Dôchodkový systém na Slovensku pod lupou: „Predstava, že sa štát o teba postará, je ilúzia“, tvrdí odborník a navrhol 3 reformy

Dôchodok je často niečo, na čo myslíme až pomerne neskoro. Odsúvame tieto úvahy do budúcna. Problém tohto prístupu však spočíva v tom, že často je už neskoro. Na toto obdobie ľudského života sa musíme všetci pripravovať roky. Najmä v situácii, v ktorej sa aktuálne nachádza Slovenská republika. Starnutie populácie, rastúce schodky štátneho rozpočtu, čoraz horšie výsledky vo vzdelávacej oblasti v medzinárodnom porovnaní a nedostatok zahraničných investícií. 

O stave nášho systému, ale aj o jeho výhľadoch sme sa pozhovárali s odborníkom v tejto oblasti Viktorom Novysedlákom, výkonným riaditeľom kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. 

Dobrý dôchodok nemusí byť snom

Dôchodkový systém Slovenskej republiky v súčasnosti stojí viac, ako štát dokáže vybrať na odvodoch. Dokazujú to dáta zo Sociálnej poisťovne. To by krátkodobo problém nebol. Ten však nastane, keď sa bude demografia vyvíjať negatívne, čo sa už deje. Jednoducho menej prispievajúcich a viac tých, ktorí zdroje spotrebúvajú. 

Takýto mix spôsobuje problém už teraz. Necháme však priamo na odborníka, aby vysvetlil súčasný stav a perspektívy jeho vývoja. 

• Je ilúzia, že štát sa o nás postará?
• V akom stave je prvý pilier?
• Aké demografické tlaky ho čakajú v najbližších 20 rokoch?
• Aký je aktuálny systém druhého piliera?
• Kde sú jeho najväčšie chyby?
• Aké zmeny na zlepšenie systému by zaviedol odborník?

Priemerný Slovák si dnes nevie predstaviť, čo znamená „dobrý dôchodok“ v konkrétnych číslach. Dá sa urobiť hrubý prepočet, koľko treba mesačne odkladať, aby človek po 65-ke nemusel znižovať svoju životnú úroveň. A teda, koľko si treba už dnes odkladať, ak chcem mať dobrý dôchodok?

Štátny dôchodok z prvého a druhého piliera neposkytuje plnú náhradu čistého príjmu, ktorú človek mal počas aktívneho života. Miera náhrady závisí od viacerých individuálnych faktorov, najmä od dĺžky pracovnej kariéry, jej prípadných prerušení (napríklad z dôvodu nezamestnanosti alebo starostlivosti o deti) a výšky dosahovaných príjmov, výnosnosti druhého piliera (napríklad nevhodným dlhodobým konzervatívnym investovaním).

Orientačne, pre väčšinu populácie sa pohybuje v rozpätí od 50 % pre vyššie príjmových po 80 % pre nižšie príjmových. To znamená, že väčšina ľudí po odchode do dôchodku bez dodatočného vlastného sporenia pocíti pokles životnej úrovne.

Je potrebné si uvedomiť, že cieľom štátneho dôchodkového systému nie je zachovať rovnakú životnú úroveň, ale zabezpečiť príjem na relatívne dôstojný život. Na dosiahnutie takejto úrovne by museli ľudia počas celej kariéry odvádzať ešte výrazne vyššie dôchodkové odvody, ktoré sú však už dnes veľmi vysoké.

Ak si chce človek zachovať štandard života aj na dôchodku, je nevyhnutné začať si sporiť – buď prostredníctvom doplnkového dôchodkového sporenia (tretí pilier), alebo formou individuálneho investovania.

Keďže výška dôchodku je individuálna, neexistuje univerzálna odpoveď na otázku, koľko a ako dlho sporiť. Je to zodpovednosť každého jednotlivca, ktorý si môže pomôcť dostupnými online kalkulačkami alebo odborným poradenstvom. Ideálne však treba investovať pravidelne a začať už v mladom veku. Čím skôr si totiž začne odkladať, tým nižšia suma sporenia je potrebná.

💸Aky je dopad poplatkov na finalnu hodnotu investicie? Velmi velky. Ak by ste v roku 2002 investovali 100 000 do svetoveho indexu MSCI World, tak by ste po 20 rokoch mali s 0,3 % rocnym poplatkom (dnes sa s ETF vie investor dostat pokojne uz aj na 0,05 % rocne) okolo 270 000. S… pic.twitter.com/z7jF0qgnZO

— Tomáš Vranka (@TVranka) May 4, 2025

Simulácia: Povedzme, že dnes má náš čitateľ 30 rokov a zarába 1 300 € v hrubom. Je v druhom pilieri, ale viac nerieši. Bude mať dôchodok zo Sociálnej poisťovne a z druhého piliera, ak nič nezmení. Človek s priemernou mzdou dnes – koľko dostane v 65-ke?

Povedzme, že osoba narodená v roku 1995 nastúpi do práce vo veku 22 rokov a bez prerušenia kariéry pracuje až do dôchodkového veku, pričom celý čas zarába priemernú mzdu (1 524 eur v hrubom a 1 147 eur v čistom v roku 2024) a je sporiteľom v druhom pilieri už od začiatku pracovného života.

Ak by zostali zachované súčasné pravidlá dôchodkového systému, vrátane zvyšovania dôchodkového veku podľa dĺžky života a zároveň by bola implementovaná aj reforma výplatnej fázy druhého piliera, jeho čistá miera náhrady z prvého a druhého piliera by mohla dosiahnuť 75 %, čo by zjednodušene pri dnešnej úrovni miezd bolo 859 eur.

V prípade prerušenia kariéry, napríklad obdobím nezamestnanosti, by výsledná miera náhrady bola nižšia v závislosti od ich trvania. Výška dôchodku z druhého piliera je zároveň citlivá na vývoj finančných trhov. A teda závisí od skutočne dosiahnutých výnosov počas sporenia.

Treba doplniť, že je to potrebné vnímať pri aktuálnych cenách. Nejde teda o fixné číslo, skôr o aktuálnu hodnotu toho, čo by si takýto senior za danú sumu vedel dnes dovoliť. Ide o sumu, ktorá naozaj neslúži na komfortný život, ale ako hovoríte, na dôstojný život. Mnohí ľudia sú však aj dnes presvedčení, že „štát sa o nás postará“. Je to už teraz ilúzia?

Predstava, že sa štát o každého v starobe plnohodnotne postará, je ilúzia. Štát má a bude mať dôležitú rolu garancie primeraného zabezpečenia. Výška dôchodku však bude vždy závisieť od našej vlastnej aktivity počas života. Očakávať rovnakú životnú úroveň v dôchodku bez dodatočného sporenia je naivné a bolo by to dlhodobo finančne neudržateľné.

Dôchodkový systém už dnes generuje deficity na úrovni 3,7 mld. eur (2,8 % HDP), čo je vyše polovica celkového deficitu verejných financií. Ak by Sociálna poisťovňa nebola dotovaná z iných zdrojov (mimo sociálnych odvodov), nebola by schopná vyplácať dôchodky v plnej miere už v súčasnosti. A to sa ešte naplno neprejavili dôsledky starnutia populácie.

Základná zodpovednosť za život a budúcnosť človeka zostáva preto na ňom samotnom a v širšom zmysle aj na jeho rodine. Zdravá spoločnosť stojí na aktívnych, zodpovedných ľuďoch, nie na očakávaní, že niekto iný všetko vyrieši za nás.

Na Slovensku v r. 2024 zomrelo 54 tis. ľudí, čo bol najnižší počet od začiatku pandémie COVID-19! Počet úmrtí medziročne klesol o 0,5%, zároveň to bola porovnateľná hodnota s úmrtnosťou pred pandémiou. Viac: POČET ZOMRETÝCH A PRÍČINY ÚMRTÍ V SR ZA ROK 2024 https://t.co/ICXBsv4ttW pic.twitter.com/NALFddj31X

— Štatistický úrad SR (@StatUrad) April 3, 2025

Určitou nádejou je pre mnohých sporiteľov napríklad druhý a tretí pilier. Množstvo ľudí však nie je jeho súčasťou. V akom stave je teda prvý pilier a aké demografické tlaky ho čakajú v najbližších 20-30 rokoch? Prečo sa nedá spoliehať iba na štát?

Demografický tlak na verejné financie a dôchodkový systém začal narastať približne od roku 2013, keď do dôchodku začali odchádzať početné povojnové ročníky, zatiaľ čo na trh práce vstupovali menej početné generácie z 90. rokov. Tento tlak bol doteraz kompenzovaný priaznivým ekonomickým vývojom vrátane poklesu nezamestnanosti, silného rastu reálnych miezd a legislatívnych zmien v dôchodkovom systéme, ako bolo zvyšovanie dôchodkového veku, zavedenie inflačnej valorizácie a zvyšovanie odvodového zaťaženia.

Napriek tomu dnes dôchodkový systém, aj v dôsledku legislatívnych opatrení, ktoré zvýšili jeho štedrosť (napríklad 13. dôchodky), výrazne prispieva k celkovému deficitu verejných financií. V strednodobom horizonte možno síce očakávať čiastočné zlepšenie vďaka odzneniu dočasného vplyvu masových predčasných odchodov do dôchodku v rokoch 2023 a 2024, ako aj výraznému obmedzeniu rodičovského dôchodku.

Po tomto období však opäť prevládnu dôsledky starnutia populácie a deficit dôchodkového systému začne znova narastať. Pre predstavu, počet osôb starších ako 65 rokov na sto osôb v produktívnom veku (20 až 64) narastie do roku 2060 dvojnásobne na 63,6 z úrovne 30,7 v roku 2024.

Podľa aktuálnych odhadov by pri nezmenenej legislatíve mohol do roku 2060 dosiahnuť úroveň 3,9 % HDP (z dnešných 2,8 % HDP), čo by pri dnešnej veľkosti HDP zjednodušene znamenalo približne 1,4 miliardy eur dodatočných výdavkov ročne.

S takýmito problémami sa však nepotýkajú všetky krajiny. Niektoré (napr. Švédsko či Estónsko) sú považované za reformných lídrov. Niečo robia inak, niečo funguje – a niečo by sme vedeli prebrať do našich podmienok. Ktoré prvky dôchodkových systémov zo zahraničia by sme mohli prevziať?

Slovenskému dôchodkovému systému dlhodobo chýba stabilita a jednotná vízia. Jeho principiálna podoba, tak ako bola zadefinovaná v rokoch 2004 a 2005 existenciou priebežného piliera a sporiaceho druhého piliera, patrí pri dobrom nastavení parametrov medzi ten lepší štandard. Časté a protichodné zmeny však znižujú jeho dôveryhodnosť a zvyšujú neistotu ohľadom budúcich dôchodkov.

Výraznú ujmu pritom utrpel najmä druhý pilier, ktorý bol opakovane menený v závislosti od postoja vládnych garnitúr. Rozhodujúca tak nie je forma dôchodkového systému, no jasné zadefinovanie, ale aj dodržiavanie dlhodobých cieľov namiesto získavania krátkodobých politických bodov.

Áno, problém je v stabilite. Aby sa ľudia dokázali na budúcnosť pripraviť totiž potrebujú dlhodobý plán. Ako hodnotíte aktuálny systém druhého piliera? Je dobre nastavený? Kde sú najväčšie chyby – v legislatíve, poplatkoch, neinformovanosti ľudí?

Nedávna reforma z roku 2022 prispela jednoznačne k lepšiemu nastaveniu druhého piliera do budúcnosti. Najvýraznejšou zmenou bolo zavedenie tzv. predvolenej investičnej stratégie, ktorej základom je investovanie do indexových fondov kopírujúcich akciové trhy počas produktívneho veku a postupné znižovanie podielu akcií s pribúdajúcim vekom sporiteľa. Tým sa výrazne zvýšil potenciál prinášať vyššie výnosy v dlhodobom horizonte.

Aj napriek tejto úprave zostáva problematickou situácia sporiteľov, ktorí sa o svoje úspory pomerne dlhé obdobie aktívne nezaujímali a po vládou vynútenom presune do dlhopisových fondov v roku 2013 v nich zotrvali. Títo sporitelia budú mať pri odchode do dôchodku na svojich účtoch výrazne nižšie úspory, než by mali v prípade zotrvania v rastových fondoch.

Naďalej tiež zostáva neimplementovaná časť reformy týkajúca sa výplatnej fázy, ktorá má tvoriť dôležitý doplnok k zmenám v sporiacej časti a rovnako prispieť k vyšším dôchodkom. Účinnosť týchto zmien bola posunutá až na rok 2029, teda za horizont aktuálneho volebného obdobia. Opakované odkladanie prináša riziko, že výplatná fáza nebude realizovaná vôbec.

Problémom, ktorý súvisí s neúplnou reformou, je aj pretrvávanie dominantnej formy výplaty vo forme jednorazového výberu celého nasporeného zostatku. Hoci niektorí sporitelia tieto prostriedky využívajú postupne, iní ich môžu minúť okamžite. V takom prípade neslúžia ako náhrada pracovného príjmu v starobe, čo je základnou úlohou dôchodkového systému. Jednorazový výber zároveň vytvára dojem nižšej úrovne pravidelných dôchodkov, čo môže v budúcnosti zvýšiť tlak na rast verejných výdavkov na dôchodky.

TABUĽKA: Títo Slováci pôjdu do dôchodku až po sedemdesiatke. Pozri si prehľad podľa veku pic.twitter.com/MCRt9QLfCc

— D@d@💊Btc merch👕 (@Dada_21M) May 8, 2025

To ale súvisí aj s výkonnosťou fondov. Tá je síce daná trhom, no problém bol v minulosti s tým, že sporitelia doteraz nevedia, v ktorom fonde majú peniaze a ktorý je najvýnosnejší. 

Pre mladých ľudí je dôchodok záležitosťou vzdialenej a ťažko predstaviteľnej budúcnosti. Aj pre zložitosť dlhodobého investovania mu často nevenujú dostatočnú pozornosť. O to dôležitejšie je, aby štát v rámci povinného dôchodkového systému prevzal zodpovednosť za základné nastavenia, ktoré zabezpečia v priemere tie najlepšie výsledky aj bez aktívneho zásahu sporiteľa. Túto úlohu má do budúcna plniť najmä predvolená investičná stratégia.

Medzi najväčšie chyby, ku ktorým v minulosti došlo a viedli k nízkej celkovej výkonnosti druhého piliera, patrilo zavedenie garancií výnosov v krátkodobom horizonte od roku 2009. A hlavne už spomínaný presun sporiteľov (vrátane mladých) do dlhopisových fondov v roku 2013. Neodborné zásahy spôsobili, že celková výnosnosť druhého piliera v nasledujúcom období výrazne zaostala za finančnými trhmi. A tiež kapitalizačnými dôchodkovými schémami v západných krajinách.

Na Slovensku existujú tzv. mýty o dôchodkoch. S ktorými sa stretávate najčastejšie? Napríklad: „Som v druhom pilieri, tak som v pohode.“ Alebo: „Šetriť si sám nemá zmysel, všetko mi zoberie inflácia.“ Ako na tieto mylné predstavy reagujete?

Vo verejnej diskusii pri téme dlhodobej udržateľnosti verejných financií a rastu deficitu prvého piliera sa často objavuje téza, že problém sa vyrieši, pokiaľ sa zvýši počet narodených detí. Argument vychádza z predpokladu pozitívneho vplyvu vyššieho počtu obyvateľov v produktívnom veku na trh práce a ekonomický rast.

Slovensko: Ak niekto uvažuje nad kúpou investičného bytu, mal by myslieť na 2 riziká. Prvým je zámer vlády dodatočne zdaniť majiteľov viacerých nehnuteľností a druhým starnutie populácie. Pokles osôb vo veku 25 až 49 rokov do 2040 o 30% (t.j. o 460.000)https://t.co/8R8S52F8CS pic.twitter.com/SuEPhwk9X5

— Peter Knazeje (@PeterKnazeje) May 2, 2025

Zlepšovanie životných podmienok pre rodiny je legitímny a želaný politický cieľ. Od zvýšenia pôrodnosti však nemožno očakávať významné pozitívne vplyvy na verejné financie. V najbližších dekádach by postupné zvyšovanie pôrodnosti viedlo najprv k nárastu výdavkov školstva a sociálneho systému (materská dovolenka, rodičovský príspevok, prídavky na deti, daňový bonus na dieťa, atď). Pozitívny ekonomický vplyv by sa významne prejavil až neskôr. Teda po období s najvýraznejším rastom vplyvu starnutia populácie na verejné financie.

Je to však iba jeden príklad mýtu, ktorých sa používa oveľa viac. V roku 2018 sme práve v reakcii na to publikovali zbierku mýtov s odbornými odpoveďami. Ukázalo sa, že politici si veľmi často prispôsobujú informácie tak, aby to sedelo do ich príbehu. Má to potom vplyv aj na to, ako nad dôchodkovým systémom uvažuje väčšia časť spoločnosti.

Bolo by chybou na mýty neupozorňovať a nevyvracať ich. V tomto vidím aj našu úlohu do budúcna lepšie komunikovať širšej verejnosti práve tieto praktické informácie.

Ak by ste mali možnosť zaviesť 3 konkrétne zmeny, ktoré by zlepšili dôchodkový systém na Slovensku – čo by to bolo?

V prvom pilieri by sa dali spraviť napríklad tieto zmeny:

• Zjednotenie dôchodkového veku mužov a žien: Dnes sa dôchodkový vek znižuje podľa počtu vychovaných detí, a toto zníženie sa uplatňuje prednostne ženám. Ženy sa pritom v priemere dožívajú vyššieho veku než muži a kratšia doba poistenia má negatívny vplyv na sumu ich dôchodku. Kompenzácia nižších dôchodkových príjmov žien v dôsledku obmedzení kariérneho rastu pri výchove detí, by sa tak skôr mala realizovať na strane dôchodkových nárokov, nie na strane dĺžky obdobia poberania dôchodku.
• Zrušenie prvej valorizácie dôchodkov: V súčasnosti sú valorizované aj novopriznané dávky. Spolu s uvoľnením podmienok nároku na predčasný dôchodok práve toto nastavenie viedlo pri vysokej valorizácii k vysokému počtu predčasných odchodov z trhu práce v rokoch 2023 a 2024. Účelom inflačnej valorizácie je v čase zachovávať kúpnu silu priznaných dávok. Nastavenie valorizácie by však nemalo výrazne ovplyvňovať motivácie odchodu do dôchodku. Tie v tomto prípade mali nečakaný a výrazný vplyv na saldo verejných financií.
• Adresný 13. dôchodok alebo jeho úplné zrušenie: Verejné financie si dnes a nasledujúce roky budú vyžadovať konsolidáciu. Naviazaním, resp. postupným znižovaním sumy 13. dôchodku pri rastúcom príjme dôchodcu by došlo k úspore výdavkov. Takáto zmena by bola menej bolestivá pre dôchodcov s nižšími príjmami.

Okrem týchto zmien treba dokončiť implementáciu reformy výplatnej fázy druhého piliera spomínanú v odpovediach na predchádzajúce otázky.

Vo väzbe na celkovú stabilizáciu dôchodkového systému by bolo vhodné zvážiť tiež nejakú formu jeho ochrany pred rýchlymi a nečakanými zmenami, ktoré majú dlhodobé dopady, napr. sprísnením legislatívneho procesu bez možnosti vylúčenia širšej diskusie.

Viete prezradiť niečo z toho, ako si sami sporíte na dôchodok? Odborníci často odporúčajú kombináciu viacerých prístupov – štát, fondy, investície, nehnuteľnosti. Ako si zabezpečujete dôchodok vy osobne?

Prvý, druhý a tretí pilier dôchodkového systému a individuálne investovanie cez brokera do nízkonákladových akciových ETF.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika