Droba si z ľudí snáď strieľa, Arriva stále nejazdí a autobusy zadarmo sú len PR úskok (NÁZOR)

arriva
TASR

Obyvatelia Bratislavského kraja majú od 15. novembra ťažké srdce. Červené autobusy domácej firmy Slovak Lines, ktoré sa roky preháňali po uliciach a satelitoch hlavného mesta, po prehratom tendri vystriedala nemecká spoločnosť Arriva, ktorá podliezla cenu o 22 miliónov eur.

V hre je hneď niekoľko subjektov – spoje síce vyjazďuje Arriva, no objednáva si ich firma Bratislavská integrovaná doprava (BID), medzi ktorej zriaďovateľov patrí aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Práve ten Arrivu vysúťažil za 334 miliónov eur na 10 rokov a pôsobí ako hlavný objednávateľ regionálnej dopravy v kraji. A práve kraj má na konte ešte viac prešľapov než samotná Arriva.

V nedeľu 14. novembra však ešte všetko vyzerá dobre. Cestovné poriadky na webe sľubujú dramatické zlepšenie verejnej dopravy, na parkovisku pri Nivách sa zase blyští výstavný červený autobus priamo z výrobnej linky, ktorý sem Arriva odložila, aby sa cestujúcim pochválila, čo do Bratislavy kúpila.

Skoro to až vyzerá, že si zmenu dopravcu ani len nevšimneme a nástup Arrivy neovplyvní pomerne vysoko nastavenú latku, ktorú v regióne pomaly, ale isto dvíhal Slovak Lines.

Večer však prichádza mierne vytriezvenie a župan Juraj Droba avizuje, že v pondelok – teda doslova o pár hodín – môže „v najhoršom prípade vypadnúť až 30 % spojov“. Ako veľmi sa župan mýlil.

A teraz realita

Zamračené pondelňajšie ráno v satelitných obciach pri Bratislave veľmi rýchlo doplní ešte pochmúrnejšia realita. Prvé ranné spoje do mesta neprichádzajú, informácie dostupné nie sú a ľudia sa po hodinách na zastávkach otáčajú domov.

Prvé informácie o tom, že autobusy nejazdia, neprichádzajú zo strany dopravcov či úradov, ale zo susedských skupín na Facebooku, kde sa domáci snažia zorganizovať a carpoolujú svoju cestu do a z hlavného mesta.

O pár hodín do situácie vstúpi kraj, na čele so županom Jurajom Drobom, ktorý tvrdými slovami na Arrivu nešetrí. Droba začína vysvetľovať, že je „nasrdený“, prosí o trpezlivosť a vinu presúva na Arrivu.

Zatiaľ čo Arriva totiž pozháňala novučičké autobusy, ktoré spĺňajú aj prísne kvalitatívne štandardy Bratislavského kraja (wi-fi, USB nabíjačky, nízkopodlažnosť…), menej šťastia mala pri získavaní vodičov. Podľa kraja Arriva jednoducho zavádzala a naznačovala, že vodičov má pripravených dostatok – a kraj túto návnadu očividne bez problémov zhltol.

Tu by sa celkom jednoducho dalo povedať, že keď sa Arriva správala netransparentne, je to vina na ich strane. Také ľahké to však nie je – kraj mal totiž všetky možnosti predvídať blížiaci sa problém.

Ľudia z dopravy dobre vedia, že akýkoľvek vodiči už roky chýbajú – chýbajú autobusári, ale aj kamionisti. Problémy s vodičmi majú v Česku aj v iných slovenských mestách. Upozorňovali na to médiá a dokonca aj samotní vodiči, ktorí zo Slovak lines neprestúpili k Arrive, ale išli do dôchodku alebo k iným firmám.

Prečo si župa lepšie nepreverila kapacity Arrivy, na ktorú sa sťažujú aj v iných slovenských mestách, je len prvá ukážka nekonečného zoznamu župných chýb.

zdroj: facebook – Blížiace sa problémy v Bratislave tušili v Nitre ešte dávno pred 15. novembrom.

Po fiasku v prvý deň, kedy na niektorých linkách nešlo viac než 75 % spojov, sa župa s Arrivou čiastočne spamätali a prvýkrát priznali, že máme problém, a to veľký. Arriva preto do rúk schmatla žltú fixku a začala hlava-nehlava škrtať spoje až do takých extrémov, že sa mnohé obce s tisíckami obyvateľov mohli tešiť na dva či tri autobusy za deň.

Tieto dočasné jednodňové cestovné poriadky sú realitou dodnes a obyvatelia kraja si ich poctivo deň vopred pozerajú. Arriva sa síce tlačovkou pochválila, že od 10. januára dokáže zabezpečiť až 90 % spojov, spoje však stále vytrvalo škrtá a spoľahlivosť regionálnej dopravy tak je na bode mrazu.

zdroj: Arriva – Toto je napríklad cestovný poriadok linky 610 z 18. novembra, kedy Arriva na nosnú linku vypravila 6 z 23 spojov, pochváliť sa tak môže úspešnosťou 26 %.

Vypadnuté autobusy sú len špičkou ľadovca

Lavína sa však len spúšťa a na povrch vyliezli hneď tri ďalšie problémy.

Prvým je, že Arriva spoje minimálne na začiatku škrtala nesmierne hlúpo. Zatiaľ čo linky na Záhorí jazdili s minimálnymi obmedzeniami, Pezinok či Senec mali len zopár spojov denne a aj tie v nelogických časoch. Bolo úplne bežné, že jediný ranný spoj do mesta prichádzal na Nivy napríklad 6:30, takže pre ľudí začínajúcich o deviatej či desiatej veľa významu nemal. A potom miesto rovnomerného rozdelenia išli dva či tri spoje za sebou.

Ak by sa však na tie tri spoje spoľahnúť dalo, je to aspoň niečo. Situácii však korunuje fakt, že Arriva vyťahovala žltú fixku úplne náhodne a mnohokrát nešlo ani to minimum spojov, ktoré Arrivo drzo deň predtým deklarovala, že zaručene pôjdu.

Obyvatelia si medzi časom pri lúštení maľovaniek, ktoré Arriva s krajom volajú cestovnými poriadkami, všimli, že mnohé spoje vôbec nedávajú zmysel. Autori cestovných poriadkov totiž nepoznajú lokálne nuansy a vysvitlo tak, že sa mnohé deti nemajú ako dostať do a zo školy.

zdroj: Arriva – 19. novembra sa mohli obyvatelia Jelky ráno do Bratislavy dostať len spojom o 4:23 – alebo prestupovať na vlak.

Ľutujte nás

30. novembra nabehol viditeľne vytočený Juraj Droba na tlačovú konferenciu, kde už od 16. sekundy svojho prejavu začal páliť vinu na všetkých od Arrivy až po Európsku úniu.

Župan však pri vysvetľovaní situácie používa dve konkrétne taktiky a, bohužiaľ, obidve sú argumentačné fauly.

Prvý je apel na súcit. Nie je ťažké dohľadať, ako Droba kade-tade hovorí, že spí 3 hodiny denne, aby situáciu vyriešil. Či je županov spánkový režim útechou pre desaťtisíce obyvateľov, ktorí povyhadzovali nekresťanské peniaze na taxíky alebo ostali stáť v zime na zastávkach, si musí každý zhodnotiť sám. 

Druhý je falošná stopa. Čokoľvek sa Drobu opýtate, odpoveď je Arriva, a že sa treba pýtať niekde inde. Arriva klamala, zavádzala, nedá sa s nimi. Lenže aj keby Arriva niesla drvivú väčšinu viny, kraj je objednávateľom z peňazí ľudí a má neustále kontrolovať, či skutočne dostáva také služby, aké objednáva. Toto sa pred 15. novembrom zrejme nedialo v dostatočnej miere, inak by kraj odhalil blížiacu sa búrku.

Drobove ultimáta

Arriva teda sľubuje falošné spoje, Droba vedie ľudí na falošné stopy a v tandeme dávajú ešte aj falošnú nádej. November a december boli totiž mesiace Drobových ultimát.

Začalo to ultimátom Arrive. Plán je jasný – ak Arriva do približne 10 dní situáciu „výrazne nezlepší“, bude mať podľa Drobu problém. Toto ultimátum, neprekvapivo, neviedlo k žiadnemu citeľnému zlepšeniu – zohnať a vyškoliť desiatky vodičov za pár dní skrátka nie je reálne a určite to vedel aj rozohnený Droba na tlačovke.

Prvé Drobove ultimátum končilo 24. novembra

Ultimátum nasledoval ďalší ultimátny fail – ako to bolo komunikované, Juraj Droba dokázal nemožné a presvedčil Arrivu a Slovak Lines, aby spolu začali rokovať. Model by bol pomerne jednoduchý – Arriva by si Slovak Lines najala ako subdodávateľa a jazdil by pre ňu niektoré spoje.

3. decembra napríklad SME prebralo správu z TASR, kde je Droba citovaný: „Slovak Lines bude formou subdodávky poskytovať svoje kapacity na vybraných linkách“ a „vo veľmi krátkom čase dôjde k plnému obnoveniu prímestskej autobusovej dopravy v Bratislavskom kraji“.

Ešte v ten deň však musela moderovať Drobovu nepravdu samotná Arriva, ktorá začala županovi protirečiť a oznámila, že sa zatiaľ nič zásadné nepodpísalo. Ako o pár dní vysvitlo, Arriva a Slovak Lines sa vlastne nedohodli vôbec a po dvoch akože víťazstvách Juraja Drobu stále prehrávame.

Dobré riešenie existuje, dočkáme sa ho v roku 2031

Županovi Drobovi treba s rešpektom a úctou uznať, že komunikuje, či už v médiách alebo na sociálnych sieťach. Obsah jeho vyjadrení je však často neuspokojivý – Droba väčšinou nereaguje na konkrétne návrhy alebo otázky, ktoré naznačujú spoluvinu kraja, ale situáciu zvyčajne odvádza do stratena s tým, že obyvateľov kraja prosí o dôveru a čas.

Dôvera obyvateľov voči svojej župe ich zatiaľ síce doviedla na zastávky, už nie však do autobusov.

Župan na tlačovke prišiel s jedným dobrým riešením – kraj segmentovať a neobjednávať tak jedného dopravcu, ale rovno viacerých. Takto to funguje napríklad v Prahe a ak jeden dopravca zlyhá alebo zavádza, znižuje sa tým dopad na celý región. Škoda, že toto nikomu na úrade nenapadlo ešte pred vypisovaním súťaže na 10 rokov.

zdroj: Imhd/Tragáčik – Konvoj jazdiaci miesto štandardných autobusov.

Omikron to už nemôže mať ľahšie

Na prelome mesiacov sa Arriva a župu blysnú s nevšedným riešením – získali ilavského subdodávateľa. Ten však nemá autobusy, ako by dávalo zmysel v autobusovej doprave, ale približne 20 minivanov. Jeden má kapacitu 6 ľudí a miesto jedného autobusu chodia v konvoji po trojiciach, prepravia tak 18 ľudí. Štandardný autobus by ich zvládol približne 80.

Každá jazda týmto konvojom má niekoľko zákonitostí, ktoré sa vždy opakujú:
  1. Trojica minivanov sa domotá na nástupište na Mlynských nivách. Za oknom majú vytlačenú A4-ku s číslom linky, ktorá, mimochodom, porušuje zákon a obmedzuje vodiča vo výhľade.
  2. Z prvého minivanu vyskakuje dobre naladený vodič a snaží sa ľudí zorganizovať. Minivany sú maličké, treba si teda sadnúť v takom poradí, aby sa vystupovalo porade. Pohyb vo vozidle totiž reálny nie je.
  3. Tento ľudský Tetris však aj napriek dobrej snahe vodičov fatálne zlyháva hneď na ďalšej zastávke, kde ďalší ľudia pristupujú.
  4. Ak je práve špička, je celkom vysoká šanca, že sa ľudia už na tretej zastávke nezmestia sa a majú smolu. S týmto sa ľudia pokúsili lišiacky vybabrať – 90 % ľudí teraz nastupuje priamo na autobusovej stanici.
  5. Akonáhle minivany začnú vymetať dediny, začína tá zábavná časť. Väčšina obcí nemá zastávky v bezpečných ostrovčekoch a zastávka je tak priamo v pruhu. Vodič preto skrz ľavé dvere vystupuje rovno do premávky, aby následne mohol sklápať sedačky a púšťať cestujúcich von. Ak máte záujem vystúpiť, skrátka zakričíte na vodiča.

Počas jazdy zvyčajne aspoň jeden cestujúci upozorní na to, že cestovať natlačený rameno na rameno naozaj počas pandémie nie je dobrý nápad. A má, samozrejme, pravdu.

Plný minivan je totiž sakramentský rozdiel oproti plnému autobusu – zatiaľ čo autobus je priestranný, vzdušný a veľký, maličké minivany sú natrieskané ľuďmi, ktorí sa tlačia ramenami, a nové prípady omikronu sa v nich zrejme liahnu rýchlejšie než komáre v bratislavských lesoch po Vallovom biologickom postreku.

Niektoré minivany nemajú oddeľovacie sklá, ako je to bežné napríklad v taxíkoch, a prvé dni vodiči nenosili rúška ani respirátory, pričom sa im v aute vystriedali desiatky ľudí denne.

Chýbajú aj detaily

Niekto so skutočnou láskou k župnej politike by ešte horko-ťažko dokázal argumentovať, že vina stopercentne patrila Arrive, ktorá celú situáciu spôsobila. No spôsob, akým župa problém hasí, je však nanajvýš trestuhodný.

Keď čakáte dve hodiny na autobus, začnete si všímať maličkosti okolo vás, ktoré ako čerešnička na torte perfektne podčiarkujú, ako veľmi má nekompetentná župa verejnú dopravu na háku a z ľudí si doslova strieľa.

Napríklad ani na začiatku januára na mnohých zástavkách v regióne stále nie sú vylepené cestovné poriadky. Či už ich má vylepovať Arriva, župa alebo BID, vina padá opäť na župu, keďže si u Arrivy objednáva služby a pri BID je jedným z jej zriaďovateľov.

V autobusoch je zase síce fešácka obrazovka so zoznamom zastávok, no väčšinou so zlým časom, zlým zoznamom zastávok a s úplne náhodnými údajmi.

Zato však 50 % obrazovky zaberá zbytočné logo bratislavskej župy, ktorá akurát dvíha tlak cestujúcim. Sofistikovaný dopravný systém, za aký sa dá považovať napríklad klasická MHD v Bratislave, by voľný priestor využila napríklad na real-time zobrazovanie odchodov iných liniek z blížiacej sa zastávky.

V konečnom dôsledku je však vlastne dobré, že si regionálne autobusy Bratislavský kraj podpísal, kde sa len dalo. Bola by veľká škoda, keby si ľudia za autora tohto fiaska pomýlili napríklad primátora Bratislavy Matúša Valla, ktorého hromadná doprava vyzerá v porovnaní s župným cirkusom ako z inej galaxie.

zdroj: imhd.sk/Sor23 – Dva rozdielne časy v jednom autobuse, hneď 4 spôsoby názvu hlavného mesta (Bratislava, – Bratislava,, – BA, – BA,,), chýbajúce písmená. A to je ešte ten lepší prípad, táto tabuľa aspoň zobrazuje číslo linky. Iným spojom chýba aj to.

Župa prehrala aj tam, kde si napísala vlastné pravidlá

20. decembra však prichádza ilúzia vyslobodenia. Koordinátor dopravy BID predstavuje „sviatočné“ cestovné poriadky, ktoré v niektorých regiónoch znižujú počet spojov na polovicu.

Trojboj Arrivy, župy a BID-ky si tak upravil pravidlá, výrazne znížil prepravnú kapacitu, no čudujsasvete, aj napriek tomu dokázali prehrať v hre, ku ktorej si sami napísali pravidlá – a nedokážu vypravovať všetky spoje, a to ani s ilavskými minivanmi.

V podobnom čase Droba oznamuje, že sa cestujúci môžu tešiť na odškodnenie. Pokuty Arrive za nevypravené spoje, ktoré ešte v novembri mali byť „drakonické“, sa vyčíslili na mizerných 930-tisíc eur – zhodou okolností akurát toľko, koľko v Arrive vypadnú príjmy, ak by Bratislavčanov v januári vozila zadarmo.

A presne taký je najnovší PR úskok župana Drobu. Celý január Arriva vozí zadarmo – takýto model však má jednu zásadnú chybu, a tou je, že ak sa mám odviesť zadarmo, najprv musí niečo prísť. Autobusy zadarmo veľký zmysel nedávajú, keď tie autobusy mnohokrát nepredvídateľne vôbec neprídu a chválospevy o bezplatnej doprave tak Bratislavčanom pridávajú extra horkú pachuť.

Bratislavská župa tak pre svojich obyvateľov pripravila nepríjemné déjà vu – opäť sľúbila výrazne zlepšenie služieb, no už 3. januára cestujúci na mnohých spojoch opäť nemali ako cestovať a ostávali čakať na Nivách.

Od 10. januára ideme do tuhého

Toto déjà vu zase Arriva 7. januára podčiarkla tlačovou správou, kde víťazoslávne informuje, že už vypravuje 90 % spojov a plánuje v tom pokračovať aj od 10. januára, kedy župný time-out končí a vraciame sa späť na klasické cestovné poriadky

Chýbajúcim vodičom budú aj naďalej vypomáhať konvoje minivanov – ak tento absurdný spôsob dopravy považujú kraj s Arrivou za dostačujúci, je to celkom dobrá vizitka o ich prístupe k verejnej doprave.

Pokiaľ župa nezabezpečí plnohodnotnú výpravu spojov, akékoľvek odškodnenie skrz dopravu zadarmo nemá zmysel, pretože len dve jazdy taxíkom do blízkych obcí (ako náhradný spôsob dopravy za vypadnuté spoje) vyjdú viac, než by bežný človek zaplatil Arrive za cestovné počas januára.

Ako riešenie si dopravu zadarmo vybrala samotná župa – ak ju nepredĺži do obdobia, kedy budú autobusy skutočne spoľahlivo a riadne jazdiť, je to len ďalšia PR zachádzka falošnej nádeje v dopravnej agónii Bratislavy. 

V konečnom dôsledku je úplne jedno, či zase Arriva používala žltú fixku hala-bala alebo či niekto klamal, alebo nie. Kraj má v tomto prípade fungovať ako zástupca ľudí, ale svojou donebavolajúcou neschopnosťou ani po 50 dňoch nedokázal garantovať, že spoje budú jazdiť – a na tom padá prakticky každá obhajoba Bratislavského kraja.

Spoločenská objednávka bola jasná – situáciu chápeme, ale nech jazdí aspoň niečo, v rozumných časoch a nech Arriva určite vypraví spoje, ktoré deklaruje deň predtým. Tragikomické akčné plány a ultimáta kraja k tomuto nepomohli vôbec a aj keď po mesiaci a pol počet spojov narástol, ich spoľahlivosť je stále na absolútnej nule.

A týmto sa zaokrúhľuje problem-solving župana Drobu a jeho dopravného tímu. Neustály príliv PR riešení, ktoré zlyhávajú pri prvej snahe ich využiť. Ak by župa robila reklamu na individuálnu dopravu autom, nevyzeralo by to inak.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie