Dostal trest smrti, no dôkazy chýbali: „Upír zo Zagłębia“ chcel zabiť tisíc žien, po rokoch chcú prípad otvoriť

V 60. rokoch 20. storočia došlo v oblasti Dąbrowa Górnicza k brutálnym útokom na ženy, ktoré boli napádané na odľahlých miestach, najčastejšie pri návrate z práce. Práve v tomto období začal v regióne pôsobiť páchateľ, ktorého médiá a verejnosť neskôr označili ako „upír zo Zagłębia“. Prvý zaznamenaný prípad sa stal 7. novembra 1964, keď bola Anna Mycek nájdená mŕtva v oblasti Dąbrówka Mała neďaleko Katovíc. Príčinou smrti bol úder tupým predmetom do zátylku a následné násilie.

Po prvej vražde úrady obvinili manžela obete, ale počas jeho väzby došlo k ďalším útokom rovnakého charakteru, čím sa potvrdilo, že ide o sériu vrážd, upozornil portál Interia Historia. Už v roku 1965 bolo zaznamenaných sedem dokonaných vrážd a štyri pokusy o vraždu.

Obete boli rôzneho veku, pričom často išlo o ženy vracajúce sa z nočných zmien. Spoločným znakom bolo napadnutie zozadu úderom tupým predmetom na izolovaných miestach. Každý urobil, čo mohol, aby minimalizoval riziko stretnutia s vrahom. Pracoviská zabezpečili ženám hromadnú dopravu domov. Milícia vyslala do oblasti príslušníkov prezlečených za ženy s prilbami ukrytými pod parochňami.

Vyšetrovanie voči upírovi zo Zagłębia viedla Občianska milícia, ktorá sa spočiatku stretávala s neúspechmi. Neskôr orgány vytvorili špeciálnu operačnú skupinu „Anna“, ktorú viedol Jerzy Gruba a poverili ju identifikáciou a zadržaním páchateľa. Súčasťou vyšetrovania bolo vytvorenie modelu vraha obsahujúceho 483 fyzických a charakterových čŕt. Na základe tohto modelu a získaných informácií bolo identifikovaných 267 podozrivých osôb, píše Poľské historické múzeum. 

Počas vyšetrovania sa objavili rôzne fámy, vrátane tvrdenia, že páchateľ plánuje zabiť tisíc žien pri príležitosti tisícročia poľského štátu. Vraždy sa často odohrávali v blízkosti významných štátnych sviatkov, čo viedlo k úvahám o možnom politickom motíve. Jednou z obetí bola aj príbuzná významného politika Edwarda Giereka, čo prispelo k zvýšeniu intenzity vyšetrovania. Úrady následne prípad medializovali a vypísali odmenu vo výške jeden milión zlotých za informácie vedúce k dolapeniu páchateľa.

Hlavný podozrivý a verejne sledovaný proces

Samotný proces sa konal vo veľkej hale a zúčastnilo sa ho veľké množstvo verejnosti. Spolu s ním boli súdení aj ďalší obvinení vrátane jeho príbuzných. Počas vyšetrovania a súdneho konania Marchwicki menil svoje výpovede – niektoré skutky popieral, k iným sa priznával, pričom uvádzal aj skutky, ktoré sa nepotvrdili.

V priebehu výsluchov dochádzalo k opakovaným zmenám jeho verzií udalostí, čo komplikovalo vyhodnocovanie dôkazov. Niektoré jeho priznania sa nepodarilo potvrdiť dostupnými faktami ani svedeckými výpoveďami.

Záver vyšetrovania a otvorené otázky

Posledná obeť pripisovaná tejto sérii bola nájdená 4. marca 1970. Po tomto dátume už k ďalším podobným útokom nedošlo. Tento fakt predstavoval jeden z kľúčových bodov pri uzatváraní vyšetrovania. Dňa 28. júla 1975 súd uznal Zdzisława Marchwickiho vinným zo 14 vrážd a šiestich pokusov o vraždu a odsúdil ho na trest smrti. Orgány vykonali popravu 26. apríla 1977. Spolu s ním súd odsúdil aj jeho brata Jana na trest smrti a ďalším obvineným udelil tresty odňatia slobody.

Vyšetrovatelia priradili jednotlivé prípady k jednej sérii na základe podobnosti spôsobu vykonania. Napriek tomu neexistoval jednoznačný dôkaz, ktorý by nepochybne spojil všetky skutky s jednou osobou. Aj keď bol prípad uzatvorený a vydania rozsudkov tu však zostáva otázka, či všetky vraždy spáchala jedna osoba.

Ako informuje portál Rzeczpospolita, v posledných rokoch sa totiž objavili informácie naznačujúce, že niektoré dokumenty súvisiace s prípadom sa nachádzajú v archívoch a nie sú verejne prístupné. V súvislosti s týmito skutočnosťami sa objavili iniciatívy smerujúce k možnému opätovnému otvoreniu vyšetrovania a prevereniu postupu orgánov činných v trestnom konaní.

Čítaj viac z kategórie: Krimi