Dentálna hygienička búra mýty o fluoride a strachu zo zubára: „Pri fóbiách spolupracujeme so psychológom“

Trasú sa ti ruky pri pomyslení na zubárske kreslo? Vyhýbaš sa fluoridovým pastám, pretože si niekde čítal, že sú jedovaté? Nie si sám. Strach zo zubára a mýty o dentálnej hygiene sú rozšírenejšie, než si myslíš. Odborníčka Michaela Klein, hlavná dentálna hygienička zubnej kliniky Dr. Martin a vedúca katedry dentálnej hygieny Slovenskej zdravotníckej univerzity, odhaľuje pravdu o našich najväčších dentálnych strachoch.

„Strach zo zubného ošetrenia je veľmi rozšírený jav. Niektorí pacienti majú reálne fóbie. Sú to ľudia, ktorí k nám prídu až po rokoch, keď bolesť už naozaj nie je znesiteľná,“ hovorí Michaela Klein.

Keď sa zubárske kreslo stáva nočnou morou

Príznaky dentofóbie sú rôzne – od potenia dlaní a trasúcich sa rúk, cez zrýchlený dych, až po panický záchvat. Niektorí pacienti sa nedokážu ani len posadiť do kresla, iní sa rozplačú už vo vstupnej chodbe. Mnohí prichádzajú s pocitom hanby – že zanedbali svoj chrup, že im to lekár vyčíta, že sa im niekto vysmeje. „V niektorých prípadoch spolupracujeme aj s psychológom, ak ide o silnú fóbiu,“ dodáva Michaela.

„Práve preto je úplne kľúčové vytvoriť bezpečné prostredie. Pacient musí vedieť, že sme tu pre neho, nie proti nemu. Nikoho nesúdime, všetko sa dá riešiť,“ vysvetľuje odborníčka. Jej osvedčené metódy zahŕňajú vysvetlenie každého kroku dopredu, poskytnutie kontroly pacientovi (napríklad dohodnutý signál rukou, keď potrebuje prestávku), hudbu, relaxačné dýchanie a pomalý, empatický prístup.

Michaela si pamätá prípad pacientky, ktorá nebola u zubára vyše desať rokov. Prišla s obrovským strachom, trasúcimi rukami a slzami. Prvé stretnutie bolo len o rozhovore. „Vysvetlila mi svoje obavy, ja som jej vysvetlila možnosti, priebeh a ubezpečila ju, že pôjdeme jej tempom. Začali sme veľmi pomaly – najprv len vizuálnou prehliadkou bez nástrojov, potom sme postupne prešli k jednoduchým úkonom,“ opisuje Klein. Po niekoľkých návštevách už zvládla aj zložitejšie úkony a dnes je z nej pravidelná pacientka.

„Najčastejšie počúvam po zákroku vety ako: ,To bolo všetko? Keby som vedela, že to bude takéto, prídem skôr.‘ Tá úľava, že to zvládli, je obrovská. Niektorí sa cítia ako hrdinovia. A právom. Prekonali niečo, čo ich roky blokovalo – nielen zdravotne, ale aj psychicky,“ hovorí Michaela.

zdroj: Canva/Nadezhda Moryak

3 najväčšie mýty o fluoride, ktoré ohrozujú tvoje zuby

Zatiaľ čo strach zo zubára je pochopiteľný, mnohé obavy z fluoridu sú založené na dezinformáciách. Michaela Klein odhaľuje pravdu o troch najrozšírenejších mýtoch:

Mýtus č. 1: Fluorid je jed

„Toxický účinok fluoridu sa prejavuje len pri veľmi vysokých dávkach, ďaleko nad rámec koncentrácií v zubných pastách,“ vysvetľuje Klein. „Bežné dávkovanie, ktoré nájdeš v zubných pastách, je úplne bezpečné.“

Zdravý rozum velí: všetkého veľa škodí, no pri fluoridovej zubnej paste sa netreba báť, že prehltnutie malého množstva ťa pošle do nemocnice.

Mýtus č. 2: Fluorid spôsobuje rakovinu a ničí mozog

Ak si už čítal, že fluorid je spojený s rakovinou alebo poškodením mozgu, bol si oklamaný. „K dnešnému dňu neexistujú kvalitné vedecké dôkazy, ktoré by podporovali tieto tvrdenia,“ vyvracia Klein. „Veľké epidemiologické štúdie tieto súvislosti jednoznačne vyvrátili. Je to skrátka hoax.“

Mýtus č. 3: Ak mám zdravé zuby, fluorid nepotrebujem

„Fluorid je účinný ako preventívny nástroj a pomáha predchádzať vzniku kazu aj pri zdanlivo zdravom chrupe,“ objasňuje odborníčka. Aj keď máš zuby ako perličky, fluorid im dodá dodatočnú ochranu pred kyselinami, ktoré ničia sklovinu.

Samozrejme, ak máš na fluorid alergiu alebo sa mu z nejakého dôvodu chceš vyhnúť, existujú alternatívy ako hydroxyapatit, nano-hydroxyapatit alebo calcium phosphate. Ale odborníčka varuje: „Fluorid musí byť nahradený iným remineralizačným prostriedkom.“

Prelomový program pre slovenských lekárov. Inkubátor ukázal, čo na lekárskych fakultách chýba

Správne dávkovanie pre dokonalý úsmev

Aby si z fluoridu vyťažil maximum a zároveň bol v bezpečí, stačí dodržiavať jednoduché pravidlá, ktoré odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO):

• 0 – 2 roky: pasty s 1 000 ppm fluoridu, množstvo ako ryžové zrnko
• 2 – 12 rokov: pasty s 1 350 ppm fluoridu, množstvo ako hrášok (dieťa už musí vedieť vypľúvať pastu!)
• 12 rokov a viac: pasty s 1 450 ppm fluoridu, množstvo ako hrášok

Kľúčové je: deti do 6 rokov musia mať zuby čistené pod dozorom dospelých a až do 12 rokov by rodič mal zuby dieťaťu dočisťovať. Po čistení pastu treba vždy vypľuť a ústa jemne vypláchnuť čistou vodou.

Strach z fluorózy, čo sú biele alebo hnedé škvrnky na zuboch, je často prehnaný. „Fluoróza vzniká najmä prehltnutím veľmi veľkého množstva fluoridu počas vývoja skloviny (do cca 6. roku života),“ vysvetľuje Michaela. Pri správnej technike a dozore dospelých je riziko prakticky nulové.

Ako poraziť strach a mýty

Odborníčka odporúča nesnažiť sa byť hrdinom za každú cenu. Priznať strach je prvý krok k uzdraveniu. Kvalitná klinika, školený tím a empatický prístup dokážu zázraky. V ťažších prípadoch sa spolupracuje aj s psychológom.

„Základom je prevencia. Raz do roka dentálna hygiena, prehliadka a vyčistenie chrupu. Zákroky sú potom jednoduché, rýchle a bez bolesti. A hlavne – strach už nemá dôvod vzniknúť,“ odkazuje Michaela. Dodáva, že moderná stomatológia nie je o bolestiach, ale o komforte.

A čo sa týka fluoridu? „Mýty o jeho škodlivosti nie sú podložené vedeckými dôkazmi. Naopak, fluorid ostáva kľúčovým prvkom v ochrane ústneho zdravia,“ uzatvára Michaela Klein.

Či už sa bojíš zubára alebo fluoridu, odpoveď je rovnaká – informácie, prevencia a dôvera v odborníkov sú cestou k zdravému úsmevu a pokojnej mysli.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti