Detstvo strávil medzi rakvami. Tomáš Stríž zasvätil život „koncu“, vďaka jeho produktu zostávajú milovaní s rodinou

  • V rodinnej tradícii sa rozhodol pokračovať už v mladom veku
  • Pre smútiace rodiny chcel zanechať spomienku na pozostalých
  • Psychickú záťaž si ventiluje v posilňovni
chlap a cintorín
Tomáš Stríž; Unsplash/Linda Gerbec
  • V rodinnej tradícii sa rozhodol pokračovať už v mladom veku
  • Pre smútiace rodiny chcel zanechať spomienku na pozostalých
  • Psychickú záťaž si ventiluje v posilňovni

V tichom, no významnom rohu spoločenského života sa nachádza svet pohrebníctva, oblasť, ktorá je často opomínaná a viac než nevyhnutná. Tomáš Stríž, ktorý je štvrtou generáciou rodinnej pohrebníckej firmy, nám ponúkol unikátny pohľad na toto odvetvie. Jeho príbeh nie je len o pokračovaní rodinnej tradície, ale aj o inovácii a hľadaní nových spôsobov, ako poskytnúť útechu a spomienku tým, ktorí prišli o svojich milovaných.

Pracovať v rodinnom pohrebníctve od útleho detstva môže byť pre mnohých nezvyčajným začiatkom životnej cesty. Tomáš Stríž, muž, ktorý strávil roky v tieni zvláštnej profesie, je živým príkladom toho, ako môže takéto prostredie ovplyvniť nielen profesionálny vývoj jedinca, ale aj jeho osobné vnímanie sveta.

Detstvo strávené medzi rakvami 

Tomáš sám spomína, že jeho detstvo nebolo klasické ako u ostatných detí. Nezapadol do partie detí, ktoré sa spolu hrávali na sídliskách, ale videl, že pre rodinu znamená ich práca veľmi veľa, a tak svoje detstvo obetoval a trávil čo najviac času v rodinnej firme. Generácia predsa musela pokračovať. 

Rodičia ho do biznisu vôbec netlačili, práve naopak. Rozhodnutie, či bude v rodinnej tradícii pokračovať, alebo nie, bolo iba na ňom. Sám dobrovoľne sa im rozhodol pomôcť a navyše ho táto nezvyčajná práca aj lákala. Je to práca, ktorá nezapadá do žiadnej spoločenskej normy, a to ho presvedčilo. 

chlap cintorín
zdroj: Tomáš Stríž

Nie tá, ale tá druhá!

Jeho začiatky v práci neboli ťažké, pretože človek si zvykne, ak v tomto prostredí trávi veľa času. Boli skôr nezvyčajné. Na svoj prvý výjazd si Tomáš pamätá veľmi dobre, a teraz na neho spomína už len ako na vtipnú spomienku.

„Chodieval som po mŕtvych, a teda prvé výjazdy boli veru, prinajmenšom povedané, zvláštne. Nikdy nezabudnem na moju prvú. Bolo to v domove dôchodcov, bola noc, a kým kolega šiel pre papiere, tak mne pracovníčka povedala, aby som šiel na izbu a že je to tá pani s otvorenými ústami, tak som si všimol hneď prvú, odokryl a chytil som ju za nohy, no a pani sa prebrala… Do toho prišla pracovníčka a zakričala, že nie tá, ale tá druhá! Viete, tí starí ľudia vyzerajú v noci rovnako,“  poznamenal so smiechom Tomáš.

chlap
zdroj: Tomáš Stríž

Táto práca však so sebou prináša aj situácie, pri ktorých je potrebné udržať nielen slzy, ale aj žalúdok.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá