha­nic­ké čas­ti), ale pomer­ne jed­no­du­chý soft­vér. V blíz­kej budúc­nos­ti budú rea­li­tou bez­pi­lot­né lie­tad­lá, kto­ré obsa­hu­jú naprí­klad pokro­či­lé počí­ta­čo­vé vide­nie a ďal­šie AI, aby boli bez­peč­nej­šie, jed­no­duch­šie na ovlá­da­nie a šir­šie využi­teľ­né.

Drone

foto: breakingbelizenews.com

Inter­net vecí (Inter­net of Things, IoT) ozna­ču­je pre­po­je­nie zaria­de­ní so zabu­do­va­nou inter­ne­to­vou konek­ti­vi­tou. Pri­ne­sie nové mož­nos­ti inte­rak­cií a ovlá­da­nia. Táto tech­no­ló­gia bude uži­toč­ná hlav­ne v šet­re­ní ener­gie, bez­peč­nos­ti a pod­po­rí našu pohod­lie, čiže leni­vosť. Jed­ným z naj­zau­jí­ma­vej­ších pro­duk­tov v tej­to kate­gó­rii je Ama­zon Echo. Je to skve­lá ukáž­ka toho, ako môže byť neus­tá­ly hla­so­vý sní­mač efek­tív­ny ako uží­va­teľ­ské roz­hra­nie. Chce to ešte čas, ale Echo už teraz uka­zu­je, že hlas môže uspieť aj v obme­dze­ných kon­tex­toch. Jazy­ko­vé zna­los­ti by mali čosko­ro zlep­šiť. Inter­net vecí bude využi­teľ­ný v biz­ni­se. Naprí­klad zaria­de­nia s čid­la­mi a sie­ťo­vé pri­po­je­nia sú veľ­mi uži­toč­né pre moni­to­ro­va­nie prie­my­sel­ných zaria­de­ní.

internet-of-things-2

foto: forbes.com

Wea­rab­les. Tie­to veci sa až ťaž­ko pre­kla­da­jú, keď­že nema­jú slo­ven­ský ekvi­va­lent. Tie­to nosi­teľ­né (oblie­ka­teľ­né) počí­ta­če sú obme­dze­né v hneď nie­koľ­kých dimen­ziách, vrá­ta­ne veľ­kos­ti, baté­rie, komu­ni­ká­cie a spra­vo­va­nia. Tie úspeš­nej­šie sa špe­cia­li­zo­va­li iba na urči­tú oblasť, naprí­klad fit­ness moni­to­ring. Ako sa postup­ne hard­vé­ro­vé kom­po­nen­ty budú vylep­šo­vať, ovplyv­ní to aj šir­ší záver oblie­ka­teľ­ných počí­ta­čov a hlas bude prav­de­po­dob­ne hlav­ným uží­va­teľ­ským roz­hra­ním.

wearables

foto: firstapp.com

Vir­tu­ál­na rea­li­ta. Rok 2016 je vzru­šu­jú­cim rokom pre fanú­ši­kov VR. Vyda­nie Ocu­lus Rift a HTC/Valve Vive (a prav­de­po­dob­ne aj Sony Pla­y­sta­ti­on VR) zna­me­ná, že doslo­va pohl­cu­jú­ce sys­té­my vir­tu­ál­nej rea­li­ty budú verej­ne dostup­né. Je to veľ­ký krok, pre­to­že VR je veľ­mi nároč­né na prí­slu­šen­stvo. Vyža­du­jú špe­ciál­ne obra­zov­ky, výkon­né gra­fic­ké kar­ty, schop­nosť sle­do­vať polo­hu use­ra. Pred­tým vede­li sní­mať naprí­klad ako pou­ží­va­teľ oto­čí hla­vou, to čo nás čaká, by malo byť o nie­čom úpl­ne inom. Mali by nás celých vcuc­núť do vir­tu­ál­ne­ho sve­ta.

_83578385_f1ecf212-240e-46d2-95a7-633b7131892ezdroj: bbc.com

Roz­ší­re­ná realita.(Augmented Rea­li­ty= AR) prav­de­po­dob­ne dora­zí po VR, lebo vyža­du­je väč­ši­nu z toho, čo VR plus neja­ké nové tech­no­ló­gie naviac. Naprí­klad AR vyža­du­je pokro­či­lé sní­ma­nie s níz­kou laten­ci­ou, aby bolo mož­né pre­sved­či­vo kom­bi­no­vať reál­ne a vir­tu­ál­ne objek­ty v rov­na­kej inte­rak­tív­nej scé­ne.

foto: ymt.geHolo

Veľa futu­ris­tic­kých tech­no­ló­gii, kto­ré sme spo­me­nu­li už teraz exis­tu­jú nie­kde v piv­ni­ci, či labo­ra­tó­riách a budú prí­stup­né širo­kej verej­nos­ti, ani sa nenaz­dáš. Pozo­ro­va­te­lia si všim­li, že mno­hé z tých­to nových zaria­de­ní sú v prí­liš nedos­pe­lej ver­zii samých seba, rov­na­ko ako PC v 70. rokoch, inter­net v 80. rokoch, a smart­fó­ny v ran­ných 2000s. My sme sved­ka­mi kús­kov budúc­nos­ti, kto­ré sa ešte len dáva­jú doko­py. Čo ty vieš, mož­no o pár rokov to bude Incep­ti­on naži­vo.

Zdroj: medium.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: www.artofvfx.com

Pridať komentár (0)